Sídlo klanu Namikaze

pro **Raiken Namikaze** Fri 21 Sep - 21:46

First topic message reminder :

Spoiler:

Sídlo klanu Namikaze sa nachádza hneď na začiatku ulice.
Dom ma veľkú záhradu, ktorá je obklopená jazierkom.
To slúži napríklad na trénovanie, alebo dokonca aj na kúpanie.

Spoiler:

Ako prvá izba, do ktorej vkročíte je obývačka, z ktorej
sa dá dostať do každej ostatnej miestnosti ako kuchyňa,
izba, kúpeľňa a pod.

Spoiler:

Dom je tiež zariadený malým balkónom,
z ktorého je krásny výhľad na väčšinu časti Konohy.

Spoiler:

A dostávame sa k izbe Raikena, v ktorej slovo ako
"poriadok" je na poslednom mieste. V tejto izbe je,
možné nájsť rôzne staré časopisy, prázdne zvitky
a všetky takéto blbosti. Sám Raiken sa tu občas
nevyzná, a často tu niečo stratí.

Spoiler:

A na samom konci tu máme ešte jedného malého
obyvateľa domu. Tým je malé mača menom Limo,
ktoré Raikenovi robieva spoločnosť v čase, keď je
doma. Je dosť vymýšľavé, a tiež hravé. Hostí sa
samozrejme bojí, no na milú spoločnosť si ľahko zvyká.

Spoiler:

Najtajnejšia miestnosť sa nachádza na hornom
poschodí, v posledných dverách. Na mrežiach,
ktoré predstavujú okno visí na šnúre bleskový
kunai, ktorý slúži Raikenovi ako záchrana v núdzi.
Takže sa sem môže podľa potreby kedykoľvek
objaviť vďaka Hiraishinu, a môže sa tak zachrániť.

Spoiler:

Takže, ďalšia z niekoľkých miestností domu je izba,
v ktorej býva Kiwi. Je pomerne veľká, a zaplnená
vecami jej "majiteľky". Prístup je pre všetkých
zakázaný, a vstúpiť smú len tí, ktorím to ona povolila! xD

pro **Daiki Ayme** Sun 27 Jan - 16:27

V tichosti a šere domu som vstúpil cez prah obrovských dverí do teplom a svetlom zaliatej miestnosti, no nešiel som ďalej. Ostal som stáť na chodbe a pohľadom som naznačil Raikenovi aby zavrel dvere. Len čo sa tak stalo, odtiahol som ho od Kiwi, aby to nepočula, potreboval som aby to vedel len on. Dom som poznal, chvíľu som tu býval, preto mi nerobil problém vojsť do malého salónika, kde som sa posadil a otočil pohľad na strýka. Usmial som sa.
„Kde začať.. Skrátim to, pretože je to príliš dlhé..“ Začal som pričom som sa pohodlne oprel o už spomínaný gauč, a ruky si založil na hrudi, čím som pôsobil ako starý dedko, ktorý rozpráva vnúčatám staré príbehy z vojen.
„Len čo som použil povolávanie, dostal som sa na horu Myouboku. Tam ma čakali už žaby, ver tomu obrovské žaby, malé žaby a iné, ktoré rozprávali. Okamžite ma vzali za nejakou starou, ale to je jedno, jednoducho som bol prijatý do učenia. Preto som o sebe nedával najavo a prečo som bol tak dlho preč. No tréning sa podaril.. Pred možno 2ma mesiacmi...“ Pokračoval som a nadýchol sa, pričom som skontroloval či tu niekto nie je. Keby to počuli, vystavil by som sa nebezpečenstvu.
„Pri potulkách zemami, keď som pešky odchádzal z hory, som narazil na mnohé veci, výjavy a tiež sa mi dostalo pod ruky mnoho informácií o istej organizácii. Svet by sa mal pripraviť.. Viem toho viac, a mnoho toho ešte neviem. Chcel by som to povedať naraz, aj vyššie predstaveným, preto mám na teba jednu prosbu..“ Nadýchol som sa, prišlo to po čom som tak túžil. Potreboval som ho. On jediný by to dokázal.
„Napadni zo mnou Hokáge..“ Dostal som zo seba, nasadil vážnu tvár, aby uveril mojím slovám, a postavil sa v prípade obrany, keby ma napadol za zradu. Zrada to nebola, ale nevedel som ako to pochopí.

pro **Raiken Namikaze** Sun 27 Jan - 16:48

Po zavretí dvier som bol odtiahnutý Naom niekde do súkromia, kde sa Nao posadil a ja som zatiaľ ostal stáť pred ním, zvedavý nato čo mi vyrozpráva. Hneď aj začal, takže som sa oprel o stenu a pozorne som počúval. Ako prvé, keď dokončil prvú časť, ma zaujímal hneď ten tréning. No vyzvedať som mohol až neskôr, teraz ešte Nao pokračoval, čiže som sa nato čo hovorí aj sústredil. Organizácii? Zvedavo som podvihol jedno obočie, a všetko napätie sa zvýšilo, keď to zakončil tým, že má na mňa nejakú prosbu. Takže som očakával čo to bude...
Keď to prezradil, opäť som schytal pocit, že to Nao asi nieje. Prečo by chcel útočiť na Hokage? Takto nepriateľ, premenený za Naa by ma mohol ľahko presvedčiť, a využiť môj súhlas. Tým pádom by to bol pre nepriateľa výborný plán. A tak som ani nemohol ihneď súhlasiť, a len tak mu splniť túto prosbu, bez vysvetlenia som jednoducho nemohol. Prečo chceš, aby som ti splnil práve toto? Pri otázke mi môj malý úsmev zase zmizol, nahradený vážnou tvárou. To keď vstal vytváralo ešte väčší dojem toho, že ak neodsúhlasím jeho návrh, zaútočí. Takže som sa prestal opierať o stenu, aby som keď tak mohol aj nejako uhnúť a tak, a práve som stál ani nie meter od neho, hladiac mu do očí.

pro **Daiki Ayme** Sun 27 Jan - 16:54

Jeho reakcia bola očakávaná, jeho zachovanie ostalo verné. Takýchto Jouninov bolo treba ešte viac. Preto som vykročil dopredu, ale tentoraz som nedával najavo nič čo by mohlo znamenať že ho idem napadnúť. Až som sa k nemu priblížil, a do ucha som mu zašepkal svoje dôvody, prečo chcem napadnúť Kaori. Odtiahol som sa a pomalým krokom so sa vydal k dverám, dúfajúc že sa mnou pôjde, že si moje dôvody zváži a spolu so mnou to urobí.

pro **Raiken Namikaze** Sun 27 Jan - 17:10

Sledoval som, ako sa ku mne úplne priblížil. Už som si myslel, že spraví tak ako som predpokladal. Namiesto toho mi niečo pošepkal, a následne vykročil preč. Musel som to zvážiť, takýto nápad by nemal nikto iný, než Nao. Musel to byť on! Ak nie...tak by som musel riešiť iné veci. Teraz som sa ale pousmial, ruky som si schoval do vreciek, aby som ich trošku uchoval v teple, a pomaly som sa vydal za Naom, až som ho aj predbehol a otvoril som vchodové dvere. Kiwi! Niečo ideme vybaviť! Vrátime sa...v nepoznanej hodine! Vyhlásil som, a vyšiel som na verandu. Po tom, čo Nao vyšiel tiež, som dvere zase zabuchol, a ešte predsa len som sa k nemu otočil s ďalšou otázkou. Máš vôbec nejaký plán? Takto znela, a kým odpovedal, aj som pomaly vykročil po chodníku k bránke, odkiaľ by sme smerovali po ceste za Hokage. Ak teda nemal Nao plán, ktorým by sme sa k nej dostali inak.

pro **Daiki Ayme** Sun 27 Jan - 17:19

Trhnutím pleca som dostal plášť a kapucňu na správnu polohu, aby som sa vyhol spoznaniu, a nasadil som si masku. Takto bol plán jasný. Vytvoril som klon, ktorý sa vydal s nami a ja som sa pod maskou potmehúdsky usmieval.
„Myslel som si že si na staršie, ale nikoho nesúdim, každému podľa chuti že?“ Zachcechtal som sa, s klonom naraz, čím som vyvodil dosť divný a tlmený zvuk smiechu a ďalej pokračoval cestou ku kancelárii Hokáge.
„Tebe bude veriť.. Budeš viesť môjho klona. Predstierať že je to nejaký cudzinec ktorý nechce zložiť masku alebo niečo, a preto si ho priviedol pred ňu, zatiaľ čo ja budem čakať na správny okamžik..“ Zakryl som to že plán nemám, nesmel som používať techniky ktoré by ma odhalili. Ani Sage modo..

~presun~

pro **Raiken Namikaze** Sun 27 Jan - 17:32

Pri jeho pripomienke som naklonil hlavu na stranu, a prepichol som ho pohľadom. Blázen, to je moja sesternica. Objasnil som mu so zaškerením, aj keď som vedel že si len robí srandu, ako vždy. Až po tom sa vyjadril k mojej otázke, a len som prikývol. Tak teda dobre, ak to nevyjde bude improvizácia. Pomyslel som si, a trochu som pridal do kroku, aby to už teda bolo v plnom prúde.
Presun

pro **Raiken Namikaze** Sun 17 Mar - 20:39

Objavil som sa, ako inak v žltom záblesku, rovno vo svojej izbe, kde som Naa obvykle nechával. A už tu bol poriadok! Odvtedy, čo mi Nao zdemoloval izbu, som sa k tomu nehnal, no keďže som mal raz čas, došlo aj k upratovaniu! A bol som rád, že už tu nebol brajgel, teraz by som sa totiž hanbil. Naa som hneď uložil do postele, zakryl ho a stiahol som mu čelenku z čela, ktorú som položil na stôl vedľa postele. Roztrapatil som mu vlasy, a s úsmevom som sa otočil k Yoko. Tak, poďme si teda dať ten rámen! Aj na ňu som sa usmial, a s miskou v ruke som sa odobral na chodbu. Chytil som dvere, a pridržal som ich, aby mohla Yoko vyjsť, a aby som mohol ja zavrieť.

pro **Yoko Ayme** Sun 17 Mar - 21:11

Byli jsme tu vážně rychle, nebyla jsem zvyklá na tyhle přesuny, vůbec, proto jsem se na chvíli zastavila, vzpamatovala a až potom porozhlédla, abych se ubezpečiila, kde jsme apodívala se na usmívajícího se Raiikena, který mě ujistil, že to byl naprosto "normální" přesun. Porozhlédla jse se po mísnosti, vypadalo to jako obyčejný pokoj, a tenhle dům byl pro někoho domovem. Musela jsem se pousát, protože jsem se tu nevyznala, vydala jsem se za Raikennem, prošla dveřmi a zároveň se porozhlížela.
"Vypadá to na dost velký dům.." Podotkla jsem obdivně.
"Připomíná mi to naši vilku v Suně, která mimochodem spíš než domov slouží jako hotel u Akasuny, věčně tam přijde nějakej poustevník a Pili ho jako Kazekage vezme k sobě, protože je moc hodná!" Podotkla jsem, možná ho to vůbec nezajímalo, ale já věčně říkala věci, co jso úplně od témy a navíc mi ani nedošlo, že Kazekage říkám jménem a ne hodností, pro někoho to mohlo vyznít zvláštně. Nakonec jsme nejspíš dorazili do jídelny a kuchyně, posadila jsem se na jednu z židliček a i tady se proozhlédla.
"To tu no.. žiješ sám? Říkals, že tu občas bývá Nao a sestřenka.. a nikdo jiný? Gome, nic mi do toho není.." Byla jsem prostě jen zvědavá.

pro **Raiken Namikaze** Sun 17 Mar - 21:24

Potichu som za nami zavrel, ešte predtým zhasol, a vybral som sa do kuchyne, kde som sa posadil k stolu, oproti Yoko. Na stôl som položil misku, otvoril som ju a lapil som paličky. Ešte som ale nešiel jesť, kukol som na ňu, a nad jej zvedavosťou som sa trochu zasmial. No, okrem sem tam prespávajúceho Naa v mojej izbe, a sesternice, tu nik iný už nebýva no. A nevadí, zvedavý sú často krát všetci. Usmial som sa, zaželal som dobrú chuť, a poriadne som sa do rámena pustil. Teraz som bol Yoko naopak vďačný ja, hlad som mal veľký, takže to bolo skvelé, zase papať xD...

pro **Yoko Ayme** Wed 20 Mar - 19:30

I já jsem se poustila do svého rámenu.
"Etto, Itadakimaasu!" Popřála jsem mu dobrou chuť, jak jsem mívala ve vzduchu, docela jsem se divila, že se mnou vydrží, někdy jsem bývala dost otravná a uměla jsem lidi prudit svým věčným optimismem.
"Aha, tak aspoň tu nejsi sám. Takový hezký dům by byl smutný prázdný.." Podotkla jsem a potom se znovu pousmála. Byla jsem ráda, že mu chutná, vypadalo to tak, stařík z Ichiraku nikdy nezklame!

pro **Raiken Namikaze** Wed 20 Mar - 20:01

Začal som si vychutnávať rámen, a pri jedení som sa tváril maximálne spokojne. Kto by nebol predsa spokojný, pri dávke originálneho rámenu, a ešte k tomu po toľkom čase bez jedla?! Asi len blázon by bol nespokojný! Ako som si to tak vychutnával, na chvíľku som jesť prestal, a kukol som na Yoko. No, vlastne som tu sám. Nao býva teraz často niekde mimo, a sesternica...no, poznáš to, kto by trčal doma, keď môže ísť von, nie? Len ma občas prekvapuje tým, kam sa odoberie. Trošku som tým narážal nato, že si len tak odišla do Oto, ale to Yoko nevedela. No čo už, snáď sa tam nebude chcieť ešte zabývať alebo čo!... O chvíľu som už mal dojedené, takže som misku odsunul a servítkou som si utrel ústa. Ešte raz, vďaka! Usmial som sa, a tým som skončil slovné odpovede, zatiaľčo som sa už začal obzerať po kuchyni. Nedáš si niečo na pitie? Čaj, kávu, džús, colu,...? Navrhol som po krátkej chvíľke ticha, hlavne aby tu to ticho teda neostalo.

pro **Yoko Ayme** Fri 22 Mar - 19:15

Stejně jako on jsem i já už měla skoro dojezené a prázdnou misku potom odložila stranou.
"Jo to moc dobře znám, ale stejně! Co třeba domácího mazlíčka?" Zeptala jsem se a ucilila se, no co, já doma měla křečka a psa, i když jsem pochybovala, že na něco takového by mohl mít Raiken čas, ale třeba ta jeho sestřenka.
"Kolik je tvé sestřence?" Zeptala jsem se, i když jsem nechtěla vypadat moc zvědavě. Nakonec jsem jen zavrtěla hlavou, když se zeptal, jestli něco chci. Už jsem tu zacláněla dost dlouho.
"Umm, tak děkuju, žes mě sem pozval, ale je pozdě, asi bych měla jít, určitě máš něco důležitějšího na práci.." Pousmála jsem se a nervózně si prohrábla vlasy, zatímco se postavila.

pro **Raiken Namikaze** Fri 22 Mar - 22:05

Vstal som, a vzal som misky, ktoré som položil na linku, a zase som sa posadil naspäť k stolu. Aj tak som ale na stôl položil ešte dva poháre s džúsom, smädná určite bola, a keď nie, tak určite dostane na ten džús chuť! Noo, veď tu vlastne niekde aj pobehuje! Mača, dosť nenápadné, zrejme sa niekde zapatrošilo pod nábytok. Pobavene som sa zasmial, a aj som sa po tom krpcovi obzrel. No nikde ho nebolo, čiže zapatrošenie bolo dosť pravdepodobné. Kiwi? 15, tuším. Malo by to byť tak. Neisto som odpovedal, a potriasol som hlavou. No to už vstala, a niekde sa chystala. Chytro som vstal aj ja, no ostal som pri stole. Škoda že už ideš, v obývačke som mal nachystané nejaké filmy. Vlastne tie sú nachystané vždy, ale to je jedno. Nevinne som sa usmial, bolo stále lepšie pozerať filmy s niekým, než sám! Opäť, musel som byť v spoločnosti! Ale ak teda ideš, mal by som ťa odprevadiť. Dáma by nemala chodiť po tme sama, aj keď tu by sa ti nič asi nestalo. Opäť nevinný úsmev, po ktorom som už podišiel od stola k nej, a zvedavo som čakal, či predsa len nezmení názor, alebo sa pôjdeme naopak trochu prejsť. Obe možnosti sa mi páčili, takže mi bolo jedno, čo z toho to bude.

pro Kiwi Namikaze Wed 27 Mar - 0:41

V podzemí sídla klanu, na mieste, kde sa nachádzalo uzatvorené cvičisko, sa zrazu ozvalo menšie puuuf a ja som sa objavila v obláčiku dymu. Niekedy by som spravila ešte aj nejakú pózu a naśledne začala spievať bohvie akú skomoleninu neviem akej hymny, teraz som však nemala náladu. Hodnú chviľu som očami civela na kunai, ktorý som sem už dávnejšie zavesila. Prezerala som si do neho vyritú pečať a nechala som svoje pocity voľne prúdiť mojim telom. Tvárila som sa však viac než chladne, čo mohol byť v mojom prípade dosť šok. Netušila som, či je niekto doma. Bolo mi to však jedno. Vytiahla som z púzdra ďalší kunai, ktorý som si priložila k hrudi a postavila som sa do obranného postoja.
Musím sa stať silnejšou
Bola moja jediná myšlienka pred tým, než som kunai v momente hodila do jedného z terčov, to už som však hodila aj ďalších päť a začala som skladať pečate ako besná. Aspoň som sa teda snažila. Tento tréning som si vymyslela sama a zatiaľ som ho zvládala naraz len s asi troma kunaimi. Proste som ich hodila a mojou úlohou bolo to, používať moje obrátené kuchiyosen a nedovoliť ani jednému kunaiu naraziť do steny. Furt som sa na ne privolávala a hádzala ich do opačnej strany miestnosti. Teraz som sa to pokúšala spraviť zo šiestimi. Nejeden krát ma kunai sekol do tváre či do ruky. Ani raz som však nepískla od bolesti či neustúpila. Musela som to zvládnuť.

pro **Yoko Ayme** Sat 30 Mar - 15:58

Měl pravdu, i když jsem nechtěla pití, na ten džus jsem chuť fakt dostala, tak jsem si ho přitáhla k sobě a stejně se napila.
"Juu.." Vypadlo ze mě, než jsem nad sebou zavrtěla hlavou, takhle dětinské reakce, skryla jsem i zářící oočka, prostě jsme měla ráda zvířata no a co! Jen jsem doufala, že si toho Raiken nevšimne, nemusím mít první dojem alá malé děcko, kterým jsem v hloubi duše byla. Zarazila mě jeho slova, o filmech a tak. Krátce jsem zaváhala, nechtělo se mi trčet před nemocnicí a čekat, ale zároveň jsem nechtěla otravovat, tse, složité to bylo! Krátce jsem se zamračila, jak jsem úpěnlivě přemýšlela a nakonec ze mě vypadla ještě větší blbost.
"Máš tam Harry Pottera?" A sakra, to nebylo vůbec dobré! Neměl se zmiňovat o filmech a zvlášť ne přede mnou, prudce jsem zčervenala.
"Eeeh, gome! Ale tak, kdyby ti to nevadilo.. Možná, zkombinovat?" Nadhodila jsem, nervózně si rukou vjela do blonďatých vlasů a nevinně se pousmála.

pro **Raiken Namikaze** Sat 30 Mar - 16:43

Pousmial som sa nad tým, že moja úvaha s tým džúsom fakt vyšla, keďže sa napila. Na chvíľu som sa tváril akoby...spokojne, keďže som mal aj v malom úsmeve privreté oči, ale potom som už výraz zase urobil normálnym, a len s malým úsmevom. Následovala rekcia, ktorá asi nadväzovala na to mača. Bolo to až roztomilé, ako sa reakciu potom snažila aj skrývať. Dalo sa z toho aspoň usúdiť, že zvieratá sú jedna z vecí, ktoré má rada...teda, aspoň som mal taký dojem. Potom prišiel na rad film, ktorý navrhla. Pobavene opäť z jej reakcie, som sa kukol letmo do obývačky, a potom zas na ňu, akurát sčervenala! No, mám tu Harry-Potterov. Pokojne si to môžme pustiť. S pobaveným tónom som jej odpovedal, avšak potom som sa zarazil. Skombinovať? Netušil som, ako to teraz myslí. Ehm, myslíš, že si kukneme film a potom ta prechádzka, alebo naopak? Alebo nejako inak? Spýtal som sa tentoraz ja, a naklonil som hlavu. Ku koncu sa tak nevinne pousmiala, a donútila ma tým spraviť rovnako, čiže som sa tiež pousmial...hrozné xD...

pro **Yoko Ayme** Sun 31 Mar - 12:16

Šla jsem za ním do býváku, šla jsme za ním, protože sama bych to nenašla, ne snad proto, že bych se chtěla vtírat, ačkoliv jsem se tak trochu takhle cítila! Při zmíňce, že je tu má, se mi až dětinsky rozzářila očka.
"Vážně?! I jedničku a dvojku? Jsou mé nejoblíbenější, teda spíš.. nejvtipnější.." Usmála jsem se, vybavilo se mi tolik vzpomínek na Sunu, Daichiho, dětství..
"Umm, myslela jsem to jako to první, pokud neusnu... teeda, to se rozhodně nestane, ale no, tak nějak to zkombinovat!" Zase jsem se do toho zamotala, ale co už, taková jsem byla, snažila jsem se to zachránit jen úsměvem.

pro **Raiken Namikaze** Sun 31 Mar - 13:09

Opäť som sa zatváril pobavene, veď ona sa zamotá aj sama, bez pomoci. Len som trošku zakrútil hlavou, a zaviedol som ju až do obývačky. Usadil som sa na gauči, niečo som vytiahol spod stola, a to niečo som uložil na stôl. Očakával som, že sa teraz určite poteší. Na stôl som totiž vybalil celú edíciu HP filmov, a s milým úsmevom som sledoval, ako nato zareaguje. Takže jednotka a dvojka...ktorú? Spýtal som sa jej, no to som už ale jednotku aj dvojku držal v rukách, a čakal som, ktorú si z nich vyberie. Ohľadom toho kombinovania som už nič nevravel, pochopil som, čo tým chcela povedať, a rozoberať to už nebolo treba.

pro Kiwi Namikaze Sun 31 Mar - 20:14

Zrýchlene som dýchala. Zorničky sa mi trocha triasli, zatiaľ čo som upierala zrak na hrot kunaiu, ktorý bol asi dva centimetrepred mojim nosom. Rukou som zvierala jeho čepeľ, pri čom som pociťovala mierne nepríjemnú ostrú bolesť z reznej rany, ktorú mi na dlani spravil. Nebola síce prvá, ktorú som pri tomto tréningu schytala, dúfala som, že už bude posledná. Zničene som sa oprela o stenu tréningovej miestnosti a zośuchla som sa až na zadok dole. V druhej ruke som držala zvyśné štyry kunaie za očká na ich koncoch. Stále som zrak upierala na moju ruku a len som sa zamračila. Reflex mi nedovolil kunai pustiť. Aspoň spočiatku nie. Po chvíľke snaženia som ho však upustila a a rýchlo som si prezrela porezanú dlaň. Uškrnula som sa. Až ma desilo, ako ma táto skutočnosť tešila. Nechala som kunaie na zemi a trocha kriticky som si prezrela miestnosť, v ktorej sa nachádzalo zopár krvavých flakov.
"Oi oi.. už to bude nejaký ćas.. čo som to takto prehnala.. aah.. zasa to budem musieť vyčistiť." Zazubila som sa skôr pre seba no v prvom rade boli moje zranenia. Zotrela som si z líca pramienok krvi, ktorý mi tiekol z trocha hlbšieho škrabanca a trocha trhaným krokom som vyšla po schodoch. Počula som nejaké hlasy. Bol to Raiken a niekto, koho som nepoznala. Každopádne som ich nemienila vyrušovať, len som sa ho potrebovala niečo spýtať. Otvorila som dvere do obívačky a nahodila som na Raikena ten najroztomilejší úsmev, aký som vedela vystrúhať. Bolo to dosť desivé, keď bolo moje telo posiate škrabancami a menśími ranami od bleskových kunaiov, s ktorými som pred chvíľou dotrénovala.
"Oi bratran-ček." Pozdravila som ho a väčšinu váhy som preniesla na dvere, páč sa mi troška podlamovali nohy od únavy.
"Uhm a.. ty.. ehm.. slečna." Dodala som trocha neisto ku Yoko. Následne som pohľad uprela znova ku Raikenovi.
"Som späť uhm eetooo.. chcela by som vedieť prosím ťa.. kde si to dal lekárničku?" Znova som sa zazubila ako nejaké slniečko!

pro **Raiken Namikaze** Mon 1 Apr - 15:09

Než ale asi stihla Yoko aj odpovedať, stočil som hlavu s pohľadom na Kiwi, ktorá vyzerala...dosť...divne. V prvom okamihu som mal pocit, že ju v Oto takto doriadili, a nejako ušla. Preto som aj mal taký výraz, vydesený. Filmy som položil na stôl, a bleskovo som vstal. Prešiel som až ku Kiwi, ktorú som si lepšie obzrel, či sa mi to len nezdá. Bože, kde si sa to takto doriadila? Spýtal som sa, pričom som už od nej kráčal do kuchyne, aby som našiel tú lekárničku. Teraz asi bude vyzerať dosť komicky, keď si všetky tie rany zalepí, prípadne obviaže. O chvíľu som sa s lekárničkou už vrátil k nej, čupol som si a otvoril som ju otočenú tak, aby z nej mohla hneď vyťahovať veci. A okrem škrabancov ti nič nieje? Spýtal som pre každí prípad, a čakal som, kým si to teda všetko spraví.

pro Kiwi Namikaze Mon 1 Apr - 15:14

Trocha ospravedlňujúco som sa pousmiala.
"Už som nejaký čas doma, gomen že som sa neozvala.. toto mám z tréningu.. no vieš.. skúšala som "to".. no.. moja technika nie je taká rýchla ako Hiraishim a tak to dopadlo nejak takto." Poškrabala som sa vo vlasoch a trocha utrápene som sa na Raikena pozrela.
"Nechcela som ti robiť starosti.. stačí ak mi dáš tu lekárnićku a ja.. ja si ju odnesiem pekne hore a tam sa dám do kopy.. teda asi.. viac menej." Poškrabala som sa vo vlasoch a pomaly som sa k lekárnične zohla. Bola som si vedomá, že to bude trocha náročnejšie páč som nemala ruky a oči aj na chrbte ale rozhodla som sa to nejak zvládnuť.

pro **Raiken Namikaze** Mon 1 Apr - 15:27

Prikývol som na vysvetlenie, a aj som rovno pokrútil hlavou. Takto sa dorantať! Hrozné niečo. Nabudúce to už ani neskúšaj, mohla si dopadnúť ešte horšie. S povzdychom som sa ozval, no ostal som čupieť pred ňou, držiac stále lekárničku. Určite by som to nenechal len na nej, nevedel by som si predstaviť, ako by si chcela zalepiť škrabance na chrbte. Takže som čakal, kým si spraví zatiaľ všetko čo môže, a s ostatným jej pomôžem. Hlavne už nikam nechoď, nie že sa len tak vyberieš do Oto preboha! Čo ti to vôbec napadlo? Zase som len pokrútil hlavou, a ako som si ju tak ešte obzeral či je v pohode, niečo mi padlo do oka. Teda, nie doslova xD... Ty...máš...piercing?! Doslova som jej peru, v ktorej ten piercing mala, hypnotizoval pohľadom. Nebolo to akože nič hrozné, ani to nevyzeralo zle. Ale týmto spôsobom onedlho príde celá potetovaná domov, a čo ja potom spravím?! Mňa z teba raz porazí...Nechceš mi robiť starosti, no ide ti to teda obdivuhodne. Skonštatoval som s ďalším povzdychom.

pro Kiwi Namikaze Mon 1 Apr - 15:35

Začala som sa cítiť tak trocha ako pod paľbou. Zatiaľ čo som ho počúvala, zobrala som si z lekárničky čistú vreckovku aj s dezinfekciou. Opatrne som si dala dole tričko, ktoré sa mi trocha lepilo na pokožku kvôli malím flakom od krvi. Mala som na sebe ešte podprsenku takže som sa nehanbila. Začala som si čistiť rany dezinfekciou, čo trocha štípalo no nič čo by som nevydržala. Následne som sa len mierne uškrnula.
"Gomenne.. ten piercieng.. nebol v pláne.. proste to.. to prišlo a bolo." Zažužlala som takmer nečujne a začala som si prelepoať najprv tie najhlbšie a najväćšie rany na bruchu, stehnách, prednej časti ramien a tvári.

pro **Raiken Namikaze** Mon 1 Apr - 15:48

Už som to radšej nekomentoval, len som čupel a držal lekárničku, z ktorej Kiwi stále vyťahovala potrebné veci. Pritom som zablúdil pohľadom k Yoko, či si už vlastne vybrala. Prepochodoval som pohľadom naspäť ku Kiwi, a obzrel som si, ako ten piercing má spravený. Nebolo to zlé, a ani som to už nešiel riešiť. Vlastne som ani nebol jej rodič, ale to je fuk, bol som jej sensei!

pro **Yoko Ayme** Mon 1 Apr - 16:56

Už jsem chtěla rozhodně ukázat na dvojku, když v tom do obýváku někdo přišel. Nevyrušila nás, vlastně jsme nic nedělali, ale podle podoby s Raikenem mi došlo, že to nejspíš bude jeho sestřenka, o které mi povídal. Vypadal teda pěkně zřízeně, napadlo mě, co vyváděla, ale i to jsem se později dozvěděla. Připomněla mi, když jsem jako malá přišla domů zřízená a Pili se o mě musela postarat. Když jsem si ale všimla, že Raiken nevypadá, e by s těmi obvazmi a náplastmi uměl nějak zacházet a Kiwi si to dělala vše sama, musela jsem vstát a dojít za nimi.
"Ahoj.. Já jen, nechceš pomoct?" Zeptala jsem se jí a mile se pousmála.
"Jsem Yoko, jen jsem tu na návštěvě.." Podívala jsem se na Raikena a pak se ke Kiwi naklonila.
"Neříkej mu to, ale tvůj bratranec nevypadá zrovna, že by byl v zacházení s lékárničkou šikovný.." Zakřenila jsem se na ní a omluvně pousmála na Raikena, pokud to slyšel. Moje sestřenice byla medik a Daichi byl zraněný skoro pořád, musela jsem se naučit to nějak zvládnout. Vzala jsem si od ní obvaz, tím to půjde lépe, než když bude celá zalepená náplastmi. Jen jsem čekala, jestli mi dovolí jí pomoct, zas tak troufalá jsem nebyla.
"Jinak jsem Yoko, Yoko Ayme.." Představila jsem se jí, když už jsem tady byla.

pro Sponsored content

Sídlo klanu Namikaze

Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze