Sídlo klanu Namikaze

pro **Raiken Namikaze** Fri 21 Sep - 21:46

First topic message reminder :

Spoiler:

Sídlo klanu Namikaze sa nachádza hneď na začiatku ulice.
Dom ma veľkú záhradu, ktorá je obklopená jazierkom.
To slúži napríklad na trénovanie, alebo dokonca aj na kúpanie.

Spoiler:

Ako prvá izba, do ktorej vkročíte je obývačka, z ktorej
sa dá dostať do každej ostatnej miestnosti ako kuchyňa,
izba, kúpeľňa a pod.

Spoiler:

Dom je tiež zariadený malým balkónom,
z ktorého je krásny výhľad na väčšinu časti Konohy.

Spoiler:

A dostávame sa k izbe Raikena, v ktorej slovo ako
"poriadok" je na poslednom mieste. V tejto izbe je,
možné nájsť rôzne staré časopisy, prázdne zvitky
a všetky takéto blbosti. Sám Raiken sa tu občas
nevyzná, a často tu niečo stratí.

Spoiler:

A na samom konci tu máme ešte jedného malého
obyvateľa domu. Tým je malé mača menom Limo,
ktoré Raikenovi robieva spoločnosť v čase, keď je
doma. Je dosť vymýšľavé, a tiež hravé. Hostí sa
samozrejme bojí, no na milú spoločnosť si ľahko zvyká.

Spoiler:

Najtajnejšia miestnosť sa nachádza na hornom
poschodí, v posledných dverách. Na mrežiach,
ktoré predstavujú okno visí na šnúre bleskový
kunai, ktorý slúži Raikenovi ako záchrana v núdzi.
Takže sa sem môže podľa potreby kedykoľvek
objaviť vďaka Hiraishinu, a môže sa tak zachrániť.

Spoiler:

Takže, ďalšia z niekoľkých miestností domu je izba,
v ktorej býva Kiwi. Je pomerne veľká, a zaplnená
vecami jej "majiteľky". Prístup je pre všetkých
zakázaný, a vstúpiť smú len tí, ktorím to ona povolila! xD

pro **Daiki Ayme** Wed 14 Nov - 15:01

Hlavu som podvihol, a pohľad zameral na okno, odkiaľ som videl už konečne slnko, ktoré jasne svietilo na oblohe, aj keď nastával jesenný čas. Rozmýšľal som nad mnohými vecami, nad rôznymi špekuláciami, a nad tým či by som mu mal povedať o bratovi a veriť mu, alebo.. Znova nastalo dlhé a hlboké ticho, prerušované tak akurát našimi hlbokými nádychmi, ktoré nechcelo ani za Boha zmiznúť.. Raiken už isto čakal že utečiem, pretože som presunul nohy na zem, zľahka sa dotkol chladivej podlahy, ale pozrel sa na plášť, kde až svietilo Yondaime.. Nato mi zrak padol na bleskový kunai, ktorý mi aj počas boja preletel pred očami, keď ma Raiken zachraňoval. A potom prišli spomienky na Satsukine slová o nových začiatkoch. Pohol som sa vpred, smer od postele, smer k Raikenovi, presnejšie k dverám ktoré viedli preč. Zdalo sa že odídem, keď som sa trhol, a v tej istej sekunde som objímal Raikena. V očiach sa mi okrem šťastia zračili slzy, ale aj tie patrili šťastiu..
„Ja som to vedel že niekto tu jéé..“ Bol som ešte len dieťa, ktoré verilo v sny, malo hlavu v oblakoch a hlavne, samo o sebe bolo bláznivé. Aj so svojím snom,

pro **Raiken Namikaze** Wed 14 Nov - 15:26

Jeho tiché sedenie som pozoroval rovnako v tichosti. Keď sa z postele postavil, o niečo viac som spozornel. Skutočne som mal pocit, že Nao len prebehne dverami a ujde...O to viac som bol prekvapený, keď ma odrazu objal. Na moment som sa skoro nehýbal, možno som aj prestal dýchať, až som sa nakoniec znova usmial, a objatie som Naovi začal opätovať. V túto chvíľu som bol šťastný, že Nao neodišiel ale že tomu uveril. V tento moment moju hlavu naplnili rôzne príjemné myšlienky aj pocity. Som zvedavý ako to teraz bude..Pomyslel som si, ale to ma ešte tak veľmi teraz nezaujímalo. Dopadlo to dobre, aj pre mňa a hlavne pre Naa, a to bolo teraz to podstatné!

pro **Daiki Ayme** Wed 14 Nov - 15:41

Chvíľa objímania, ktorá neprestávala. Dlho som už necítil to čo teraz, dlho som bol sám, aby som aj pomaly zabúdal na to, čo to je mať niekoho kto ťa ma rád. Ale ukázalo sa. Po chvíli som sa predsa len odtiahol, ustúpil o krok dozadu, práve som prejavil priveľa citov, a keďže som bol v puberte a snažil som sa správať ako dospelý, s červeným rumencom na lícach som natočil hlavu na stranu, hral som nedotknuteľného. No úsmev na tvári jasne hovoril o opaku.
„Ako to viete?.. a aká rodina?“ Spýtal som sa znova, než som skonštatoval že by som mu mal asi tykať, keď mi je už rodina.
„A prečo si sa ozval až teraz..“ Toto už znelo nahnevane, a ja som sa k nemu nebezpečne priblížil.
„Si Jounin, isto vieš o dianí v Konohe..“ To už bolo príliš, a ja som Raikenovi vrazil do brucha päsťovku, že aj mnou zatriaslo. Skončilo to schytením vankúša z postele a trafením ho do spodnej čeľuste. V dome sa ozval môj smiech keď som mlátil Raikena.
„Kde si do- te-raz bol?“ Hláskoval som mu a pri každej hláske som ho trafil. Bol som však šťastný, konečne som niekoho mal.

pro **Raiken Namikaze** Wed 14 Nov - 16:13

...Po celý čas som mal stále úsmev, keď sa odrazu priblížil zas ku mne, a prehovoril niečo s naštvanejším tónom. Hodlal som mu odpovedať, ale to som už schytal päsťou do brucha. Výraz sa mi ihneď zmenil v trochu bolestný, čo ma prinútilo aj privrieť oko (ako v gife xD). Po rane do brucha mi ešte dal ranu vankúšom do tváre, zospodu. Nadvihlo mi to tvár, a aj keď ten úder nemal až takú silu žeby ma zvalil, ostal som ležať na chrbte. Myslel som si, že s tým už skončil, ale naopak. On ešte pokračoval a hláskoval slová vo vete. Ale toto už neznelo naštvane, našťastie pre mňa. Po inkasovaní ďalších zásahov vankúša som sa už vrátil do sedu, a trochu som sa vydýchaval z rany do brucha...Bola to moja chyba. Neuvedomoval som si to, prišiel som nato až keď som si prezeral spisy, medzi ktorými bol aj ten tvoj. Vtedy som sa iba pozrel na tvoje meno, a doplo mi to. Odvetil som už s novým úsmevom, teraz s trochu ospravedlňujúcim. Ale možno viem, ako ti to vynahradiť. Zahral som zamyslený výraz, ako že sa rozhodujem, no rozhodnutý som už bol. Musel som len čakať na ten správny čas, ktorý však ale teraz nebol, takže Nao musel ešte čakať s vedomím, že sa to vlastne ani ešte nedozvie..Preto som ešte dodal: Ale to je tajomstvo...Pri tomto dodaní som sa iba krátko uškrnul a vyčkával som asi ďalšie rany vankúšom.

pro **Daiki Ayme** Wed 14 Nov - 17:08

Áno, na chvíľu som ho prestal mlátiť, predsa len ma to už nebavilo a hlavne mi stŕpla ruka. No jeho slová ma štvali, nie to že len nedávno zistil kto som, ale to že mi to chcel vynahradiť, ale nechcel povedať ako. To ma vytočilo, schytil som aj ďalší vankúš a začal som ho mlátiť. Boli to vankúše pravda, ale tieto vankúše v takej rýchlosti, s malou silou ale vo veľkom počte mohli spôsobiť po chvíli možnú bolesť.
„ČO?! TO?! JE?!“ Mlátil som a teraz dostával ranu každým písmenkom!

pro **Raiken Namikaze** Wed 14 Nov - 17:17

Eh? Vyšlo zo mňa len toto prekvapené "Eh", a už som bol zasypaný ďalšími ranami. Keď to už začínalo v takom množstve trochu bolieť, objavil som sa za Naom vďaka kunaiu na stole, ktorý bol tak isto v podstate za Naovym chrbtom. Chytil som ho zozadu za plece jednou rukou, a druhou som mu dal frčku do ucha. Mal by si sa krotiť, lebo ti to nielen že nepoviem, ale ani nesplním. Upozornil som ho ešte kým nebol otočený, pretože som čakal rovno ďalší jeho útok s vankúšmi...Musel som mu ich vziať! Ale snáď sa upokojí aj sám. <- Toto som si vravel v mysli, a preto som mu tie vankúše ešte nechal. Určite ťa to ale poteší, a ak sa teraz vážne upokojíš, tak ti to aj prezradím. Usmial som sa na neho, s takým vyzývavým pohľadom.

pro **Daiki Ayme** Wed 14 Nov - 17:33

Ďalej som mlátil do prázdna, aj keď už dávno použil Hiraishin a zastavila ma až jeho ruka, a jeho frčka. Chcel som sa otočiť, ale držal ma, a hlavne, vo mne prebudil zvedavosť. No týmto sa podpísal, že ak to nebude niečo kúúl, tak skončí jeho byt vytopený. Vankúše s ľahkosťou dopadli na zem, pustil som ich na znak mieru, a čakal. Moje dýchanie sa upokojilo, a ja som prestal sa vzpierať.
„Tak..? A hlavne, čo si mi?“ Spýtal som sa, po chvíli ticha, ktoré som prečkal v kľude.

pro **Raiken Namikaze** Wed 14 Nov - 17:52

Keď sa upokojil, moja ruka sa z jeho ramena stiahla. Začal som po izbe hneď niečo hľadať..Popritom sa ma Nao spýtal, čo mu vlastne som. Vtedy som prerušil hľadanie, a kukol som na neho. Ja som ti...myslím že...strýko? Neisto som mu odpovedal, a potom som v hľadaní pokračoval. Nakoniec som v jednom šuflíku našiel zvitok. Ten som vytiahol, šuflík som zavrel a pristúpil som k Naovi. Časom, začneme s týmto. Do ruky som mu vopchal ten zvitok, a dúfal som že mu to bude stačiť nato, aby ma prestal toľko biť.

pro **Daiki Ayme** Wed 14 Nov - 18:03

„Strýko?“ Spýtal som sa nahlas, a rozmýšľal, prečo mi otec o tom nikdy nepovedal. Pred tým než.. Ale aj tak som sa usmial, veď mi bol dosť blízky, a vlastne v celej Konohe jediný príbuzný. Taký pocit, že niekoho mám, je vážne na nezaplatenie. Možno to bol ten pocit ktorý ma ukľudnil, pretože tentoraz som sa po prvý krát v živote vzdal. Chytil som letiaci zvitok, a rýchlim trhnutím ho otvoril. Samozrejme naopak, takže sa nebolo diviť že..
„Jijin.. Ono to je nejakým divným písmom..“ Prezeral som zvitok ako blázon, no čítať písmena naopak som nedokázal, preto som to určil k hieroglifom.

pro **Raiken Namikaze** Wed 14 Nov - 18:15

Pozeral som sa a čakal reakciu, nakoniec som si uvedomil že to takto asi neprečíta. Uškrnul som sa...Pozri.Zvitok som mu na chvíľu vzal, a ukázal mu ako ho držal on. Potom som mu veľmi pomaly ukázal, že ak zvitok otočí, hieroglyfy sa zmenia v normálne písmená. Po niekoľkých názorných ukážkach, aby to pochopil, som mu zvitok vrátil už pre istotu normálne otočený aby si to mohol čím skôr prečítať. Kým on si (zjavne) čítal, ja som sa presunul k svojmu plášťu, ktorý som vzal do rúk a chystal som sa ho zavesiť na vešiak, ktorý visel na skrini..

pro **Daiki Ayme** Wed 14 Nov - 18:20

Pozoroval som jeho počínanie, a rozmýšľal, možno trochu nahlas, že nie je normálny. No len čo som chytil zvitok a dokázal ho čítať, vyhŕkol som.
„To si urobil schválne Jijin!“ Zazrel som na neho odporným pohľadom, bolo jasné že mi to naopak podal schválne aby mal zo mňa dobrý deň. Urazene som sa mu otočil chrbtom a roztiahol zvitok, na ktorý som v úžase civel ešte pár minút po tom čo mi ho podal. Veľkým tlačeným písmom totiž na ňom stálo.
„Rasengan..“ Nahlas som šepol, akoby aj to slovo bolelo vysloviť, a zvitok mi padol na zem. Znova som sa k nemu doslova portol, a zozadu ho objal.
„Arigatóóó, Jijííín!“ Odtrhol som sa od jeho chrbta, a začal pobehovať po izbe, s provizórnou guľou v ruke, ktorá mala symbolizovať Rasengan, pričom som váľal všetko čo mi prišlo do cesty a kričal.
„Som veľký Nao Uzumakííí, vládca Rasenganúúú!“

pro **Raiken Namikaze** Wed 14 Nov - 18:31

S úsmevom som pokrútil hlavou, keď sa urazil a pokračoval som pomaly ku skrini. Plášť som naň zavesil, a než som sa stihol otočiť, už ma Nao zozadu objal. Hneď zatým začal behať po izbe, a valcovať všetko čo tu bolo (a bolo tu teda dosť vecí xD). Vidím že tu bude treba aspoň raz upratať. Pomyslel som si, chcel som mu ešte pripomenúť, že ho to budem učiť v iný čas, a hlavne nie v bližšom čase, takže o dlhšiu dobu...Ale kaziť mu radosť som taktiež nechcel, takže som si to nechal na inú príležitosť. A tak som ho len s letmým úsmevom sledoval, a dúfal som že tu nič nerozbije tým pobehovaním. Ale zrejme slovo "dúfal" bolo pre mňa márne, bolo viac než pravdepodobné že tu minimálne jednu vec rozbije!

pro **Daiki Ayme** Wed 14 Nov - 22:05

Očakávať že nič nerozbijem, je ako očakávať že uprostred leta začne padať sneh. Guľa sa mi samozrejme vyšmykla z rúk, počas dosť tackavého behu, a pomaly padala. Skočil som po ňu, v snahe zabrániť jej niečo zničiť, ale narazil som do skrine, do ktorej práve Raiken ukladal plášť, a tá sa pohla. Nato sa aj ona prevalila, trafila pracovný stôl, ktorý vyletel na nôžky, tie prelomili poličku, ktorá sa zlopotala dole, ale ešte stihla zasiahnuť posteľ, ktorú nalomila. Mňa zasypala skriňa a trosky tapisérie, ktoré vytrhla skriňa, a dlho sa nič nehýbalo, keď sa ozvala rana a ja som rukou prerazil už dosť krehké dni skrine, zvierajúc v dlani guľu, ktorá mohla za to nešťastie.
„Rasengáááááán!“ Vyskočil som na nohy, a poobzeral sa na spúšť okolo. Nečakané..
„Ja som to zvládol?..Ja som to zvládol.. JA SOM TO ZVLÁDOL!“ Zajasal som od radosti, vyskočil na rovné nohy a vyletel z dverí rozbíjať ďalší nábytok v dome.

pro **Raiken Namikaze** Wed 14 Nov - 22:21

Jediné čo som pred pádom skrine stihol spraviť, bolo zachrániť ešte ten plášť. Potom sa už celá izba zmenila v jeden veľký neporiadok, s ktorým bolo užitočné už asi iba vypálenie, a zamurovanie celej tejto bordelovej izby. Nao bol však v poriadku, ale to že šiel ničiť aj zvyšok domu bolo už veľa. Okamžite som vybehol za ním, a na chodbe som ho stihol pred zrúcaním nejakých vecí chytiť oboma rukami okolo brucha. Hneď som ho dvihol tak, že nohami nebol na pevnej zemi, a priteleportoval som sa k tomu kunaiu v izbe, ktorý skončil bohvie kde.
Naa som posadil na zničenú a polámanú posteľ, a postavil som sa tak, že ak by chcel ujsť, tak by musel prejsť cezo mňa! (xD) Nao, prvé pravidlo v tomto dome. Žiadne ničenie nábytku! Žiadne ničenie! Zopakoval som niekoľkokrát aby si to poriadne zaryl do hlavy, a pritom som mu prstom krúžil pred tvárou. A toto pravidlo neporušuj. Požiadal, alebo skôr s nádejou že poslúchne, som mu "rozkázal", a i napriek presvedčeniu že fakt ostane sedieť, som bol v strehu keby sa rozhodne zdrhnúť mi.

pro **Daiki Ayme** Wed 14 Nov - 22:35

Ani som poriadne nestihol rozdýchať to nadšenie z novo naučenej techniky, pocítil som ruky okolo pása, nadvihnutie, že som prestal cítiť zem pod nohami a vzápätí som sa ocitol znova v testovacej miestnosti 4a, presnejšie Jijinovej bývalej izbe. A predo mnou sa postavil Jijin, ako nejaký Gandalf, s výkrikom, You shall not pass here! A ja som sa postavil tiež do bojovej pózy, nakrčil som ruku a zreval.
„Nie si Gandáálf!“ To bolo posledné čo započul pred výkrikom techniky ktorá ho dúfam zabije. Skrčená ruka sa vystrela a ja som v plnej sile zasiahol guľou do mužskej slabiny, čím som akože použil Rasengan.
„Rasengan!“ Ozvala sa rana, pretože guľa mi po náraze vypadla z ruky.. Takže asi poškodila Jijinovi aj prsty na nohách.

pro **Raiken Namikaze** Wed 14 Nov - 22:55

Tentoraz som musel použiť Shunshin, aby ma ten jeho..ehm..Rasengan nezasiahol. Presunul som sa zas za jeho chrbát, a počkal som si na jeho zakričanie Rasenganu, a aj to kým sa ten Rasengan odkotúľal niekam pod trosky nábytku mojej izby. Vtedy som pristúpil po boku Naa, a moja ruka sa natiahla k jeho uchu. Ďalšie pravidlo, neubližuj komukoľvek v dome. Usmial som sa, a za to ucho som ho začal postupne, ale zato rýchlejšie ťahať. To trvalo najviac pár sekúnd, potom som sa vrátil na miesto a stál som pred ním už opäť ako Gandalf, s rozdielom že predo mnou nestál Bájny démon Balrog, ale šibnutý chalan ničiaci môj nóbl dom. Čo keby si niečo zajeme, skočíme si trochu zatrénovať a nakoniec sa vybrali po nejakú misiu? Navrhol som s príjemným úsmevom, opäť dúfajúc,...že konečne prestane robiť zlobu!

pro **Daiki Ayme** Thu 15 Nov - 17:11

So sklamaním v očiach som sledoval padajúci Rasengan na zem, kde s treskotom dopadol a s hlasným vrzgotom sa odkotúľal pod trosky skrine, tapisérie a iných hlúpostí, ktoré som v krátku chvíľu dokázal svojou novou technikou rozbiť.
„Auauauauuuuu!“ Zakričal som s hnevom v hlase, keď ma vyťahal za ucho.
„Ja to ucho potrebujem, nechcem ho mať ako slon!“ Zanadával som a hnev som si vybil na stolíku, do ktorého som kopol. No pri spomienke tréning, a misia, sa mi rozžiarili oči, nálada sa hneď vylepšila, a doteraz poskakujúci na jednej nohe od bolesti zo stolíka som prestal, vyskočil znova na posteľ, ktorú som použil ako provizórnu trampolínu a poskakoval pár milimetrov do vzduchu.
„Tréééning! Nakopem ťááá!“ Niekedy som si až príliš veril, ale čo na tom zíde čo?

pro **Raiken Namikaze** Thu 15 Nov - 19:58

Tak uzavrime dohodu. Ja ti nechám ucho na pokoji, a ty mi na oplátku prestaneš ničiť dom. Navrhol som s mrknutím jedného oka, pokladajúc to už aj za uzavreté. Nato som si už ten môj plášť hrdo obliekol, a vykročil som. Avšak nie k dverám, ale k posteli, na ktorej sa už vylievala ta miska rámenu od Naovho skákania. Mal by si sa ešte najesť. Pripomenul som mu, a na tu mláku rámenu som iba hodil nejakú plachtu, aj to sa uprace až keď bude čas. Alebo...tým poverím Naa! Ale to by dopadlo ešte horšie, jedine tak za nejakú dobrú cenu, žeby to zobral extra vážne. No nič, o to som sa chcel postarať aj tak ja, takže jeho som do toho radšej neťahal. V kuchyni by mala byť ešte jedna dávka, môžeš si dať tú a potom vyrazíme. Usmial som sa, a až teraz som vykročil na chodbu, kde som mieril bohviekde.

pro **Daiki Ayme** Thu 15 Nov - 20:13

„Platí!“ Odsúhlasil som, a okamžite vybehol bez nejakého náznaku ľútosti nad jeho zdemolovanou izbou, cez dvere, kašľal na schody a zošmykol sa po zábradlí, ktoré ma dostalo do kuchyne, kde v priebehu sekundy nebolo po rámene ani stopy. Cítil som divné mravčenie v žalúdku, šťastie že mám rodinu, že mám tak skvelého strýka, že niekoho jednoducho mám a práve ma čaká tréning. V tej sekunde som už stál vonku na záhrade a nechával studený vietor prefukovať moje vlasy. Čakal som na Jijina, ktorý sa fláááákal!

pro **Raiken Namikaze** Thu 15 Nov - 20:21

Kým som ja stihol zísť pokojne po schodoch dole, Nao mal v sebe už celý rámen, a dokonca...dokonca na mňa už čakal vonku. Aký si ty rýchly. S týmito slovami som vyšiel z domu, zatvárajúc za sebou dvere. Tie som iba zamkol, kľúčik som si hodil do vrecka, a ešte kým sme vyrazili som si skontroloval kapsu. Kunaie sa mohli kedykoľvek zísť! A to mi práve pripomenulo...Nao, ešte aby som nezabudol...Prerušil som svoju vetu, pretože som pozornosť venoval na chvíľu hrabaniu sa v kapse. Z nej som vytiahol jeden bleskový kunai, ktorý ľahkým pohybom ruky voľne padal k Naovi. Maj ho stále pri sebe. Keby sa čokoľvek dialo, tak som okamžite u teba. Usmial som sa viac, a až teraz som bol presvedčený, že to je všetko čo som potreboval vybaviť...zrejme. Keby nie, tak sa to vybaví napr. na cvičisku. V pokojnom kroku, hoci už rýchlejšom než predtým na schodoch som teda vykročil na ulicu, a po nej k cvičisku!
Presun

pro Kiwi Namikaze Tue 27 Nov - 22:13

Došla som pre dom v ktorom som teraz bývala. Na sídlo klanu to nebol moc veľký dom no.. stačil. Predsa len klan Namikaze nebol taký početný ako napríklad Hyuuga či iné klany v Konohagakure no sato. Nevošla som dovnútra, rovno som si to cez vedľajšiu bráničku namierila do záhrady. Pri ceste som zo seba dala dole plášť a dávala som pozor, aby som nestúpila na nejakú ostrejšiu kachličku. Keď som prešla na terasu, plášť som hodila na jednu zo stoličiek a len som kráčala ďalej. Nakoniec som zastavila na menšom jazierku. Chodiť po vode som už vedela aj keď mi to ešte sem tam robilo menšie problémy.
"Taaak.. Yoshi-tan, začneme?" Usmiala som sa a len som sa postavila do bojovej pozície.

pro Yoshio Yamanaka Wed 28 Nov - 6:32

Yoshio ji mlčky následoval. Neměl důvod mluvit. Alespoň prozatím...
Sídlo klanu Namikaze nebylo zkutečně velké, ale velikost mu nikterak neobírala na kráse. Bylo to opravdu skvostné a nádherné místo. Především plný květin a všelijaké jiné přírody, takže pro Yoshia dočista ráj...
Mohl by po sídle chodit jen tak celé dny a stále si jej dokola a dokola prohlížet a i tak by jej tak nádhera vždy uchvátila, jako na poprvé... Zkutečně se mu tu moc líbilo, až příliš...
Yoshio však nechtěl ztratit Kiwi z dohledu, takže se raději moc nezdržoval a skoro vždy se jí držel těsně za zády... tedy... až došla na to jezírko...
Yoshio totiž pro tuto chvíli raději zůstával na pevném břehu...
Ne, že by po vodě chodit neuměl, ale... zem byla vždy pevnější, než voda, tak proč něco zkoušet a zbytečně se namáhat...
Ano... možná v tom trochu hrála role i to bojovné postavení Kiwi, jež chvilku na to, co na jezírko vstoupila, vytvořila. Zdálo se, že se má asi v plánu s Yoshiem utkat...
Zvláštní představa druhého rande... Pomyslel si s úšklebkem Yoshio. Ten vtípek si však nemohl odpustit... Neměl rozhodně však v plánu se jen tak vzdát a utvrdit ji v tom, že vyhrála a převezla jej... tak snadno rozhodně ne...
"Máš opravdu podivné představy randění. To ti teda povím, ale... proč si jen tak nezabojovat, na to druhém že?" Ušklíbl se Yoshio, ale pak jeho tvář zkameněla a vrátila se do takového malého úsměvu...
"Je tu však jeden problém... Nemám rád násilí a zbytečné boje. Využívám své schopnosti jen v nutnosti a také bojuji jen ve chvílích, kdy si to situace vyžaduje, takže... promiň, ale z toho asi nic nebude..." Pousmál Se Akio a odstoupil od jezírka dál...
"Navíc jsem spíše podpůrný ninja, takže do přední linie rozhodně ne. Na to moje schopnosti rozhodně nejsou dostačující..." Tase ten jeho milý a přátelský výraz, spolu s hřejivým úsměvem. Tohle mu šlo opravdu dobře...
Co však říkal, byla čistá pravda. Stačilo mu pohlédnout do očí a bylo to jasné. Dalo se z nich číst, jak z otevřené knihy.

pro Kiwi Namikaze Wed 28 Nov - 22:40

Chvíľku som sa na neho sklamane pozerala.
"Týmto si ma naštval, však si mi povedal že sa spárujeme baka !" Zakričala som na neho podráždeným hlasom. Už som našemu malému romániku chcela dať koniec. Proste som ako nafučaný býk mierila k brehu no.. nestihla som tam tak úplne prísť. Stratila som koncentráciu na vode, čím sa trocha prepadla dopredu a hlavou som si to napálila priamo o jeden z okrasných kameňov, ktoré z vody trčal. Z neho som dopadla priamo do vody, kde som sa začala ponárať. Uzavrela sa za mnou hladina a ja som sa moc.. nevynorovala. Navyše si mohol Yoshio všimnúť menšej krvavej škvrny.

pro Yoshio Yamanaka Wed 28 Nov - 23:42

Yoshia to trochu mrzelo, ale nemyslel to zle. Právě že naopak. Opravdu se s nikým jen tak nerval. Navíc bezdůvodně a tuto svoji zásadu rozhodně nechtěl porušit...
Kiwi to však nejspíše asi naštvalo více, než by se na první pohled dalo říci, jelikož co se do pár sekund stalo, to měl jistě za následek ten vztek a nedostatek soustředění...

Yoshio překvapeně vykulil oči a rozhodně nemínil na nic čekat.
Jen si rychle přes halvu přetáhl mikinu, aby jej entáhla, až se nasákne vodou a ihned na to skočil do vody šipku, přímo kousek od Kiwi...
To jezírko bylo hlubší, než se zdálo...
Trvalo jen několik vteřin, než se Yoshio vynořil nad hladinu a i s Kiwi v náručí se vyšplhal zpátky na břeh...
Následně ji položil do trávy a hlavu podepřel smotanou mikinou. Spíše tedy krk, aby ji měla více v záklonu. Přeci jen spadla i do vody... Krvácení z hlavy bylo teď vedlejší... Nejprve musel pořádně zkontrolovat, jestli vůbec dýchá a má puls. To byla prvotní věc, jež jej měla jako zdravotního shinobiho zajímat a tak se také stalo...

pro Kiwi Namikaze Wed 28 Nov - 23:56

Nebola som tak úplne v bezvedomí no keď už pre mňa skočil. Dosť ma bolela hlava, to bol však naśledok úderu ktorý našťastie nebol zas tak vážny. Problém bol len v tom, že som pri páde do vody, tú vodu vdýchla a tým pádom som sa trocha pridusila. Snažila som sa zakašľať ale nešlo mi to, bolo to horšie ako keď vám niekto vyrazí dych. Chvíľku som sa ešte snažila sústrediť na dýchanie no v momente, keď som pochopila že to takto nepôjde, ma chytila menšia panika. Rýchlo som prešla do sedu a snažila som sa nadýchnuť no stále to nešlo a nešlo. Pár krát som si tiež pobúchala päsťou po hrudníku ale.. nič.

pro Sponsored content

Sídlo klanu Namikaze

Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze