Tréninkové prostory

Ale si nukeninka! Obidvaja to vieme! Zakričal som a opätoval jej to milé gesto. Aj ja teba! Zakričal som k tomu. Hneď nato som počul ako pes zavrčal. Potom som sa zahľadeľ do diaľky, pričom som si všimol ako si čelenku dala dole a uviazala ju okolo nohy. Zmena názoru? Opäť som zakričal a pomrvil sa na strome. Potom som sa už usadil na strome a čakal čo spraví. Keby aj chcela naozaj ísť za Hokage nezačne na mňa kričať, ale by išle ešte rýchlejšie. O chvíľu prijde šanca ukázať, že nie som shinobi na zahodenie. Pomyslel som si a tiež som sa jemne usmial v kútiku úst.

Moc sa neozývaj s tým tvojím podvraťákom. Vrátil som jej tiež ťažkú podpásovku v podobe urážky psa. Kľud. Zhlboka dýchaj. Iba ťa chce vyprovokovať, nič viac. Ukľudňoval som sa v duchu, aby som nevybuchol. Tak na jemné odventilovanie som jej zasa ukázal prostredník. Potom som udrel ešte do toho konára, z ktorého som zoskočil, a tak bol približne pred mojimi očami. Mal som v sebe veľa nahromadeného hnevu, tak som ho trochu odlomil. Pomohlo to iba minimálne, ale aj to sa cení. No dobre, prehnala to, ale musím byť naozaj kľudný. Skúsim niečo iné. Zamyslel som sa a začal len tak do vzduchu skladať pečate aby vyšla ako prvá proti mne. Hádam to zaberie. A keď nie, tak začnem ja.

Tak to už bolo fakt dosť. Ale stále som nemohol vybuchnúť. Vedel som, že keď má nejakú stratégiu, tak sa začínala vyprovokovaním mojej osoby. No jasné, má vôbec zuby? Krásne som jej nadhodil na spätný úder. Neboj sa, brucho ho bude bolieť iba z porážky jeho spoločníčky. Hneď nato som si uvedomil, že som dávno prestal skladať pečate, ani som nedúfal, že by to zabralo. A už si priznáš, že si nukeninka? Zvedavo som nadhodil. Ďalej môj pohľad smeroval na ňu. Už konečne začneš? Opýtal som sa a stále čakal.

(Prepáč za moju neaktivitu, nejak som to nestíhal )

Toto som už nemohol predýchať. Toto je prvý človek a posledný človek, ktorý ma urazil 3x za sebou a nič sa mu nestalo. Síce je to dievča, ale nemal som náladu aby mi niekto skákal po hlave. Ešte viac sa naštval keď mi poslala vzduchom pusu a zamrkala. Hneď si na nej vyskúšam svoje nové techniky. Keď ma chce vyprovokovať tak sa jej to podarilo. Tak začnem ja! Baika no Jutsu! Zakričal som a zložil pečať, pričom som sa hneď zväčšil do obrovskej gule.

Hneď ako som sa zväčšil, som mal v bruchu taký zvláštny nepopísateľný pocit. Ešte asi nie som zvyknutý. Pomyslel som si a pokračoval ďalej. Nikudan Sensha! Zvolal som, pričom som vtiahol končatiny s hlavou do tela a z otvorov začala prúdiť chakra, ktorá ma najprv vymrštila do vzduchu, ale potom som si to namieril priamo proti Saiko.

Keď som proti nej išiel v podobe gule, vedel som, že nebude len tak stáť. Hneď zahájila protiútok. Jej útok bol veľmi silný, ale zas ani ten môj nebol zrovna na zahodenie. Jediné čo som musel spraviť, bolo do toho zapojiť ešte trochu chakry, aby boli také vyrovnané. Potom sa naše útoky zrazili. Chvíľu som sa skúšal pretláčlať, ale potom som radšej uskočil, aby sa mi moc nekrútila hlava. Tak čo, prejdeme aj na taijutsu? Zvolal som a na tvári sa mi zjavil malý úsmev.

Pomaly kráčam na cvičisko, cestou ktorú poznám už naspamäť. Pri chôdzi čítam z otvoreného malého zvitku a vyzerám nanajvýš zaujato. S nosom zaboreným do zvitku nakoniec dôjdem na miesto a pokračujem k priľahlému malému lesíku, bez jediného obhliadnutia a stále čítam zvitok. Keď som už konečne hlboko v lese, sadnem si pod obrovský dub a ďalej čítam.

"Čo sa to.." Zamumlala som skôr pre seba, keď nás sem Raiken preniesol. Dopadla som na zem a len som sa stále mierne vydesene pozerala pred seba.
"Čo to bolo.. zač?" Šepla som nechápavo. Za prvé to vyzeralo tak, ako by mal Raiken frajera ?.. a za druhé ségru? Jediný príbuzný som predsa bola ja !! Keby že mi nepovie, aby som sa nevracala, asi by som tam znova napochodovala a tej malej dala zopár cez držku!
"NECHÁPEM TOMU!!" Zrevala som, na čo som sa chytila za hlavu a zvalila som sa do trávy.

Čo si to povedala?! Zakričal som na celé tréningové priestory. Ty jedna malá... Zavrčal som cez zuby. Už ma fakt vytočila! Prišiel čas na špeciálne bojové pilulky môjho klanu. Vytiahol som ich z vrecka pripevneného na mojom páse a vložil do úst zelenú. Zahryzol som do nej a cítil ako mi pribúda chakra a sila. Tak poď. Povedal som a rozbehol sa proti nej. Keď som bol už pri nej tak som napriahol ľavú ruku, pričom som mieril priamo na jej tvár.

Podívám se velice překvapeně na senseie a řeknu " Jo, kupodivu se nic nestalo, ale s vámi to vypadá trochu hůř. Co se stalo? " Byl jsem trochu zmaten a potřeboval jsem nějaké vysvětlení, abych byl plně v obraze. Původně jsme měli jít jen do nějaké uličky něco prozkoumat a najednou tohle. " Nějaký divný věci se stávaj poslední dobou "

" No tak můžeme to tedy jít oznámit Hokage, pokud se zdržuje v oblasti své kanceláře. Pokud ne tak bude celkem problém takto shánět. Co tedy navrhujete? " Já jsem však nevěděl jestli je nebo není hokage ve své kanceláři. Byl jsem totiž jeden z mála kteří byli o něčem informováni v čas, což nebylo zrovna nejlepší. Každopádně jsem se snažil získat co nejvíc informací, abych se mohl taky zapojit.