Tréninkové prostory

Dorazila jsem do tréninkových prostorů, krátce se porozhlédla, nebylo tu skoro ani živáčka, což mi docela i vyhovovalo, nikdo mě nepozoroval, měla jsem svůj vlastní klid. Vyhlédla jsem si jako obvykle prostor u jezera, protože jsem se chystala na trénink a jelikož proti Katonu platila jen voda, místo u jezera bylo to nejlepší jak nikomu neublížit. Jako obvykle jsem se protáhla a začala trénovat, krátce Taijutsu a pak jednu techniku za druhou..

Postával som ďalej od brehu, a pozoroval som ukľudňujúcu sa hladinu vody. Nič sa nedialo, začínal som mať pocit, že by som mal asi skočiť do vody...Skočím aleb- To moja myšlienka už nebola dokončená, kvôli niekoľkým klonom, ktorý vyskočili z vody, dopadli na zem a hneď ma obkľúčili. Veru, to že sa Nao-originál potajomky blížil zozadu som zatiaľ ešte netušil, preto som pochopiteľne mal pocit, že originál je medzi klonmi. Odrazil som sa od zeme, skákajúc ponad dvoch klonov, ktorý mi boli za chrbtom. Do nich som kopol oboma nohami, pričom som sa aj od nich rovno odrazil. Vo vzduchu som spravil salto dozadu, otočiac sa k ďalším klonom, na ktorých som dopadal. Vytiahol som si dva svoje kunaie, a nimi som útočil priamo na ďalších dvoch.

Začal sa dvíhať, a ja som mu plánoval pomôcť. Avšak než som stihol čo i len pohnúť nohou, sa zo zeme vyvalil klon, ktorý jednoznačne zaútočil na moju tvár. Napriek tomu že to bolo pre mňa prekvapivé, som stihol iba slabo pohnúť hlavou dozadu, a tiež sa trochu nahnúť dozadu, čím som sa tomu ledva-ledva vyhol. Klon v zemi...na toho som zabudol.. Prešlo mi hlavou, a keďže som si všimol aj Naov kunai/meč, musel som sa od neho vzdialiť, alebo urobiť rýchly protiútok. Vybral som si rýchlo...
Ako som tak bol naklonený dozadu, mal som voľný priestor na chytenie klona za jeho mikinu, ako som aj spravil. Jednou nohou som pohol dozadu a zaprel som sa ňou o zem. Zovretie klonovej mikiny som zosilnel, a začal som sa prudko otáčať na mieste, čím som naberal aj rýchlosť. Otočil som sa asi 3-krát, než som si bol istý že som nabral dosť rýchlosti, a klon vyletel prudko na Naa originála, ale tentoraz padal skôr pred neho, a mal ho tak podknúť.

Super! Otec mal zvitky! Myslel som na to celou cestou na cvičisko, mimochodom som iba bežal. Ale keď som sa nad tým hlbšie zamyslel, nevedel som, či je to dobré alebo zlé. Uvidíme. Ako som prišiel na cvičisko, videl som tu zopár ľudí. Medzi nimi boli aj Raiken a Nao. Keď som ich zbadal, tak som zastavil aby som sa nadýchol a zakričal na nich. Nazdar! Ozvalo sa po celom cvičisku, ale potom som si uvedomil, že ich to asi rušilo keďže sa na mňa obzreli. Tak som iba pribehol k Yoshiovi a chvíľu som iba stál a chytal dych. Prečo musí byť náš dom na druhej strane Konohy ako cvičisko?! V duchu som nadával. Tak môžeme začať. Otvoril som zvitok a sadol si vedľa Yoshia a začítal som sa. Som z toho jeleň. Ozval som sa po chvíľke čítania.

Ako som čítal ten zvitok, nerozumel som tomu čoraz viac a viac. Niežeby som bol nejaký idiot, ale nejak mi to neliezlo do hlavy. Keď sa po chvíli Yoshio ozval, tak som sa potešil jeho ochote. Ale toto predčasné nadšenie ma ihneď prešlo. Veď predsa len to bolo klanové hijutsu. Ale veď by sa to nikto nemal vedieť naučiť. A navyše som sa s ním nepoznal moc dlho. Ale veď je Yamanaka. Medzi našimi klanmi by mala byť prirodzená dôvera. Obratne som zakrýval svoj vnútorný boj. Ale nakoniec u mňa vyhral argument dôvery medzi klanmi. Nech sa páči. Máš tam názov techniky aj jej popis. Podal som mu zvitok s technikou Baika no Jutsu. Nejaké rady? Po dlhšej chvíli som sa ozval.