Sídlo klanu Namikaze

pro **Raiken Namikaze** Fri 21 Sep - 21:46

First topic message reminder :

Spoiler:

Sídlo klanu Namikaze sa nachádza hneď na začiatku ulice.
Dom ma veľkú záhradu, ktorá je obklopená jazierkom.
To slúži napríklad na trénovanie, alebo dokonca aj na kúpanie.

Spoiler:

Ako prvá izba, do ktorej vkročíte je obývačka, z ktorej
sa dá dostať do každej ostatnej miestnosti ako kuchyňa,
izba, kúpeľňa a pod.

Spoiler:

Dom je tiež zariadený malým balkónom,
z ktorého je krásny výhľad na väčšinu časti Konohy.

Spoiler:

A dostávame sa k izbe Raikena, v ktorej slovo ako
"poriadok" je na poslednom mieste. V tejto izbe je,
možné nájsť rôzne staré časopisy, prázdne zvitky
a všetky takéto blbosti. Sám Raiken sa tu občas
nevyzná, a často tu niečo stratí.

Spoiler:

A na samom konci tu máme ešte jedného malého
obyvateľa domu. Tým je malé mača menom Limo,
ktoré Raikenovi robieva spoločnosť v čase, keď je
doma. Je dosť vymýšľavé, a tiež hravé. Hostí sa
samozrejme bojí, no na milú spoločnosť si ľahko zvyká.

Spoiler:

Najtajnejšia miestnosť sa nachádza na hornom
poschodí, v posledných dverách. Na mrežiach,
ktoré predstavujú okno visí na šnúre bleskový
kunai, ktorý slúži Raikenovi ako záchrana v núdzi.
Takže sa sem môže podľa potreby kedykoľvek
objaviť vďaka Hiraishinu, a môže sa tak zachrániť.

Spoiler:

Takže, ďalšia z niekoľkých miestností domu je izba,
v ktorej býva Kiwi. Je pomerne veľká, a zaplnená
vecami jej "majiteľky". Prístup je pre všetkých
zakázaný, a vstúpiť smú len tí, ktorím to ona povolila! xD

pro Kiwi Namikaze Mon 6 May - 20:21

"Gomenne." Vyšlo zo mňa, keď ma napomenula za tie obväzy. Následujúce chvílky som sa ani nepohla. Pár krát som sebou cukla, keď sa na niektorom mieste obväz musel od rany vkázi "odlepiť" no inak som ostávala v pokoji. Keď som na sebe mala novú várku obväzov, znova som mohla pripomínať niekoho, koho prešla sekačka na tváru. Zodvihla som ruky k tvári a prezrela som si dlane, ktoré som mala obviazané tiež. Pri chytaní kunaiov sa mi viac než pár krát predsa len podarilo zachytiť čepeľ namiesto rúčky.
"Uhm, obaja sme odchovaný na fastfoode." Odpovedala som jej a tiež som prikývla na znak, že by som si niečo dala. Mala som celkom zúžený žalúdok no nejaké jedlo by mi naozaj bodlo. Pokúsila som sa usmiať. Nebol to nijak veselý úsmev. Skôr taká nejaká jeho napodobnenina. Aj keď som mala kútiky úst podvihnuté a naozaj som sa usmiať snažila, stále som bola smutná. Bolo to lepšie, spamätávať sa z toho ale budem podstatne dlhšie než jedne film.
"Netuším, televízor nepozerávam. Nechám to na tebe." Dodala som nakoniec a tento krát sa mi dokonca podarilo aj postaviť.
"Arigato.."

pro **Raiken Namikaze** Wed 8 May - 22:25

Dvere od sídla sa zrazu otvorili, čo celkovo ale ani tak nebolo počuť. Vstúpil som dnu, dvere som zavrel, čo už bolo počuť trošku viac, a hneď som sa aj vyzul. Pomalým krokom som prešiel hneď do kuchyne, kde som si nalial do pohára studenú vodu, a tú som hneď vypil. Nalial som si ešte raz, ale tentoraz som ho už hneď nevypil. Nechal som si pohár v ruke, a s ním som pomaly vyrazil do svojej izby, kde vďaka mojim predpokladom mala byť Yoko aj Kiwi. Vyšiel som hore po schodoch, zastavil som pri dverách od svojej izby, a nato som ešte spravil jeden krok, čím som sa zastavil na prahu dverí. S ospravedlňujúcim pohľadom, kvôli tomu odchodu, som sa na obe pozrel, a hneď som aj sklonil pohľad. Nervózne som si kusol do pery, a radšej som sa zadíval iba na tú vodu v pohári. Ani som nič nevravel, netušil som čo. A pozdraviť... no, to bolo tiež také divné, aspoň v tejto chvíli.

pro **Yoko Ayme** Thu 9 May - 18:04

Než jsem stačila něco udělat k jídlu, Kiwi na Raikenovo posteli úplně vytuhla. Byla jsem ale ráda, tak jsem jí přikryla, nechala na stole vedle sušenky, sedla si vedle ní a sledovala nějakej nudnej film, dokument o zvířatech nebo co, stejně jsem na ten film nějak nereagovala.
Kiwi by se klidně mohla probudit, ale já jí nějak budit nechtěla, takže jsem se dál celkem nudila. Příchodu Raikena jsem si neměla, jak všimnout, ale je pravda, že možná i proto, že mi extra dobře nebylo. Byla jsem unavenější než dřív.

pro **Raiken Namikaze** Thu 9 May - 18:21

Bolo tu ticho, hučal len potichšie televízor, a ja som aj vlastne začal po chvíle sledovať obe osoby v izbe. Kiwi spala, čomu som bol trošku rád, aspoň si oddýchne. Ja síce neviem či tak ľahko zaspím, ale jej spánok som jej trošičku aj závidel. Nakoniec som sa pozrel aj na Yoko, ktorá ticho sedela na posteli a sledovala televízor. Dopil som teda vodu, pohár som položil na stolík, ktorý bol hneď vedľa po vstupe do izby, a potichu som prikročil k posteli. Posadil som sa na voľné miesto vedľa Yo, a síce so sklonenou hlavou, začal som na ňu kukať. Prepáč. Šepol som, tým som narážal na ten svoj odchod. Totiž, v tom momente ma vôbec nenapadlo, že to veľmi dobrý vplyv nebude mať ani na Kiwi. A ja by som podľa správnosti mal vkladať skôr pozornosť najprv jej, než iba sebe. Ale bola tu Yo, ktorá jej pomohla, za čo som bol iba vďačný.

pro **Yoko Ayme** Thu 9 May - 20:02

Raikena jsem si všimla teprve ve chvíli, kdy se pohnul. Bylo to zvláštní, možná, že jsem mohla zareagovat nějak jinak, ale já se ani nevyptávala, rozhodla jsem se chovat přirozeně, o otázky "kde jsi byl", rozhodně nestál. O ty nestál nikdo. Místo toho jsem chtěla být jen jeho oporou. Sednul si vedle mě a já vypnula televizi, stejně v ní nebylo nic k vidění. Jen jsem se na něj pousmála.
"Ššš.." Přiložila jsem si prst na ústa a kývla hlavou směrem ke Kiwi.
"Jdu se vysprchovat, jídlo máš dole v kuchyni přichystané, přijdu tam za chvilku.." Nemusel se mi omlouvat, vážně nemusel. Jen jsem mu navzedla bradu a políbila ho na tvář.
"Jsem ráda, že jsi nevyváděl blbosti.."
Potom jsem vstala a vydala se do sprchy, nechtěla jsem, aby se o tom bavil, když bude chtít, promluví si sám.

pro **Raiken Namikaze** Thu 9 May - 20:16

Pozrel som sa, po upozornení, na Kiwi, ktorá tu spala. Ani sám neviem, ako to bolo teraz možné, ale trošku sa mi pohol kútik pier. No nepousmial som sa, len to k tomu trošku viedlo. Potom som sa kukol opäť na Yoko, ktorá ma informovala o tom, že mám prichystané jedlo a aj o tom, že ide do sprchy. Následne ma ešte pobozkala, niečo potichu povedala a hneď aj odišla. Ostal som chvíľku sedieť na posteli, a kukať opäť na Kiwi. Nakoniec som ju len viac zakryl, načo som vstal a vyšiel som z izby. Zhasol som, dvere som zavrel a potichu som odkráčal až dole do kuchyne. Našiel som tu len rámen, teda, nič som proti tomu nemal, ale teraz som akosi hladný ani nebol. Len som si sadol ku stolu, a začal som sa v rámene len hrabať paličkami. Podopieral som si hlavu, zamyslene som hľadel do jedla a v ňom sa len špáral. Občas som si povzdychol, a spravil nejaký väčší pohyb, ale fakt som nič iné nespravil.

pro **Yoko Ayme** Thu 9 May - 20:24

Ve sprše jsem moc dlouho nebyla, ale nějak jsem tam Kiwi nechtěla nechávat samotnout, měla být v klidu, kvůli těm obvazům a znovu otevřeným ranám, takže jsem se tam vydala až teď. Byla jsem rááda, že se Raiken vrátil, ale.. Prudce jsem si povzdechla, měla jsem takový ten pocit.. Že hrozně moc chcete pomoct, ale nevíte jak a to, co děláte, vám připadá, jako nic.
Vypla kohoutek horké vody a vyšla ven. Raikenovo triko jsem si nechala, ale vzala si už kraťasy. Pokusila jsem se vysušit mokré vlasy, no moc mi to nepomohlo, tak jsem je tak nechala. Potom jsem jen vyšla ven, sejít schody mi už nedělalo problém a najít kuchyni taky ne, už jsem se tu začínala orientovat.
Viděla jsem tam Raikena, s prázdým pohledem, ani jedno sousto si nedal. Jestli nebude jíst, tak mě fakt hodně naštve.
Znovu jsem si tiše povzdechla a sedla si na židličku vedle něj.
"Musela jsem Kiwi vyměnit obvazy, říkám ti, po kom to ta holka má, ale nedokáže vydržet v klidu, zase se jí otevřely rány.." Zavrtěla jsem hlavou a přitáhla si skleničku vody blíž. Nic jsem na témo Nao neotevírala, určitě se o tom nechtěl bavit..

pro **Raiken Namikaze** Thu 9 May - 20:37

Pustil som paličky, ruku som položil na stôl a pozrel som sa na Yoko. Teraz, v tomto momente, nemohla odo mňa čakať, že budem schopný do seba niečo hodiť. Maximálne niečo na pitie, ale na jedlo chuť fakt nebola. A mohlo to byť hocičo, od rámenu až po ten náš skvelý koláč. To, po kom to má, teda netuším. Potichu som odvetil, zase sa kuknúc na ten rámen. Nie, skutočne som nemal chuť, aj po toľkých pohľadoch. Nakoniec som ho odsunul, a lepšie som sa oprel o stôl. Rozmýšľal som stále nad Naom, ale nič som o tom nevravel. Nechcel som, ani myslieť nato, ale to už mi tak dobre nešlo. Nemal som zároveň ani čo povedať, túto tému som nechcel riešiť, bolo to pre mňa moc ťažké, a iné som teraz v hlave nemal. Takže som ticho posedával, hypnotizoval stôl či občas Yo, a nič viac.

pro **Yoko Ayme** Thu 9 May - 20:44

Jak jsem tak seděla vedle něj, pozorovala jsem ho. Takhle zničeného jsem ho ještě nezažila, hrozně ho to vzalo, ani se mu nedivím.. Vůbec jsem se nedivila, jen mě žral ten pocit, že s tím nemůžu nic dělat. Vypadal, jako kdyby vůbec nevnímal, že sedím vedle něj a myslel úplně na něco jiného, Starostlivě jsem se zamračila, posunula ruku ke stole k té jeho a propletla si s ním prsty.
"Spal jsi vůbec? Ty kruhy pod očima se mi nelíbí. A taky nejíš. Aspoň tím spánkem to musíš napravit.. Pfuu, co já s tebou jen provedu.." Na čele se mi utvořila hluboká vráska.

pro **Raiken Namikaze** Thu 9 May - 20:56

Pohľad mi prebehol hneď na jej... nie, na naše ruky. Opäť mi trošku blikol kútik pier, no stále nevydržal ani pár sekúnd. Slabšie som jej stisol ruku, a tou druhou som si po jej odznení posledného slova, si prebehol prstom pod jedným okom. Aj na dotyk som cítil, že bohvie ako teraz určite nevyzerám.
Um, nespal. Potichu som odvetil, mohol som dodať aj to, že zaspať asi ani nebudem vedieť, ale načo vôbec? Prejde ma to, bol som si tým istý, len to skutočne chcelo trošku času. Teda, aspoň som dúfal. Pozrel som sa na ňu, a na jej vrásku na čele. Voľnou rukou som jej k čelu prešiel, a len tak slabšie som jej prstom ďobol do líca, čím som jej vlastne na chvíľku vyrobil "umelý" úsmev. Takto je na teba krajší pohľad. Až teraz sa mi v tvári udržal trochu dlhšie ten malý úsmev, nie extra dlho, ale bol tam! Chcel som si aspoň užívať jej úsmev, keď nie tým svojim obdarovať druhých. Zmizol, keď som ale ruku od jej líca zase stiahol na stôl, a vymenil ho zamyslený pohľad. Trochu mi jej ale bolo ľúto, že bude musieť trpieť tento môj stav. Ale s ňou a s Kiwi to zvládnem, sto-pro!

pro **Yoko Ayme** Thu 9 May - 21:07

Když nespal, jen jsem zavrtěla hlavou, to jsem si mohla myslet. Ale nic jsem na to neříkala. Chtěla jsem jen vědět, že má nás. Že není sám a nikdy nebude. Musela jsem se usmát, aby mi netvaroval umělý úsměv, ale i tak tam malá starostlivá vráska zůstala, ale kompenzoval to ďolíček ve tváři při úsměvu. Tentokrát jsem se ale nezačervenala, jen se znovu pousmála. On se totiž usmál, sice maličko, ale usmál. Jednou, jednou to bude zase ten starý Raiken, to jsem věděla. Zívla jsem a volnou rukou si protřela oči, nechhtěla jsem ho nechávat samotného, ale..
"Zlato, půjdu si lehnout, jsem dneska nějaká unavená. Měl by ses o to jít taky aspoň pokusit.." Takhle jako chodící mrtvolka se mi vůbec nelíbil, nebylo to totiž zdravé! Vstala jsem, tentokrát mu dala pusu na rty, pustila jeho ruku a ještě se na něj pousmála. Zatímco zamířila nahoru do patra.

pro **Raiken Namikaze** Thu 9 May - 21:26

Úsmev jej nakoniec ostal aj po tom, čo som ruku odtiahol. Takže som si trošku užil, načo si aj zívla. Už som vedel, že si pôjde ľahnúť. A vlastne mi to tak strašne nevadilo, aspoň si oddýchnu obe, Kiwi aj Yo. Po bozku, ktorý ma trošku tiež utešil, som ju už iba odprevádzal pohľadom. Namiesto pozdravu som jej ale iba zamával rukou, a keď už zmizla, otočil som sa zase k rámenu. Prikryl som ho servítkou, načo som vstal. Zhasol som tu svetlo, všetko povypínal a presunul som sa do obývačky. Nechcel som spať u Kiwi, tak som zvolil gauč ako kompromis. Vzal som si pod hlavu len malý vankúš, prikryl som sa dekou a zhasol som aj poslednú malú lampičku. Následne som už len ležal, rozmýšľal a dúmal. Či sa mi podarilo zaspať... boh vie...

pro Kiwi Namikaze Fri 10 May - 18:49

Pomaly som sa prevalila na druhý bok a rozospane som pootvorila oči. Chýbalo mi tu niečo, vďaka čomu som vlastne pred tým aj zaspala.
"Yo-chii.." Zamumlala som skôr pre seba a následne som sa presunula do sedu. Vyskočila som na nohy a s trocha kyslím výrazom na tvári, od pichľavej bolesti na ranách, som vyšla z dverí. Ako som pomaly našľapovala nohami na chodbe, započula som len útržok ich rozhovoru. Yoko som následne stretla po ceste na schodov no len som sa na ňu pousmiala a pomaly som pokračovala ďalej, až do obývačky, kde sa Raiken snažil zaspať. Zobrala som misku z rámenom a začala som na paličky namotávať prvé sústo. V momente som bez varovania Raiken kopla do brucha dosť silno na to, aby pootvoril ústa či už od bolesti, alebo od prekvapenia. S naštvaným výrazom na tvári som mu pichla paličky aj zo sústom rámena do úst. Pozrela som sa na neho ako taký menší boh pomsty.. nedalo sa so mnou hádať, nie teraz.

pro **Raiken Namikaze** Fri 10 May - 21:09

Podriemaval som, oddychoval, snažil sa zaspať. Nič som nevnímal, iba fakt to, že mne sa asi fakt zaspať nepodarí. A um... už vôbec nie na gauči. Ale čo už, aspoň sa o to budem pokúšať. Len moment nato, ako som sa pretočil na druhý bok, som už zacítil dosť silnú a bolestnú ranu do svojho brucha. Hneď som jedno oko pootvoril, zatiaľ čo druhé viac zavrel od bolesti, a ruky mi k bruchu automaticky vystrelili. Tak isto, ako mi z úst vystrelil boľavý a hlasný výdych. A áno, ústa som otvoril a hneď som v nich už mal aj strčené jedlo. Samozrejme, kto by rátal s tým, že by som sa kľudne mohol aj dusiť, že?! To sa totiž stalo! Bláznivá Kiwi! Začal som kašľať, pričom som sa rýchlo aspoň posadil a hlavu som vystrel dohora. O moment to už prešlo, rovnako ako aj bolesť od toho kopnutia. Následne som však na Kiwi pozrel s naštvaným, podráždeným, vytočeným a neviem ešte akým výrazom. Mal som ju rád, ale s tým kopnutím to fakt prehnala! Bez slova som si zase ľahol, a pod dekou som si ruku položil na brucho. Skús to láskavo nabudúce bez toho kopnutia. Zašomral som, vážne som nerozumel tomu, čo som komu spravil, keď ma všetko takto mláti. Či už Kiwi alebo život!

pro Kiwi Namikaze Fri 10 May - 21:16

Jeho reakcii som sa nečudovala no nepotešila ma. Natrčila som mu pred nos misku.
"Jedz !" Prikázala som mu no na jeho slová som nijak inak nereagovala. Stále som sa mračila, vlastne sme sa teraz mračili obaja na seba a navzájom. Ja som však ustúpiť nemienila a už už som ho išla znova kopnúť, teda ak to nemienil začal normálne jesť a ak sa stále správal tak odmietavo ako doteraz.

pro **Raiken Namikaze** Fri 10 May - 21:27

Zomkol som pery a päste som obe zovrel. Bolo mi ale jasné, že ona by mi pokoj nedala. A zase niekam zmiznúť som taktiež nemienil. Tak som tú misku, aj so zlosťou, chytil, a oprel som sa o operadlo. Nespokojne som nakrčil nos, a začal som sa chvíľu prehrabávať v miske. Nakoniec som, iba v malých sústach, začal jesť, hoci som vôbec nemal chuť a ani hlad. Ostal som aj mlčať, len som z donútenia jedol a tváril som sa v duchu ako hodinu pred smrťou.

pro Kiwi Namikaze Fri 10 May - 21:35

Pozorne som ho sledovala, až kým nedojedol. Po tom som od neho misku iba zobrala a zaniesla som ju do kuchyne, do umývadla. Následne som sa k nemu vrátila a tento krát som si obkročmo sadla na jeho kolená. Rukami som ho chytila za tvár a donútila som ho, aby sa mi pozeral do očí. Dlho som len bola ticho, následne som sa však nadýchla a s výdychom som spustila..
"Čo to tu.. sakra robíš?" Spýtala som sa ho no môj hlas nebol vyčítavý, začínala som s tým jemným odtieňom.

pro **Raiken Namikaze** Fri 10 May - 21:53

Keď som to mal za sebou, a Kiwi to šla zaniesť, pritiahol som si deku bližšie k sebe, a potichu som si povzdychol. Privrel som oči, a zamyslel som sa len na chvíľku. Až kým sa Kiwi nevrátila, a nesadla si mi na kolená. Jej dlane som zacítil na svojich lícach, a donútila ma kukať sa na ňu. Jej otázka ma prekvapila, a tak nejak som ani nevedel odpovedať. Lepšie povedané, ani som to trochu nepochopil. Snažil som sa zaspať. Odvetil som potichu, bohvie, načo sa síce pýtala v skutočnosti. Tvár som síce nesklonil, ale pohľad zato áno.

pro Kiwi Namikaze Sat 11 May - 9:22

Po jeho odpovedi som mu bez varovania strelila menšiu facku.
"Pozeraj sa na mňa keď sa s tebou rozprávam!" Zavrčala som a znova som sa mu len chvíľku zahľadela do očí.
"Okamžite sa vráť do svojej izby inak ťa tam dovlečiem, pre mňa za mňa aj nasilu." Nafučala som tváre a následne som sa začala tváriť až oduto.
"A pridám k tomu zopár faciek za tú nevďacnosť a demenciu ktorou nás tu dnes ubdarovávaš!! Hore na teba čaká prekrásna žena ktorej nie si ukradnutý a ty sa tu pokúšaš zaspať ? Si normálny ? V tvojej situácii by som bola rada že sa na mňa vôbec nejaká pozrela!!" Tento krát som si nemohla odpustiť aj menśie podpichovanie. Následne som sa uškrnula, čo mohlo byť dosť divné k nedávnym udalostiam.
"Tak.. ako sa rozhodneš ? Pôjdeš tam dobrovolne alebo nasilu ? O a takmer som zabudla.. skús .. skús tú srandu a neospravedlň sa, a potom si ma nepraj !! Keď budeš spať tak ti ostrihám vlasy !!" Zachechtala som sa až takým škodoradostným tónom hlasu.

pro **Raiken Namikaze** Sat 11 May - 18:21

Stále ticho, nech mi už dala facku alebo hocičo iné, som sa aspoň na ňu díval, a opäť by som teraz najradšej zmizol, najlepšie niekde, kde by ma ani nikto nenašiel. Podľa jej úškrnu som dostával pocit, že jej to celé bolo jedno, čo sa stalo. Alebo to naopak pre ňu znamenalo málo, pretože ja v tomto stave by som ani nikoho zrejme nedokázal ochrániť. Potichu som si povzdychol, Yoko šla spať, tak načo jej tam vôbec budem "oxidovať"? Maximálne ju ešte zobudím. Ale fajn, nešiel som sa ani už hádať, akosi som na to nemal ani sily a už vôbec nie chuť. Mlčal som, čím nastalo po jej dohovorení ticho. Začínal som si ale uvedomovať, že má pravdu. S ďalším povzdychom som sa pozrel na chvíľu inam, a potom zas späť na ňu.
Fajn, pôjdem za ňou. Zašomral som potichu, bolo mi jasné, že som sa musel vzchopiť, ale stále som na to až tak nebol v dobrom stave. Inak povedané, ešte som nemal náladu na to, aby som začal hádzať úsmevy a úškrny, a podobne. Ale mohol by som to začať skúšať, to bola veru pravda. Pomaly som stiahol nohy z gauča, čím už na mne Kiwi ani nesedela, a posadil som sa rovno. Rukami som sa oprel o gauč, dávajúc tak najavo, že sa budem dvíhať na nohy do stoja. Ešte som ale pozrel na Kiwi, prekvapivo s taký malým úsmevom, nad ktorým som práve chvíľku uvažoval, či sa k nemu dopracujem normálne alebo len umelo. Na veľké prekvapenie, umelý rozhodne nebol.
Prepáč... a um, zároveň aj vďaka. Šepol som, načo som vstal a otočil som sa smerom ku schodom. Prehrabol som si strapaté vlasy, a ešte raz som sa kukol na Kiwi. Tentoraz som už nepovedal nič, len som sa znova máličko pousmial, a zrazu som sa prebleskol do izby. Prečo som použil Hiraishin? No, už som vážne nechcel od Kiwi schytať, to by moje nervy asi praskli, a fakt by som zmizol niekde preč, a vrátil sa až po nejakej kratšej dobe. Ten kopanec ale ešte určite budem cítiť pár ďalších dní, začo som jej fakt bol teraz "vďačný". Ocitol som sa teda v izbe, pri posteli, kde Yo ležala. Už som neskúšal ani povzdychnúť si, len som si bez zvuku ľahol vedľa nej, a otočil som sa k nej čelom. Netušil som či spala, keďže ku mne bola otočená teraz chrbtom, ale čo tam po tom. Svoju vďaku, ktorú som jej neukázal kvôli tej depresii, som vyjadril aspoň objatím, hoci mohla byť aj v spánku. Ale ak sa aj zobudí, určite to bude stále v mojom objatí!

pro **Yoko Ayme** Sun 12 May - 7:05

Nějak jsem neměla tušení, co se dole děje, nechala jsem tam Raikena s tím, ať dělá, jak uzná za vhodné, a sama jsem během chvilky nahoře v pokoji usnula. Jaké překvapení mě ráno čekalo, když jsem ucítila čísi paže omotané kolem mého pasu. Musela jsem se pousmát, nečekala jsem, že tu bude, vůbec jsem to nečekala. Rozespale jsem se k němu otočila čelem.
"Uhm.. Dobré ráno. Ale.. Co tu děláš?" Zvláštní, možná i dost blbá otázka, ale vůbec nebyla vyčítavá, spíš jsem byla ráda, že tu je, jen jsem ho tady v téhle době vážně nečekala.

pro **Raiken Namikaze** Sun 12 May - 13:18

V noci sa mi podarilo zaspať, nie však nadlho, pretože som sa už skoro ráno zobudil, a až dokým sa Yo neotočila, som jej iba pozeral na chrbát a ani sa nehýbal. Nuž čo, tým že som prišiel som ju chcel prekvapiť, takže som ani neskúšal vstať. Sem tam som sa len trochu pohmýril, prípadne som len jednou rukou napravil pár jej vlasov, a viac nič. Už keď sa otočila som začal vnímať. Kukol som sa na ňu, a zázračne som vyčaroval menší úsmev. Divné, Kiwi by zrejme mohla byť aj nejaká... "pomocná pre depkárov".
Dobré ráno... Um, povedzme, že... Posnažil som sa niečo vymyslieť, ale na to som nemal asi žiadne argumenty... Vyhnala ma za tebou Kiwi. Prezradil som potichu, zároveň rozmýšľajúc, či nebude reagovať nejako zle, že ma musela až Kiwi vyhnať aby som si k nej ľahol. Ale snáď to tak nevezme, lebo to tak nebolo! Popravde som jej chcel len dopriať pokoj, odo mňa.

pro **Yoko Ayme** Sun 12 May - 13:24

Fakt jsem vypadala překvapeně, no ten než se ale vymáčknul! Po chvíli z něj vylezlo, že ho sem dokopala Kiwi. Musela jsem se zasmát, dokázala jsem si živě představit, jak to probíhalo.
"No, tak to bych jí asi měla být vděčná. Jen dobře, že to udělala!" Podotkla jsem, ten jeho výraz, určitě se mu moc nechtělo se dostávat z té své fáze "depkaře", stejně jsem věděla, že v ní pořád je, ale zlepšilo se to. Takže být milá na něj asi neplatí., jenže já být zlá neuměla, to byl ten největší problém! Tse! Se to kvůli němu klidně i naučím..
"Postel je pohodlnější než gauč, co?" Rýpla jsem si, ale jen tak mile a vyplázla na něj jazyk.
"Mám pocit, že budu si na pomoc volat Kiwi od teď často.." Nevím, jak to udělala, ale fakt jsem jí byla vděčná. Protože předtím se s ním skoro nedalo ani mluvit!

pro **Raiken Namikaze** Sun 12 May - 13:42

Len aby si vedela, aj to bolelo. Zašomral som potichu, no vážne, nešlo to bez toho kopu? Teraz ma kvôli nej bolelo brucho! Tse, to už radšej nikdy nebudem v takej fáze... alebo aspoň nie tak, aby to na mne bolo vidno. To radšej budem aj predstierať dobrú náladu! Pfe! Ale kašľať to, na otázku, či je gauč menej pohodlný som iba prikývol, a potiahol som sa bližšie k nej. Pobozkal som ju na pery a o niečo viac som sa usmial, bol som jej to trošku dlžný, za toľko hodín a bez bozku!
Um, to volanie Kiwi... dúfam, že to nemyslíš vážne. Dokáže byť... drastická. Už bolo zo mňa cítiť aj trošku pobavenosti, ale... už to chcelo lepšiu náladu, Kiwi si odrobila fakt dobrú robotu xD.

pro **Yoko Ayme** Sun 12 May - 14:16

Krátce jsem se po poznámce, že to bolelo, ušklíbla.
"Ale ty moje chudinko! Víš, ono trošku razantnosti ti neuškodí!" Znovu jsem se na něj zakřenila, protože tohle nešlo vydržet, už kvůli jeho výrazu. Kiwi dělá zázraky! A jestli mi byl dlužný, jo to teda byl! Taky, že jestli se příště zase sebere a někam půjde, tak lehce ho jít už nenecháme. Tím jsem si byla jistá a jestli jo, bude si mít, co žehlit. Ale jako omluva mi to stačilo. Viděla jsem, jak má normálně z malé Kiwi respekt.
"Aspoň tě jediná dokáže probrat. A navíc, mám další věc, která na tebe platí.." A to, že jí na něj můžu kdykoliv použít, z toho to vyplynulo samo. Byla jsem ráda, že se snaží smát, nevím, jestli falešně, abych byla psokojená, nebo upřímně, ale teď jsem to nějak neřešila.
"Když už na tebe být zlá neumím já, někdo musí.." Pokrčila jsem rameny.

pro Sponsored content

Sídlo klanu Namikaze

Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze