Tréninkové prostory

Na pozdrav Killunii jsem odpověděl plácnutím což zřejmě čekala a tak následně jsme museli vymyslet co se bude dít nyní dál. Každopádně jsme tu byli sami a můj nový sensei Raiken byl někde pryč. Nejspíš si šel pro ten svitek s Shiki Fuijin a pak za náma přijde. " No co se týče arogantnosti a naivity tak to jsou zrovna věci, které nesnáším na lidech. Takže můžeš být v klidu a co se týče co dělat teď, tak to nejspíš nechám na tobě. Nerad bych dělal něco s čím by jsi zase ty nesouhlasila a začít se hádat kvůli prkotině se mi taky moc nechce. Tak jaký máš plán? " Nechal jsem raději jí vybrat nějaký plán, jelikož jsem nechtěl hned rozpoutat konflikty nějakým špatným nebo stupidním nápadem, který by se mohl zvrtnout a něco by se stalo.

Kráčala som vedľa Raikena. Nevedela som s kým budem v týme a tých ľudí som ani nepoznala. Rada som však spoznávala nových a nových ! Bol to jeden z mojich koníčkov no môj detský zen, že spoznám všetkých ľudí na svete už nebol taký reálny a tak som od neho radšej ustúpila. Ruky som si držala za chrbtom a príjemne som sa usmievala na moje okolie. Keď sme dorazili na cvičisko, premerala som si geninov ktorých oslovil. Najprv som nechala prehovoriť Raikiiho no následne som mávla rukou a vycerila som taký ten zubatý úsmev.
"Oooooi všetci ! Som Kiwi Namikaze a asi s vami budem v týme." predstavila som sa dosť hlasným spôsobom.

Nejspíš měla mluvit Killunia potom co jsem odpověděl, ale když přišel Raiken a ta nová tak jsem musel samozřejmě taky pozdravit. " Hoj, já jsem zase Kataro Hyuuga, těším se na naši spolupráci. " Jakmile jsem se představil tak jsem si ji trochu prohlížel, abych si provedl svoje statistiky. Pak jsem se jen usmál a čekal jsem na odpověˇKillunii a co se bude dít po tom všem.

Podívám se na Raikena se zaujatým výrazem a byl jsem štasten, že tak brzy vyrážíme na misi. Tenhle tým se mi začal líbit. " Možná jen kdy vyrážíme? " To bylo asi jediné na co jsem se chtěl zrovna teď zeptat. Toužil jsem po nějaké skutečné akci, kde bych byl nějakým způsobem užitečný a jen nepřekážel. Ostatní jsou určitě velice silní a já nechci zaostávat za nimi.

Aké to vrelé uvítanie. Asi sa im páčim.. skonštatovala som čisto *ironickým* spôsobom no nahlas som to nepovedala. Z tváre mi stále nezmizol úsmev no po vypočutí Rakiiho ma zalial des a hrôza. Zatvárila som sa ako ten najvylakanejší človek na svete a odstúpila som od neho na pár krokov.
"S..s..s..straší ?" Pískla som a len som sa začala trocha.. smiať. Bolo však vidieť že to je dosť nasilu. Trocha som sa klepala veď.. nenávidela som strašidelné príbehy, duchov, tmu a podobné veci. Doslova mi liezli na nervy a prejavovalo sa to práve strachom.
Som v pr*eli

Když už jsem viděl jak se Raiken otáčí tak jsem zareagoval i na to co řekl a následoval ho kamsi kam jde. " Vyrážíme "Ještě jsem zkontroloval ty dvě jestli jdou a pokračoval jsem svým tempem za Raikenem, abych se nespozdil. Snad bude nějaký vzrůšo. Jestli to budou jen malý děcka, kteří si rádi hrajou v troskách a temných uličkách tak mě klepne (přesun)

Nervózne som sa pozerala na mojich týmových partnerov, ako aj na Raikena. Ruky som stále držala za chrbtom no tam som si stále prepletala a rozpletala prsty. Nepáčilo sa mi znenie misie no nedalo sa nič robiť a tak som ich len následovala.
"Keď prídem domov.. zabijem ho." Povedala som si skôr pre seba, pri čom som hodila na Raikenov chrbát pohľad plný hranej nenávisti ! Ako mi to mohol spraviť? Dobre vedel o mojich fóbiách !
(presun)

Po siahodlhej úvahe moje kroky viedli na cvičisko. Ešte neviem či si zatrénujem alebo pospím na strome a nebudem nič robiť. Podľa nálady. Pozorne som sa porozhliadal po cvičisku a keďže som nevidel nikoho ako trénuje, rozhodol som sa, že si pôjdem pospať pod strom. Ale v tom som začul zvuk flauty. Nepoznám nikoho kto by hral na flautu. Pomyslel som si, pričom som začal hladať zdroj tej hudby. Po chvíli som našiel jeho zdroj. Nejaké dievča. Tak som sa k nej priblížil a všimol si, že má psa. Nesedela na konári moc vysoko, tak som si hneď prezrel jej tvár. Mala na tvári nejaké značky a keď som si ich spojil so psom, logicky mi vyšlo, že je to členka klanu Inuzuka. Aspoň tak som si to myslel. Ale to nebola vec ktorá ma zarazila. Mala jemne poškriabanú čelenku. To bude mať určite z nejakej misie. Tak som sa na ňu pozrel a vďaka tomu, že som jemne zhovorčivý človek som začal svoj mológ. Ahoj. Tú poškriabanú čelenku máš z misie? Ale po tejto vete som prestal, pretože mi proste na nej niečo nehralo. Budem pre istotu v strehu.

Ja sa asi zbláznim! Nikdy som ju nevidel. Stále mi na nej niečo nesedelo. Na tej čelenke mi prišlo niečo zvláštne. NIečo, čo mi naznačovalo nech si držím odstup... Baka! Ty tupec jeden! Veď prečiarknutá čelenka je znak nukeninov. Malo ma to napadnúť skôr. Napriek tomuto zisteniu som na sebe nenechal nič vidieť. Akoby sa nič nestalo. Uvidím čo to bude zač. Ja som Chokuchi. Tiež ma teší. Opätoval som jej podanie ruky. Že som ťa tu nikdy nevidel. Inak pekný pes. Ty budeš asi z klanu Inuzuka, nie? Opýtal som sa na tieto otázky s úsmevom na tvári, aby som vedel či sa mi prizná, že je nukeninka. Ale predpokladal som, že sa mi len tak neprizná.

To máš celkom pravdu. Je tu naozaj asi kopec ľudí. Sakra krúti sa ako had. Pokiaľ sú vlastne moje úvahy správne. Tipol som si podľa toho psa. Môj tím? Pokiaľ viem, tak tu nie sú. Keď som to dopovedal, hneď som si spomenul na Yoshia a Kagayami, pričom som chcel aby tu boli, keby bolo nutné ju chytiť. Hádam by som to zvládol aj sám. Odpovedal som a tiež sa popozeral po okolí. Nikde nikoho. Rozhodol som sa, že budem stupňovať svoje otázky. Ako vlastne si sa dostala k takému škrabancu na čelenke? Pretože teraz to vyzerá, ako by si bola nukeninka, ale to hádam nie si. Zasmial som sa a prstom sa dotkol tej čelenky.

Tak ma toto dievča vytáčalo! Klame mi priamo do očí! A to ja nenávidím. Rozhodol som sa. Pôjdem na to priamo. Koniec hry. Viem, že si nukeninka. Prečo si prišla sem do Konohy? Povedal som, na základe, jej predošlého tvrdenia o pôvode škrabanca. Áno, zavadila. Pomyslel som si. Tu máš svoju čelenku. Hodil som jej čelenku a čakal som čo spraví. Ukáž sa nukeninka. Chcela si sa presvedčiť, že tu nikto nie je, aby si ma zabila alebo niečo tomu podobné. Ale varujem ťa. Ja sa tak ľahko nenechám poraziť. Dopovedal som a uskočil dozadu, pričom som bol pripravený na súboj

Žeby som sa mýlil? Koniec koncov, na komplikovanejšie úvahy som nikdy nebol stavaný. Čelenka, zvedavosť kto je na cvičisku... Nejak mi to proste do seba zapadalo. Tak keď, nie si nukeninka vysvetli mi, ako sa ti mohol prihodiť škrabanec zrovna cez znak Konohy? Neprestával som v mojich otázkach. Keď mi dáš logické zdôvvodnenie, tak všetko zoberiem späť. Navrhol som a podišiel k nej, pričom som nepoľavoval v ostražitosti. Som zvedavý, čo vlastne povie.

Za pokus nič nedám. Nemôžem sa preniesť cez tú čelenku. Musím to aspoň vyskúšať. Keď bude naozaj z Konohy, vyhovorím sa na tréning. Takže sa priprav. Ideme na to. Vytiahol som zopár shurikenov a vrhol ich oproti nej. Tentokrát svoje ustúpenie o niekoľko krokov som myslel smrteľne vážne. Najprv si asi pozisťujem ako je na tom. Keď som premýšlal nad našími klanmi, bola tu jedna podobnosť. Obidva klany sa špecializujú na útočné techniky. Keď to bude brať vážne, toto by mohol byť veľmi zaujímavý duel. Dúfam, že neprehrám. Hneď som skončil svoju menšiu úvahu, aby som sa mohol plne sústrediť na nadchádzajúci súboj.

Vau. Takže je ešte aj psychicky narušený človek. Každý normálny človek by sa tomu vyhol. Nie ja som úplne v poriadku. Odvetil som jej. A ako sa jej predstavíš? Ja som nukeninka z Konohy a nejaký genin sa ma opovážil napadnúť? Kričal som na ňu už do diaľky, pretože už bola trochu ďalej. Hneď ma po tomto prešla chuť na boj, tak som podišiel k stromu, vyskočil naňho a pohodlne zaujal pozíciu na strome. Stále som sa na ňu pozeral. Čo tu tá Saiko vôbec chce? Stále som nad tým uvažoval. Táto návšteva nedopadne moc dobre. Vzdychol som si a začal sa pozorne pozerať po celom cvičisku.