Sídlo klanu Namikaze

pro **Raiken Namikaze** Fri 21 Sep - 21:46

First topic message reminder :

Spoiler:

Sídlo klanu Namikaze sa nachádza hneď na začiatku ulice.
Dom ma veľkú záhradu, ktorá je obklopená jazierkom.
To slúži napríklad na trénovanie, alebo dokonca aj na kúpanie.

Spoiler:

Ako prvá izba, do ktorej vkročíte je obývačka, z ktorej
sa dá dostať do každej ostatnej miestnosti ako kuchyňa,
izba, kúpeľňa a pod.

Spoiler:

Dom je tiež zariadený malým balkónom,
z ktorého je krásny výhľad na väčšinu časti Konohy.

Spoiler:

A dostávame sa k izbe Raikena, v ktorej slovo ako
"poriadok" je na poslednom mieste. V tejto izbe je,
možné nájsť rôzne staré časopisy, prázdne zvitky
a všetky takéto blbosti. Sám Raiken sa tu občas
nevyzná, a často tu niečo stratí.

Spoiler:

A na samom konci tu máme ešte jedného malého
obyvateľa domu. Tým je malé mača menom Limo,
ktoré Raikenovi robieva spoločnosť v čase, keď je
doma. Je dosť vymýšľavé, a tiež hravé. Hostí sa
samozrejme bojí, no na milú spoločnosť si ľahko zvyká.

Spoiler:

Najtajnejšia miestnosť sa nachádza na hornom
poschodí, v posledných dverách. Na mrežiach,
ktoré predstavujú okno visí na šnúre bleskový
kunai, ktorý slúži Raikenovi ako záchrana v núdzi.
Takže sa sem môže podľa potreby kedykoľvek
objaviť vďaka Hiraishinu, a môže sa tak zachrániť.

Spoiler:

Takže, ďalšia z niekoľkých miestností domu je izba,
v ktorej býva Kiwi. Je pomerne veľká, a zaplnená
vecami jej "majiteľky". Prístup je pre všetkých
zakázaný, a vstúpiť smú len tí, ktorím to ona povolila! xD

pro Kiwi Namikaze Sun 20 Jan - 17:48

"Tak vieš, večná optimistka." Zasmiala som sa, na čo som sa nechala ťuknúť. Po tom som mu v rukách kunai nechala a sama som sa postavila, na čo som sa presunula na opačný koniec miestnosti. Bola som stále nervóznejšia a nervóznejšia.. veď čo ak sa mi podarí privolať na dané miesto len časť môjho tela ? Verila som v lekárske zázraky Hokage no pochybovala som, že by mi vedela vrátiť takú končatinu, späť na miesto. Pár krát som sa len zhlboka nadýchla, na čo som rýchlo zložila pečate. Neboli nijak zložité a tak mi to trvalo len krátko. Keď som zložila aj poslednú, v momente som zmizla v obláčiku dymu. Behom zlomku nanosekundy, som sa v rovnakom, menšom obláčiku dymu objavila tesne pred Raikenom, na mieste, kde držal kunai. Teda musela som sa ho dotýkať nejakou časťou tela, no postačil aj najmenší dotyk. Momentálne som mala prsty položené na čepeľ. Pomaly som prsty z čepele zložila a jednou rukou som si nadvihla, jeden z dvoch veľkých copov. Popukala som si prstami, ponaťahovala som krk a zbežne som si poťapkala po tele. Bola som celá a zdravá.. V momente sa mi na tvári znova objavil ten veselý úsmev.
"Yataaaa !!" Vyhodila som ruky do vzduchu, na čo som sa len zvalila do gauča. Konečne zo mňa opadlo to bremeno strachu a neistoty.

pro **Raiken Namikaze** Sun 20 Jan - 20:24

Úsmev sa mi celkom vytratil, nahradil ho vážny výraz, a len som napäto očakával, ako to dopadne. Bol som však v strehu, keby sa niečo stalo, aby som mohol rýchlo reagovať. Kiwi sa po zložení tých pečatí stratila v malom obláčiku dymu, a našťastie sa objavila hneď pri mne. Najprv sa skontrolovala, či je celá. To bolo jasné, našťastie aj bola! Hneď nato sa začala radovať. Mne sa po tomto šťastnom konci skúšania techniky vrátil úsmev do tváre. Výborne, Kiwi. Pochválil som ju, a kunai, ktorý som držal, som vystrel k nej, aby si ho mohla vziať. Už si o krôčik bližšie ku mne. Pomyslel som si, nie však nejako pochmúrený týmto faktom. Bol som naopak rád, že sa ku mne opäť krokom priblížila. Ale ešte mala stále dlhú cestu pred sebou, nato aby ma prekonala! Čo povieš, keby sme to nejako oslávili? Výber alebo druh toho, ako to bude, ostáva na tebe. Žmurkol som na ňu, v poslednom čase som nejako často krát dával takéto príležitosti...ale čo už, toto sa osláviť muselo!

pro Kiwi Namikaze Sun 20 Jan - 20:50

Kunai som si od neho zobrala, po čom som ho len upustila niekam k zemi. Jednu ruku som si založila za hlavu a jednu z nôh, som si prehodila cez tú druhú, pri čom som s ňou začala trocha pokyvovať.
"Oslava? Hehe.. nepotrebujem oslavu Raiken. Aj keď.. za nejaký čokoládový pohár by som vraždila." Zamumlala som, na čo som len zatvorila oči, spokojná sama zo sebou. Veď kto by aj nebol spokojný, keď sa vedel viac menej teleportovať ?
"Hehe.. s týmto na chuninskych každému rozkopem prdel !" Zamumlala som už skôr z polospánku. Naozaj som začala zaspávať.. tento deň už pre mňa trval príliš dlho a po tom, ako zo mňa opadla tá prvá eufória radosti z úspešného prevedenia techniky, mnou začala lomcovať únava.
"Len.. ťa chcem poprosiť.. nehovor o nej, nikomu. Chcem si ju nechať ako eso v rukáve!" To už však boli na dnes moje posledné slová, po ktorých som sa len spokojne na gauči prevalila na bok, pritiahla som si k tele aj druhú ruku a následne som už o sebe viac menej nevedela.

pro **Raiken Namikaze** Sun 20 Jan - 21:07

Už v pokoji som ju počúval, a sledoval ako zaspáva. Chcel som jej síce ešte splniť ten čokoládový pohár, ale zdá sa že už nato bola príliš unavená. Na jej prosbu, aby som nikomu o tom nevravel, som len prikývol. Po tom už ozaj zaspala na gauči. No ale takto ťa tu predsa nemôžem nechať. Pošepol som si, ráno keby vstala, bola by celá dolámaná, to som vedel aj z vlastnej skúsenosti. Takže som sa postavil, opatrne, tak aby som ju nezobudil som ju dvihol do náručia, a preniesol som ju do jej izby. Uložil som ju do postele, zakryl ju paplónom a vrátil som sa k východu z jej izby. Zhasol som svetlo, zavrel dvere a trochu znudene som sa vrátil do obývačky. Posadil som sa k menšiemu stolu, ktorý tu bol, a z vrecka vesty som vytiahol istý zvitok. Bola to technika Shiki Fuin, ktorú som musel vrátiť Hokage. Z druhého vrecka som si vytiahol menší, čistý zvitok už aj s atramentom a štetcom. Napísal som na kúsok voľnej časti v zvitku odkaz, ktorý som potom odtrhol a pripevnil ho na zvitok s technikou. Následne som poskladal niekoľko dosť zložitejších pečatí, po ktorých sa pred zvitkom s odkazom objavila pečať vo vzduchu. Tá začala pomalým tempom tento zvitok pohlcovať, a prenášalo to zvitok k bleskovému kunaiu, ktorý mala Hokage u seba. Bolo to lepšie než sa tam ukázať osobne, a vyľakať ju, opäť...
No a ku koncu som pozhasínal všetky miestnosti, a vytratil som sa do svojej izby. Tam som si ľahol, a po chvíli som aj zadriemal. Hoci ľahkým spánkom, ale aj tomu som bol vďačný, po toľkých udalostiach čo som prežil, niet nad zaslúžený oddych!

pro Kiwi Namikaze Mon 21 Jan - 18:08

Pomaly som pootvorila oči. Musela som sa pousmiať a ešte stále trocha rozospato, som sa len pretočila na druhú stranu. Bola som v mojej úžasnej posteli !! v mojom úžasnom bordelu!! O poriadku sa tu rozhodne nedalo hovoriť no aspoň som sa v mojich veciach vyznala. Nakoniec som si však povedala, že by bolo na čase vstať a tak som len vyskočila z postele. Rýchlo som prebehla do kúpeľne, kde som sa poriadne osprchovala a následne som naklúsala dosť hlasným spôsobom späť do izby. Neobliekla som sa nijak klasicky. Dala som si na seba jednoduchý čierny celok. Teda konkrétne čierne priliehavé dievčenské šortky, ktoré mi boli asi po stehná a priliehavé čierne tričko s krátkymi rukávmi. Následne som si tiež zobrala vak s desiatkami, mnou upravených bleskových kunaiou. Dnes som nemienila odísť z domu no, tiež som mienila trénovať. Nakoniec som vyšla z izby, po čom som si to zamierila až do tréningového priestoru, ktorý sme tu v dome mali. Používal ho prevažne Raiken, no sem tam som si tu zatrénovala aj ja. Vrece s Kunaimi som hodila do kúta, na čo som podišla k rebrinám, na ktorých bola pripevnená hrádza. Vyliezla som po rebrinách až k nej, na čo som sa za hrádzu chytila a začala som robiť svižné zhyby. Nie tie pomalé veci, ktoré mali slúžiť na objem. Čisto rýchle a svižné zhyby na rozvoj výbušnej sily.

pro **Raiken Namikaze** Mon 21 Jan - 18:54

Vzbudil som sa, na môj vkus, až príliš neskoro. Obvykle som vstával ešte zavčas ráno, a teraz? No aspoň som si poriadne oddýchol, a prichystal si energiu na ďalšie udalosti. Vstal som, a prešiel som k oknu. Otvoril som ho dokorán, a nechal som vetrať izbu. No pri pohľade na neporiadok, som radšej izbu opustil a zavrel dvere. Zišiel som schodmi na prízemie, a uvedomil som si, že je tu nejak príliš ticho. Kiwi? Ozval som sa hlasno, skúšajúc či odniekiaľ nevyjde. Nestalo sa tak, asi som ju musel ísť hľadať. Ale prv, zašiel som do kuchyne, kde som začal niečo...ehm..."kuchtiť". Nebolo to ale nič ťažké, ani obtiažne na prípravu...
Onedlho som už aj s prekvapením v rukách začal behať po izbách a ostatných miestnostiach, až som prišiel do nášho tréningového priestoru, keďže už nikde inde som ísť nemohol. A našiel som ju práve tu, práve trénovala. V tichosti som sa posadil na zem, trochu obďaleč, a dva čokoládové poháre som položil pred seba. Jeden z nich už čakal na Kiwi, no a ten druhý na mňa.

pro Kiwi Namikaze Mon 21 Jan - 19:00

Chvíľu som pokračovala keď, započula som, ako sem niekto vošiel. Stále som sa držala hrázdy, no trocha som sa uvoľnila a tak som len tak bezvládne visela nad zemou. Hlavu som cez rameno pootočila k Raikenovi a len som sa zubato uškrnula.
"Čokoládový pohár nie je zrovna.. uhm.. dobrý, na raňajky.. po či pred cvičením." Uchechtla som sa, na čo som sa pustila a len som zľahka dopadla na nohy.
"Každopádne, som sa nikdy nestravovala zrovna zdravo muhahaha!!" V momente som sa objavila vedľa Raikena, na čo som v rukách držala práve tento čokoládový pohár a s úsmevom na perách som z neho začala usrkávať.
"Aaako si sa vyspal?" Nadhodila som celkom nevinnú otázku.

pro **Raiken Namikaze** Mon 21 Jan - 19:24

Keď začala hovoriť, že čokoládový pohár nieje zrovna vhodný na raňajky a pre jej tréning, myslel som si, že ostanú oba mne, keďže ja som ráno mohol zjesť hocičo, a navyše, trénovať som teraz tiež neplánoval. Lenže okamžite po tom, ako to dopovedala a zoskočila z hrazdy, pokračovala v ďalšej vete, ktorá ma utvrdila už len v tom, že mne ostáva len ten jeden pohár. Ale zas mi to ani nevadilo, vystačil som si aj s jedným predsa! Vzal som si pohár do ruky, a trošku som z neho usrkol, ako aj Kiwi. Ako? Konečne dobre, aj keď na môj zvyk akosi moc dlho. Odpovedal som na jej otázku s úsmevom, hodlajúc sa jej ju aspoň oplatiť, aby rozhovor nezastavil. A čo ty? Ako sa ti spalo? Spýtal som sa, ešte že som ju z toho gauča vzal, teraz by tie zhyby taká dolámaná určite nerobila, keby ju neprenesiem! Ale, niekomu sa na takom gauči mohlo spať aj dobre, síce som ešte nikoho také nestretol, alebo aspoň o nikom neviem, žeby niečo také vedel. Ale Kiwi to asi nebola, podľa môjho malého tušenia som taký pocit fakt mal.

pro Kiwi Namikaze Mon 21 Jan - 20:27

"Nooom.. celkom fajn. Myslím." Zamumalal som s plnými ústami čokolády a len som ďalej pokračovala v jej konzumovaní. Pozorne som si pri tom prezerala miestnosť, v ktorej sme sa teraz nachádzali. Prišlo mi to celkom vtipné. Raňajkujem čokoládový pohár, oblečená ako nejaká gymnastka, až na pančuchy, v miestnosti kde si Raiken často trénuje smrteľne nebezpečné techniky.
"Nechcel by si si.. zatrénovať? Niekedy ? Len ty a ja ? Hmm?" Zasypala som ho otázkami, na čo mi nezostávalo nič iné, len prázdny pohár položiť niekam bokom a čakať na jeho odpoveď.

pro **Raiken Namikaze** Mon 21 Jan - 20:39

Kým mi odpovedala, až teraz mi pohľad prešiel na jej trošku netradičnejšie oblečenie. Alebo tradičnejšie, len skôr som ju v tom ešte nevidel, totiž som ju v tom videl prvý krát. Tréning? Nevidím v tom problém. Usmial som sa, a následovne som dokončil svoj čokoládový pohár, po ktorom mi na perách a aj nad nimi ostala čokoláda, čo mi vytvorilo také fúzy. Tie som ale po momente zlízol, a pohár som odložil k tomu Kiwinmu, čiže bokom. Kedy by si ten tréning chcela? Zvedavo som na ňu kukol, napadlo mi, že by to chcela asi teraz, ale možno niekedy inokedy. Preto bolo lepšie vedieť od nej, kedy presne.

pro Kiwi Namikaze Tue 22 Jan - 15:42

"Uuuuhm, taaak.. hocikedy ?" Uškrnula som sa a mierne som pokývla ramenom.
"Neviem kedy budeš mať čas.. znova. Nechám to na tebe. Ja sa viem prispôsobiť." Dodala som, na čo som sa pomaly postavila a postrapatila som mu vlasy.
"Každopádne si ma tým čokoládovým pohárom odrovnal pfff.. teraz sa mi vôbec nechce trénovať! A to som ani nezačala.!" Posťažovala som sa, na čo som pomaly vyšla z miestnosti do obývačky. Nestihla som sa ešte ani spotiť a tak som si len sadla na kreslo, po čom som pohľad hodila niekam do zimi, ktorá vládla tam vonku.

pro **Raiken Namikaze** Tue 22 Jan - 16:08

Takže hocikedy hej? Beriem ťa za slovo. Potmehúdsky som sa usmial, v hlave mi krúžil práve nápad, že ju o štvrtej v noci zobudím, len kvôli tréningu. Z tohto zamyslenia ma vytrhlo postrapatenie vlasov. Kukol som zvedavo na ňu, a sledoval som ako pomaly odchádza naspäť do obývačky. To že som jej prerušil tréning mi nejako veľmi nevadilo, veď to dobehne v iný deň! Pousmial som sa, a dvihol som sa zo zeme zároveň dvíhajúc poháre do rúk, ktoré som mal v pláne odniesť do kuchyne. Tak som aj spravil, a vrátil som sa do obývačky kde na kresle sedela Kiwi. Chcelo to nejaký nápad, nápad na činnosť. Rozmýšľal som skôr o niečom voľnejšom než ako tréning alebo podobné. Sadol som si na gauč, a na Kiwi som sa ešte stále zvedavo zadíval. No, keďže si už dotrénovala, čo máš v pláne teraz? Začal som vyzvedať, a pri spomenutí že dotrénovala, mojou zásluhou, som sa trochu potichu zasmial.

pro Kiwi Namikaze Tue 22 Jan - 18:37

Nad jeho otázkou som sa musela zamyslieť.
"Ležať, spať.. oddychovať, leňošiť, čítať neprístupnú mangu.." Začala som vymenovávať jedny z mojich najobľúbenejších činností, na čo som sa pre seba len mierne uškrnula.
"A čo plánuješ robiť ty ? Akoo ti ide ten.. *románik* s Hokage? hmmm?" Dodala som, pri čom som sa na neho tak zákerne, až mierne vizívavo pozrela.

pro **Raiken Namikaze** Tue 22 Jan - 19:08

Začal som sa na chvíľu smiať na jej vymenovaných činnostiach, najmä teda na poslednej. Ale na druhú stranu to nebol zlý nápad, teda, myslím tie lenivosti nie tú mangu. Takže si spravíš taký spiaci deň čo? Ty leňoch. Zaškeril som sa, avšak po jej otázke na mňa som ten výraz stiahol. Vymenil ho prekvapený, a trošku...hanblivý, ale pritom aj s menším úsmevom. Neviem o čom to hovoríš. Zamumlal som, a schválne som sa pozrel niekam inam, napríklad na stenu!

pro Kiwi Namikaze Tue 22 Jan - 19:30

Chvíľku som si bratranca neveriacky obzerala. Až v mojom pohľade mohol zistiť, že som vedela, že tu niekto bol s ním no netušila som, kto to vlastne bol.
"V..VÁŽNE ?! TY SI ZBALIL HOKAGE?!" Takmer som sa išla zadusiť smiechom. Ten jeho pohľad.. ako keby sa mu odrážal nápis *vinný* na čele. Chytila som sa za brucho a mala som čo robiť, aby som sa od smiechu nezadusila. Smiala som sa z rôznych príčin. Ako z toho zistenia, tak aj z toho, ako som ho dostala, tak aaaj z toho jeho pohľadu. Ku koncu som sa nevedela prestať smiať už z princípu, že som sa proste smiala a kto to má kontrolovať ?

pro **Raiken Namikaze** Tue 22 Jan - 19:38

Nechal som si iba malý úsmev, a sledoval som ako schytala záchvat smiechu. Akosi to...zle pochopila, no nechal som ju nech sa dosmeje, aspoň sa možno unaví a zaraz aj zaspí. Ku koncu sa ale už smiala tak trošku menej než na začiatku, takže som mohol vysvetliť o čo tu vlastne ide. Nie, nezbalil som ju. Jednoducho som jej to objasnil, hoci môj výraz sa nezmenil, ale aspoň som to trošku vysvetlil. Zároveň som sa ale dostal do trošku inej situácie, asi trošku horšej než keby som ju nechal v tom, že som Kaori zbalil. A tak som tajne dúfal, že vyzvedať nebude...čo bolo nemožné, pretože ona vyzvedá vždy.

pro Kiwi Namikaze Tue 22 Jan - 19:43

Takmer v momenste som už čupela na operadle pohovky a nosom som sa takmer dotýkala Raikenovej tváre. Na tvári som mala stále úškrn, pri čom som balancovala na úrovni gymnastickej športovkyne.
"Nezbalil heeh ? Ale chcel by si... Neprímeš nejaký rady od svojej milovanej sesterničky ? Človek má pocit.. že som v týchto veciach skúsená viac než ty." Zachichotala som sa znova a pohľad mi prebleskol po jeho tvárení sa. Neušiel mi pohyb jediného svalu.. jediného nervu a jedinej vrásky.

pro **Raiken Namikaze** Tue 22 Jan - 19:51

Trošku divne som sa cítil, keď bola tak blízko mňa, a trošku ma tým aj znervózňovala. Takto bolo ťažké ešte aj trošku zaklamať, nie ešte vykoktávať pravé fakty! Prehltol som pár slín, a pousmial som sa, stále však trochu nervóznejšie. Či by som chcel? To neviem, je to 50 na 50. Skôr som odpoveď zašepkal, takto to aj tak mohla počuť dosť zreteľne, čiže som sa nemusel obávať toho, žeby som to musel opakovať. Takže rady od skúsenejšej sesterničky? Hmm, no tak spusť. Som vážne zvedavý. Zaškeril som sa, nervozitu som si už jaksi tak nevšímal, navyše pri tejto odpovedi nebolo dôvodu byť ani nervózny. Hm, ona sa pýta a pritom sám odpovede nepoznám. To som teda v dobrej situácii.. Zamrmlal som si len v mysli, a zvedavo som čakal čo to teda začne radiť.

pro **Daiki Ayme** Fri 25 Jan - 20:38

Neďaleko sídla klanu Namikaze sa zdvihol vietor a začal divo biť do okien. Šlahal a šľahal, kým sa na príjazdovej ceste neobjavila postava, zhrbená, tmavá v maske a plášti, zastaviac sa pred dverami a čakajúc na reakciu pána domu. Zloveste sa týčila na schodisku a sledovala kľučku dverí aby mala priami výhľad na osobu ktorá otvorí dvere. V tej chvíli uvoľnila čakru, aby si ju všimli. Každý kto ju pocítil, sa zľakol. Čakra sa totiž mohla rovnať aj Bijju. Kto to asi bol?

pro **Raiken Namikaze** Fri 25 Jan - 21:25

Veľmi som nevnímal to, že do okien začalo biť. Nevidel som dôvod dávať tomu nejakú zvláštnu príčinu. Ale tento dojem som o chvíľu musel pozmeniť, a to po tom, čo som zacítil veľkú zásobu chakry a navyše veľmi blízko. Zvážnel som, a odtiahol som sa od Kiwi. Niečo si omrknem, zatiaľ si premysli tie rady. Zaškeril som sa na ňu, a už som si to mieril k vchodovým dverám. Cez kukatko na dverách som pozrel von, no veľmi som toho nevidel. Asi kvôli tej tme, a tým, že aj postava pred dverami bola v čiernom. Otvoril som dvere, a so svetlom vyžarujúcim z môjho chrbta robiac tak tieň pred sebou, som si uvedomil, že tu nestojím sám. Nedôveryhodne som si obzeral osobu pred sebou, a radšej som si pridával na ostražitosti. Želáte si niečo? Rovno som sa spýtal, musel to byť niekto výnimočný, keďže len tak niekto nepríde pred dvere sídla v noci...Niečo chcel, a zaujímalo ma prirodzene, čo.

pro **Daiki Ayme** Fri 25 Jan - 21:34

V tichosti a šere som stál pred dverami, kým ma neosvietil lúč svetla vychádzajúceho spoza osoby, ktorá bola moja jediná rodina, akú som ešte mal. Prirodzene ma nespoznával, zmenil som sa a to mi vyhovovalo práve teraz. Trhnutím ruky som narýchlo dostal ruky ku kapucni, čo sa mohlo zdať aj ako napadnutie, no namiesto vytiahnutia zbrane som trhol kapucňou a odhalil masku.
„Rýchlo zabúdaš na svoju rodinu Namikaze Raiken, znovuzrodený zlatý blesk Konohy..“ Poznamenal som tajomným a chladným hlasom, pri ktorom mrzla krv v žilách, keď moja mocná čakra povolila, ustúpila a zmenila sa. Doteraz, bola strašná, až teraz z nej šlo teplo, až teraz z nej šla istota dobra. Strhol som dole druhou rukou aj masku a Raikenovi odhalil svoju tvár. Nezmenil som sa veľmi a práve v túto dobu som sa podobal na istú osobu z monumentov, tak isto ako sa na jednu podobal aj on. Predsa len jeden človek mohol mať Narutov výzor. A rovno len jedna legenda v Konohe mohla niesť tvár Yondaimeho.
„Ahoj, strýko..“ Pousmial som sa, už pevným a mojím Naovským hlasom, z ktorého sálal optimizmus a radosť. Stál som priamo pred legendou, a sám som sa ňou chcel stať. Vzpriamene som stál, zmenil som sa, vzhľadom, silou, spráá.. a nie správanie ostalo, hneď vo chvíli keď som skočil a objavil sa tesne vedľa neho v silnom, akoby bratskom objatí, pevne mu stískajúc ruku, zatiaľčo druhou som mu nakláňal päsť na bro~fist. Niektoré veci sa nemenia, tak ako môj široký úsmev, ktorý stále žiaril v tme.

pro **Raiken Namikaze** Sat 26 Jan - 14:17

Jeho prvý prudký pohyb, najprv vyzerajúci nato, že siaha po zbrani ma takmer donútil k okamžitému útoku na neznámeho. Preto mnou trochu trhlo dopredu, ale okrem trhnutia už nič nenásledovalo. Ako som si už mohol lepšie všimnúť, osoba si dala kapucňu z hlavy dole, a tak som mohol lepšie vidieť kto to je, hoci vlastne len v maske. Čo povedal ma prekvapilo, netušil som koho tou rodinou myslí. Ďalšia vec, ktorá bola prekvapujúca, bola zmena tej jeho temnej chakry na takú...lepšiu. Stále som však takto nevidel dôvod, prečo by som mal osobe pred sebou veriť. Všetko sa to ale muselo určite aspoň o polovicu poprieť, keď z tváre stiahol aj masku, a ja som sa div nezosypal od šoku na zem. Vidieť len tak odrazu Naa, živého a zdravého...až som tomu nejako fakt zasa neveril. Mohol to byť nejaký nepriateľ, ktorý sa zaňho len premenil, a teraz by ma zapichol keďže by som už nedával pozor! Alebo len nejaký pokus o žart! Zatiaľ som si ale tieto ešte stále až tak nedôveryhodné myšlienky nechal uležať. Dôležitejšie teraz bolo vôbec to, čo Nao spravil. Keby som nebol taký prekvapený, určite by som mu objatie aj bro~fist vrátil...ale takto som sa zmohol len na nehybné státie, a udivené hľadenie na Naa. Tým pádom, dalo by sa povedať že objíma stĺp, keďže som sa práve tak správal, až nato dýchanie, ktoré bolo teraz tiež trochu ovplyvnené tým prekvapením. To nieje možné...to nieje možné... Opakoval som si, ale sám som vedel že u Naa je možné všetko, tak prečo nie aj toto? Nijako som to ale nemohol zistiť, než keby mi všetko Nao vyrozprával, vysvetlil a objasnil. Dovtedy by som asi ostal stále takýto, a k tomu aj trošku ostražitý.

pro Kiwi Namikaze Sat 26 Jan - 15:08

"Pff.. myslíš si že budem radiť úchylákovi, akým si ty ? Baaka!" Zasmiala som sa, na čo som len prikývla a znova som sa pohodlne posadila do kresla. Nebola som síce senzibilom no.. aj ja som pocítila tú chakru. Ruka mi po posledných skúsenostiach s nie príliš príjemnou chakrou spočinula na bleskovom kunai-i a z ľahu na gauče, som prešla do takého opatrného postoja. Pozrela som sa smerom k dverám, v ktorých stál Raiken. Videla som nejakú záhadnú postavu? Nebolo ich už dosť? Tento krát sa mi z tváre úsmev vytratil. Rozmýšľala som, či sú to zase tí ľudia z minula, od ktorých nás Raiken držal radšej ďalej.

pro **Daiki Ayme** Sun 27 Jan - 9:21

Jeho reakcia nebola nečakaná, a ani sekundu som sa nedivil. Dokonca som nenasadil prekvapený výraz, ani keď som zazrel malú Kiwi, vediac že to je jeho sestra. O klane Namikaze sa rozprávalo veľa na hore Úžasu. Preto som sa od neho na chvíľu odtiahol a s úsmevom som prehlásil.
„Asi by si chcel vysvetlenie..“ Prehovoril som šepky, pričom som stlmil svoju čakru na minimum, zatiaľ čo som prírodnou čakrou kontroloval okolie, či sa tu v blízkosti niekto nenachádza. Cítil som Hokáge, bola v Ichiraku. A nie len ona.. Satsu tam bola tiež.. a tiež.. Tá čakra.. Bola mocná.. Strašná, preto som musel okamžite prestať s cítením čakry. Starosť v hlave sa totiž objavila aj na mojej tvári, no nechcel som Raikena strašiť. Prv som mu musel dokázať že som to ja, Nao. Trhnutím som si znova nasadil kapucňu, masku som nechal visieť voľne v ruke a znova som prehovoril.
„Veranda domu ale nie je veľmi dobrým miestom na rozprávanie príbehov..“ Pousmial som sa, čím som mu naznačil, pozvanie, kde som mu mienil všetko povedať.

pro **Raiken Namikaze** Sun 27 Jan - 16:03

Nato či chcem vysvetlenie som jednoznačne prikývol, stále zotrvávajú s výrazom, ako keby som videl ducha. Neustále som si prezeral jeho tvár, skúmal jeho meniace sa výrazy, alebo som dopodrobna sledoval jeho oči. Nič zvláštne, to že je to vážne on, mi začalo pripadať ako pravda viac a viac. Preto som sa už aj trošku pousmial, od radosti aj šťastia, že tu skutočne stojí Nao a nie niekto premenený zaňho. Ohľadom tej verandy, hneď ako to dopovedal som ustúpil od vchodu aby mohol vojsť dnu. Tu vonku bola beztak zima. Stále som z neho ale nespúšťal oči, teraz už nie z ostražitosti ale skôr z radosti. Ešte stále som však nemohol byť istý na 100%, ale aktuálne to bolo už určite nad polovicu.

pro Sponsored content

Sídlo klanu Namikaze

Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze