Údolí konce

Jeho chvost držal znieškodnený strom, zatiaľ čo ja som stál v lese na druhej strane, za Madarovou sochou.
To je zlé, ešte sme iba začali a ja som už dva krát použil Kōkan. V poriadku, Uzumaki Naruto.
Tasil som Bashōsen a podišiel na hlavu sochy. Momentálne som tak stál rovno oproti Narutovi.
"Musím uznať, že som ťa podcenil. V porovnaní s tým, čo si predvádzal pri boji s Reinou, je toto iná úroveň."

"Žartuješ ? Myslíš si, že to, čo som predviedol doteraz, bolo všetko ? Dovoľ mi ťa poučiť, Uzumaki Naruto-chan."
Nasadil som si náhrdelník (aký mám na avatare) a voľnou rukou vytvoril pečať. Bashōsen mizol v mojej ruke. Telo zaplavovala čierna chakra a oči mi žiarili ostrejšie než obvykle.
"Banbutsu Sōzō, Kyūshū: Bashōsen Mōdo."
Poriadne som sa zaprel.
"Povedz mi, ktorá z našich techník bude podľa teba silnejšia ? Tá tvoja, ktorá predstavuje juubiho súčasť, alebo moja predstavujúca Rikudo Sennina ? Tvoj Yōton, alebo môj Onmyōton ?"

"Nerád zabíjam silné kunoichi. Tie totiž majú možnosť priviesť na svet ešte mocnejších shinobi. Nemysli si, že si nenahraditeľný. Budú tu ďalší ako ty."
Pripravil som si bojovú pózu.
"Ukončme už tento nezmyselný rozhovor. Odteraz iba boj."

"Ako chceš ...
A popravde ja nerád bojujem z Kunoichi ... a nie to ich ešte zabíjam .
Rasenrangan!"


Pripravil som si techniku a bol som pripravený k boji .

Chvíľu som vyčkával, no keď bol už v dostatočnej vzdialenosti, vrhol som sa jeho smerom.

Keď už som bol uňho všetky rasengani z každej strany sa naňho vrhly .

Ešte než sa ku mne dostal, v ruke sa mi vytvorila veterná gulička.
"Bashōsen Kaze no Maki."
Obrovský tlak vetra, ktorého sila znieškodnila aj skalu s polovicou lesa oproti, nepekne odsotila Naruta.

Aj keď som ma to mohlo zraniť bol som vyliečený a obnovený .
Teraz som bol pre zmenu za ním .
Snažil som sa byť tak rýchli aby to nevšimol si .
A rukou som ho mal v pláne prebodnúť a tak strhnúť do zeme.

Zorné pole 360 stupňov nikdy nesklame. Svojou rukou som zastavil tú jeho, pevne ju zovrel a zahodil ho opakovane do sochy prvého hokageho.
"Konečne to začína byť zábavné, čo povieš ?"
Bol som v strehu a čakal na ďalší jeho útok.

Z toho kde som bol zaborený naňho leteli 3 Mini rasen shurikeny.

Ja som sa objavil u Reiny a mal som v pláne s ňou zmiznúť .

Zorné pole 360 stupňov opakovane nesklamalo.
"Bashōsen Hi no Maki."
Oheň, ktorý je silnejší ako vietor, narazil do Rasen Shurikenov, následkom čoho vybuchli predčasne. Neváhal som ani len sekundu a udrel som Naruta do tváre skôr, než stačil odcudziť Reinino telo.
"Nech ťa to ani nenapadne."

Ako ma udrel neváhal som a letel doňho rasengan .

Vzal som Reinino telo a rovnakou rýchlosťou akou som priskočil som uskočil dozadu.
"Dáme si sa už venoval, tentokrát som na rade ja."

"O to väčšia smola pre teba, že ja sa ešte iba zahrievam."
Dopadol som na hlavu Shodaimeho sochy.
"Zatiaľ je to vyrovnané, ale čo myslíš, ako dlho so mnou ešte udržíš krok po celodennom boji ? Navyše, čo sa stane s Edo Tensei potom, čo stratí všetku chakru ? Odpovede na nezodpovedané otázky budeme mať k dispozícii už onedlho."

"Nevzdávam sa nikdy!
Práve preto viem že ťa porazím!"
Boli sme teraz dobre otočený tak rýchlo som sa naňho vrhol že to ešte ani predtým tak nebolo no mohlo ho prekvapiť to že som ho minul a tou rýchlosťou som mizol preč.
Viem že ho porazím no ako som zmizol neviem ako to bolo z Kohohou a keď sa veľmi unavým už im asi nebudem platný
(Presun)

S úsmevom na tvári som pozoroval jeho odchod.
Nasledoval by som ťa, Naruto-chan, ale tak trochu som blafoval.
Všetka čierna chakra vymizla a Bashōsen už odo mňa oddelený spadol na zem. Vedľa neho som pokľakol i ja.
Nemám už takmer ani len štipku chakry. Na nohách ma držali snáď iba zbytky pevnej vôle. Do pekla s tebou, len to, aby som sa na malý okamih vyrovnal tvojej plnej sile, ma stálo toľko námahy. Máš pravdu, keby sme boli pokračovali, neprežil by som to.
Vejár som si zastrčil za opasok a s Reininym telom veľmi pomalými krokmi odchádzal do bezpečia.
- PRESUN

Sedel som na madarovej hlave a premýšlal.

(presun)

Prechádzal som okolo nejakej čati kde boli dve sochy.
"Aha takže toto je udolie konca hm nemyslel som si že to bude takto vyzerať"
Sadol som si odkial tiekol prud vody až dole a pozera l som sa dole.
"Hm takže na tomto mieste bojoval náš uprvi člen rodiny kde zomrel a prebudil...."
Ešte chvílu som sa pozeral do vody a rozmyšlal aku mi rozpravku hovorial ahao opať vo mne začali prevladať emocie no nenehal som sa nimi ovladnuť a radšej som sa postavil pozrel som sa ešte raz na tie sochy a vyrazil som v pred haldať toho človeka.
(presun)

Dag přistál na srazu za sochou Madary. Seskočila jsem zlost se ve mě pořád ještě vařila. Pomalým krokem jsem šla směrem k té soše a pak jsem jen vyskočilana hlavu Madary a seskočila na jeho dva prsty a otočila se na vnitřné stranu vodopádu a dívala se na něj, nějak sem nemohla přes srdce dostat, že se to stalo a že ona tak hloupě riskovala. Věděla to moc dobře.... pomyslela jsem si, vlál až nepřirozeně silný vítr a pohrával si s mím vlasy i bílým pláštěm a dokonce i z jednoho koutku oka ukradl slzu...

Mieril som z Kiri do konohy .
Ale zobral som to okľukou cez toto miesto .
Je pre mňa dôležité a bolo v ňom uchované plno spomienok .
Usmial som sa a pozeral som z dola po okolí .
Ako som sa pozeral niekoho som v diaľke zbadal .
Nevedel som ale kto to je preto som sa rozhodol sa pozrieť že kto to je .
Skákal som pre to teda vyššie k tej osobe .

podivně to na mě všechno dolehlo, po skápnutí i druhé slzy jsem se až zděsila co se mnou udělala smrt Tsukiko. Otočila jsem se na horizont a podívala se do dálky