Sídlo klanu Namikaze

pro **Raiken Namikaze** Fri 21 Sep - 21:46

First topic message reminder :

Spoiler:

Sídlo klanu Namikaze sa nachádza hneď na začiatku ulice.
Dom ma veľkú záhradu, ktorá je obklopená jazierkom.
To slúži napríklad na trénovanie, alebo dokonca aj na kúpanie.

Spoiler:

Ako prvá izba, do ktorej vkročíte je obývačka, z ktorej
sa dá dostať do každej ostatnej miestnosti ako kuchyňa,
izba, kúpeľňa a pod.

Spoiler:

Dom je tiež zariadený malým balkónom,
z ktorého je krásny výhľad na väčšinu časti Konohy.

Spoiler:

A dostávame sa k izbe Raikena, v ktorej slovo ako
"poriadok" je na poslednom mieste. V tejto izbe je,
možné nájsť rôzne staré časopisy, prázdne zvitky
a všetky takéto blbosti. Sám Raiken sa tu občas
nevyzná, a často tu niečo stratí.

Spoiler:

A na samom konci tu máme ešte jedného malého
obyvateľa domu. Tým je malé mača menom Limo,
ktoré Raikenovi robieva spoločnosť v čase, keď je
doma. Je dosť vymýšľavé, a tiež hravé. Hostí sa
samozrejme bojí, no na milú spoločnosť si ľahko zvyká.

Spoiler:

Najtajnejšia miestnosť sa nachádza na hornom
poschodí, v posledných dverách. Na mrežiach,
ktoré predstavujú okno visí na šnúre bleskový
kunai, ktorý slúži Raikenovi ako záchrana v núdzi.
Takže sa sem môže podľa potreby kedykoľvek
objaviť vďaka Hiraishinu, a môže sa tak zachrániť.

Spoiler:

Takže, ďalšia z niekoľkých miestností domu je izba,
v ktorej býva Kiwi. Je pomerne veľká, a zaplnená
vecami jej "majiteľky". Prístup je pre všetkých
zakázaný, a vstúpiť smú len tí, ktorím to ona povolila! xD

pro **Raiken Namikaze** Tue 1 Jan - 19:26

Udivene som sa ohliadol, keď zakričala, že niekoho zabije. Zdalo sa, že ten niekto z jej monumentovej hlavy spravil asi nejakého šmolka či čo. Žeby Nao? Nie, to by hneď šla za ním. Pomyslel som si, napokon som to hodil za hlavu a resetovne som si chlípol z čaju. Kao sa zatiaľ podarilo aj oliať sa, vtedy sa ozval ten môj škodoradostnejší pocit, kedy som sa uškrnul ale radšej sa k tomu nevyjadril. No, neviem síce aký trápny pocit to je, ale...no, rozumiem. Vytlačil som zo seba sekanú vetu. Ani si ťa neviem predstaviť v nejakom z mojich tričiek, mala by si to dlhé jak nejakú sukňu. Opatrne som nahodil také malé podpichnutie, a zasmial som sa. Našťastie bola ďalej odo mňa, takže keby si zato chcela vydobiť zlosť na mne, stihol by som sa uhnúť...aj keď, pripravil by som sa o čaj, a o šálku..

pro **Kaori Senju** Tue 1 Jan - 19:33

Ale figu borovú chápeš! Teba tento problém netrápi! Uškrnula som sa naňho. Ale fakt som sa za seba hanbila...Byť vysoká ako päťročné decko fakt nie je boh vie čo. No, čo dodať...Prečo práve ja? Však moja mama tiež bola vysoká! Aspoň môžem byť rada, že nemám zadok ako kufor, v takom prípade by som sa asi zbláznila. Sucho som poznamenala. Keby fakt bol Raiken blízko mňa, už by som mu jedno strelila. Ale mne sa stávať nechcelo, bola som teraz na to príliš lenivá. Zívla som si a ponaťahovala sa.

pro **Raiken Namikaze** Tue 1 Jan - 20:01

To je len tvoj názor. Zareágoval som na tu jej figu borovú a zvyšok. Potom som sa natiahol, a šálku čaju som uložil na stôl. Už mi bolo až príliš veľké teplo, niet sa čo čudovať, keď som mal takú horúcu šálku stále pri sebe. Eh, to by si bola už fakt smiešna. Zase som sa zasmial. Bolo fakt šťastie, že bola v tom kresle. Dostať som rozhodne netúžil. Ale ak mám pravdu povedať, nikdy si neuvedomujem že si taká malá. Len keď to spomínaš tak nato upozorníš. Opäť som sa v krátkosti zasmial. Ak si unavená, môžeš si tu aj zdriemnuť. Je tu pokoj, ticho, a hlavne! Bolo by o teba dobre postarané! Uškrnul som sa keď si tak zívla a naťahovala sa. Tento môj návrh som bral aj napriek srande ale vážne!..

pro Hiroshi Senju Tue 1 Jan - 20:04

Kori
Kori došla až k těmto dveřím, kde se zjevně nacházela Kaori. Kori se postavila na zadní a ťapkou otevřela dveře. Ihned uviděla Kaori jak si popíjí čajíček a ona docela v klidu k ní přistoupila. "Hokage-sama, Hiroshi, no nevím jestli něco provedl, ale přivolal mě aby jste se za ním dostavila." V tom okamžiku Kori zmizela, kuchiyose Hiroshi zrušil, aby se mohl soustředit na něco jiného.

pro **Kaori Senju** Tue 1 Jan - 21:35

Prevrátila som očami a už už by som mu niečo odsekla, keď sa tu objavila Kori, summon môjho "milého" brata. No toto? Určite už zase niečo vyviedol a ja ho mám z kaše ťahať! Povzdychla som si a postavila sa. Rýchlo som vypila čaj a šla do kuchyne, aby som mohla šálku do dresu. Znova som sa pozrela na Monumenty a čo som nevidela? Puklinu! Uhm, takže tí čo tam sú, majú problém! Zamračila som sa. Raiken, niekto nám práve ničí Monumenty! Sorry braček, tvoj problém počká! Deku som hodila na jednu stoličku a rozbehla sa von...Mierila som rovno k Monumentom, pričom som naverbovala jeden trojčlenný tím ANBU. (presun)

pro **Raiken Namikaze** Tue 1 Jan - 22:11

Náš rozhovor prerušil...Panter?!! Prekvapene som kukal čo sa nakoniec stalo. Všetko sa zohralo tak, že som bol nútený dokonca aj ísť pomôcť vybavovať niečo na monumentoch. Tak som sa teda čo najrýchlejšie prezliekol "do terénu", nahodil som si ako inak aj plášť, a zmizol som z domu..
Presun

pro **Raiken Namikaze** Sun 6 Jan - 23:21

Objavil som sa hneď vo svojej izbe, kde som sa zvalil na posteľ. Ešte predtým som sa ale prezliekol do tej svojej ľahkej a extrémnej košele a čiernych nohavíc, a v tých som si až potom následne ľahol. Musel som si oddýchnuť, bol to ďalší namáhavý deň, a to ma ešte aj čakal príchod Esu s Kiwi! V tom prípade bol oddych moc dôležitý...

pro Kiwi Namikaze Tue 8 Jan - 20:48

Po trocha dlhšej a nie zrovna *príjemne vyhriatej* ceste, sme dorazili až pred sídlo klanu Namikaze. Chvíľku som sa babrala s kľúčom no zistila som, že musel zámok primrznúť a tak som ho bohužiaľ musela rozkopnúť.. však.. snáď sa nijak nezničil. V momente som už trielila k dverám, kde našťastie tento problém nebol. Bola som naozaj jediný človek, kto tieto dvere zamkýna.. aspoň som taký pocit mala. Raiken mal byť predsa doma a nechal zamknuté ? Meeh.. zasa sa sem musel preniesť tou svojou technikou. Pár krát mi klúče vypadli z ruky no rýchlo som ich zasa zobrala a po niekoľkých pokusoch, sa mi podarilo odomknúť. Otvorila som dvere, pri čom som čakala až Esu vstúpi. Nechcela som vetrať príliš dlho. Síce sme mali dobré kúrenie, bolo lepšie už do tepla prísť, než čakať v zime, kým sa zohreje.

pro Michiko Tue 8 Jan - 21:14

Sídlo jsem si letmo prohlídla a musela jsem uznat že to je vážně něco. Sledovala jsem Kiwi a sem tam jsem se pobaveně usmála. Když otevřela rychle jsem vběhla dovnitř a začala skákat na místě abych se zase zahřála. "Bože to je kosa" hudrovala jsem a pak se objala rukama.

pro Kiwi Namikaze Tue 8 Jan - 21:24

Zavrela som rýchlo dvere a presvedčila som sa, že cez ne naozaj nefúka. Prezrela som si Esu, ktorej bola asi stále zima a tak začala skákať na mieste. Ja som začala poskakovať tiež aj keď, som sa po chvíľke zamyslela.
"Spravím čaj ! Obývačka je rovno!" Vyhŕkla som na čo som sa rozbehla po chodbe do kuchyne. Netrvalo ani sekundu, kým som sa vrátila a snažila som sa z nôh vyzuť topánky. Znova som sa rozbehla do kuchyne a už to vyzeralo, že tam aj chvíľku ostanem, keď sa odtiaľ zrazu ozval až zúfalý nárek a ja som pribehla do predsiene, kde som zo seba zložila aj zimnú bundu a len som sa na Esu ospravedlňujúco usmiala. Tento krát som si bola istá, že sa mi ten čaj aj podarí spraviť ! Začala som napúšťať konvicu vodou a následne som zapla tlačítko, ktoré vodu v nej malo ohriať na bod varu. Zo zatajeným dychom a očami uprenými priamo na konvicu, som čakala, kým sa ozve klepnutie na znak, že sa voda dovarila.
"Aký máš rada?" Zakričala som ešte cez celý dom.

pro **Raiken Namikaze** Tue 8 Jan - 22:23

Zobudil som sa na to Kiwine zakričanie, a ospalo som otvoril oči. Bol som zadívaný do stropu, a akosi som nemal chuť ani vyliezať z postele. Asi som bol unavený, nič iné to nemohlo byť. Lenže musel som aj tak ešte ísť pozrieť Yoshia, a tiež byť hore aby niečo tie dve v dome nevyparatili. Aj keď by som v tomto momente hneď zaspal na mieste. Posadil som sa a pretrel som si ešte ospalé oči. Napriek tomu že ja som mal v izbe tak...celkom chladne, bolo mi dosť horúco. A v skutku by som si tú zimu aj s Esu v pohode vymenil, keďže zimu som mal o trochu radšej. Ani to neviem čím bolo zapríčinené, ale bolo to proste tak. A to teplo mi bolo ešte aj napriek tomu, že som mal v podstate vrchnú časť len košeľu a nič viac, a ešte aj tak som sa cítil ako v pekle. Poondené teploty! Vstal som a prešiel som k oknu, vonku sa už pomaličky stmievalo, čo ma akosi aj potešilo. Od okna som sa vrátil k posteli, ktorú som aspoň ustlal a následne som si ešte aj trochu upravil košeľu, nech po dome fakt nebehám len tak s holou hruďou. Napokon som si ešte nahodil tričko, naň tú košeľu a tak som konečne vyšiel z izby. Skĺzol som sa po zábradlí pri schodišti až dole, kde som zastavil rovno vo vstupe do kuchyne. Pozrime sa aká si šikovná. Preniesol som celkom s úsmevom keď som ju tu prichytil pri robení čaju, aspoň mi ušetrila robotu a nemusel som to robiť ja. Z kuchyne som sa vybral ale hneď do obývačky, aby som Kiwi nerušil pri robení čaju (xD). Akonáhle som sa ocitol v obývačke, ešte som pokračoval k balkónu, kde som sa postavil len na prah dvier medzi balkónom a teplom bytu, do ktorého vstupovala už zima z vonku. Chcel som sa takto trošku ochladiť, a pritom sa zadívať niekde do ulice z balkóna, aj keď som skôr len tak nakúkal z prahu. Pre tie dve som musel niečo vymyslieť. Možno nejaký film im pustiť? To by nebolo zlé! Už len vymyslieť aký...

pro Michiko Wed 9 Jan - 7:07

Zula jsme si boty a když odběhla nafoukla sem tváře. Říkala rovně? Pomalu a skoro opatrně jsem se vydala tím směrem kde měl být obývák a doufala že nevlezu kam nemám. Nakoukla jsem opatrně do místnosti a usmála se když jsem se trefila. Uviděla jsem Raikena na prahu a potichu jsem si sedla na gauč.
"Jahodový!" Odpověděla jsem Kiwi a s nafouknutými tvářemi jsem si to tu prohlížela.

pro Kiwi Namikaze Wed 9 Jan - 16:22

Zaujato som pozorovala konvicu, na čo som za sebou započula hlas.
"Tiež ťa rada opäť vidím bratranček." Vyhláskovala som, na čo som sa sama pre seba usmiala a pomaly som vytiahla tri šálky. Teda typovala som, že bude chcieť aj on. Nebola som si istá, či vôbec čaj máme. Bol to celkom pech, spýtať sa niekoho o čaj, ktorý tu možno ani nebol. Krabica v ktorej bývali rôzne druhy čajov bola prázdna.. dresy a poličky tiež. Chytila ma až menšia panika a rýchlo som sa začala obzerať po kuchyni. Nakoniec som si len s úľavou povzdychla. Moje železné zásoby predsa len nikto neminul a ja som vytiahla malú truhličku spod dresu, ktorá bola doslova na zámok. Ten som otvorila a vytiahla som tri sáčky čaju, pri čom jeden z nich bol práve jahodový. Zaliala som ich a zatiaľ čo som jahodový čaj zobrala do jednej ruky, zvyšné dve šálky som zovrela do prstov tej druhej. Teraz už pomalším krokom som vstúpila až do obývačky a pred Esu som položila jej jahodový čaj. Na stôl som položila zvyšné dva a ešte som na sekundu znova vbehla do kuchyne, odkiaľ som zobrala cukorničku. Tú som položila na stôl a následne som sa zvalila na pohodlný, teplý koberec. Nohy som prekrížila do tureckého sedu a ruky som si dala na kolená. Trocha som sa prihrbila a zhlboka som si vydýchla.
"Konečne doma.." Uškrnula som sa pre seba a pohľad sa mi stočil späť ku Esu, na ktorú som sa milo usmiala.
"Dúfam že ti bude chutiť ! Aj keď ehm.. neviem či sa dá na čaji niečo pokaziť." Rukou som si zašla do vlasov, pri čom som si ich začala tak mimovoľne natáčať na ukazovák.

pro Michiko Sat 12 Jan - 15:25

Než Kiwi donesla čaj prohlížela jsem si to tu a pak se na ní usmála.
"Děkuji," Vzala jsem si čaj a napila se. Málem jsem si pařila jazyk ale snažila jsme se to zakrýt..
taky jsem mohla počkat až to vychladne a ne to pít hned!
Povzdechla jsem si nad sebou a položila hrníček zpět na stůl.
"Je to tu fakt hezký." Poznamenala jsem a sledovala jak si hraje s pramínkem vlasů.

pro Kiwi Namikaze Sat 12 Jan - 16:07

Zvedavo som sa obzrela po miestnosti, až som pohľadom zastala niekde na strope, po tom som sa s ním vrátila späť k šálke.
"Hmm myslíš ? Mne príde trocha veľký.. až zbytočne veľký." Veselo som sa zazubila a následne som očkom kukla na Raikena. Chvíľku som na neho len civela, až som k nemu ukázala prstom.
"Zariadil ho on, ja som sa sem nasťahovala len pred niekoľkými týždňami, čo som sa stala geninom a tak." Vysvetlila som Esu. Pozrela som sa na ňu a znova sa mi na tvári objavil taký ten milý úsmev.
"Ako to vyzerá u vás ? Taam v.. tej.. uhm, odkiaľ vlastne si ?" Zamumlala som, keď som si uvedomila, že vlastne ani neviem odkiaľ Esu pochádza. Marilo sa mi, že to hovorila ale asi som vtedy bola zažraná do nejakej inej činnosti.

pro **Raiken Namikaze** Sat 12 Jan - 22:02

Len tak jedným uchom som načúval ich rozhovoru, a pritom som hľadel vpred. No nakoniec som sa k nim otočil, balkón som zavrel aby mi pri tomto státí neťahala zima na chrbát, a na obe som sa žiarivo usmial. Čo by ste chceli podniknúť, takto na večer? Spýtal som sa milo, a od balkónových dverí som sa posunul viac do miestnosti. Ešte som si však nesadal, čakal som čo si vyžiadajú a aktuálne som mal taký pocit, že to mohlo byť čokoľvek...takmer. Samozrejme do istej miery. Mal som ale aj niekoľko návrhov, hoci radšej som čakal nato, či si niečo zvolia aj samy, alebo nie. Mali predsa len výnimočnú príležitosť, takže prečo to nevyužiť, že? Ale možno...no, uvidíme.

pro **Kaori Senju** Mon 14 Jan - 16:27

Hneď vedľa Raikena sa ozvalo "PUF" a v obláčiku dymu sa objavil chlap. Človek by mu tipol tak 28 rokov, mal dlhé čierne vlasy a prenikavé zelené oči. Bol pomerne vysoký...V ruke držal správu. Dobrý deň. Vy ste asi Raiken Namikaze, že? Hokage-sama vám posiela správu ohľadom vašej žiačky, Killunie Akatatsu. Strčil mu do ruky list a hneď na to zmizol. Nebude sa tu predsa zbytočne zdržiavať, keď ho v nemocnici čaká práca, že?

List:

pro **Raiken Namikaze** Mon 14 Jan - 17:41

Odrazu sa vedľa mňa niekto objavil, už ma myklo s myšlienkou, že to bude zase nejaký nepriateľ. Okamžite som spozornel viac než by som chcel, a nie práve dôveryhodne som si muža obzeral. Sledoval som ho, ako keď policajt stráži väzňa, ktorý je práve mimo väznice. Čiže bez odtrhnutia pohľadu. Lenže nakoniec som tak musel spraviť, pretože mi do ruky strčil nejaký list, údajne od Hokage. Avšak, keď sa ozval, zmenilo to celú situáciu. Tentoraz trochu so strachom som otvoril list, a začítal som sa do jeho obsahu...Po dokončení čítania, som sa zhrozene pozrel už len na miesto, kde ten podivný muž stál. 50°?! Pri pomyslení, žeby som takúto teplotu mal ja...veď to by bola smrť jasná! Už pri 40° by som nevládal ani chodiť! No predpokladal som, že to bude možno jej klanom. Takže tak i tak, musel som okamžite ísť. Opäť musím ísť, nič tu hlavne nezničte ani nevystrájajte. Vážne som k Esu a Kiwi prehovoril, bolo poznať na mojom výraze, že sranda a úsmevy už jednoducho zmizli. Teraz som poriadne ani nemohol nič z toho ukázať. Schmatol som plášť, aby ma aspoň ten trochu ohrial, keďže som bol len tak na ľahko oblečený, a tak rýchlo ako som vedel, som sa vyrútil z domu a bežal som do nemocnice.
Presun

pro Michiko Mon 14 Jan - 20:09

"Z Oto.." Ušklíbla jsem se a pak se zamyslela. "No, v Oto je to nic moc. A náš domeček je takový maličký. Ale stačí to." Pokrčila jsem rameny a zamyslela jsem se opět nad tím co budou mít rodiče za řeči až se vrátím. Povzdechla jsme si a napila se čaje. Chtěla jsem Raikenovi odpovědět ale než jsem to stihla udělat přišel mu dopis a zmizel. "Eh.." Zakroutila jsem nad tím hlavou a koukla se na Kiwi jak zareaguje.
"Um Kiwi, já se omlouvám ale asi tu nepřespím. Rozhodla jsem se, že vyrazím co nejdříve abych ušetřila mámě nervy. Přece jen jsem pryč už měsíc a nic jsem jí neřekla." Pousmála jsem se omluvně. "Ale ráda bych se tu zase někdy stavila, takže až tu zase budu najdu si tě. Zatím se měj." Zazubila jsem se a zvedla palec nahoru. Vyskočila jsem na nohy, objala jí a během chvilky jsem se obula a vyběhla do zimy.
-přesun-

pro Kiwi Namikaze Mon 14 Jan - 20:24

Počúvala som Esu. Predsa len, chcela som sa o nej dozvedieť čo najviac. Nakoniec však prišiel Raiken s tým jeho nápadom, ktorým chcel vyzvedať, čo by sme radi robili a skôr než sme stihli odpovedať, prišiel ďalší shinobi a Raiken po nie zrovna príjemnom pohľade a vysvetlení že musí ísť, odišiel. Následne sa Esu znova rozhovorila a pri jej slovách mi trocha opadol úsmev z tváre. Nemohla som ju tu však držať, aj keď som najradšej chcela ale.. čo už. Len som sa postavila a s menším úsmevom som prikývla.
"Hai, chápem ťa.. Raiken by ma asi zabil.. keby že sa na mesiac vyparím." Uchechtla som sa a vyprevadila som ju až k dverám.
"Beriem ťa za slovo ! Keď sem nabudúce prídeš, rozhodne ma vyhľadaj ! A.. dávaj si pozor hai ? Stále je poriadne veľká kosa !! aa.. a.. ehm.. maj sa, dúfam že sa čoskoro uvidíme." Bľabotala som stále dookola, páč som ju tu chcela čo najdlhšie udržať. Nakoniec však odišla a ja som ešte hodnú chvíľku stála vo dverách. Po tom som sa však vydala hľadať bratranca. Z jeho výrazu som však pochopila.. že sa asi muselo niečo stať a tak som zamierila do nemocnice.
(presun)

Vrátila som sa o niečo neskôr. Návšteva v nemocnici nebola zrovna príjemná no Killunia bola v poriadku a Yoshio sa z toho pravdepodobne dostane. Mierne som si povzdychla, na čo som len otvorila dvere a vstúpila som do vnútra. Rukou som zašla do brašne, odkiaľ som vytiahla jeden bleskový kunai upravený na moju verziu. Sadla som si do obývačky, na čo som si s ním začala pohadzovať v ruke a čakala som, kedy sa Raiken dostaví.

pro **Raiken Namikaze** Sun 20 Jan - 14:37

Objavil som sa vo svojej izbe, a na chvíľu som sa posadil na posteľ. Premýšľal som o Naovi, a či sa vôbec ešte vráti. Vlastne nie, veril som že sa vráti! Len som nevedel, ako dlho to ešte potrvá. Nakoniec som začal myslieť na niečo iné, presnejšie na Kiwi a to, čo vravela v nemocnici. Vstal som z postele, a vyšiel som z izby. Presunul som sa do obývačky, kde Kiwi sedela. Pristúpil som k nej, so zvedavým výrazom. Tak čo si to chcela prebrať? Spýtal som sa, a posadil som sa do kresla, aby som mal pohodlie...

pro Kiwi Namikaze Sun 20 Jan - 15:17

Konečne sa doma objavil aj Raiken. Chvíľku som však s odpoveďou otáľala a len som si stále v ruke prehadzovala hromový kunai.
"Ako to povedať." Začala som trocha opatrne a následne som sa len mierne pousmiala.
"Vedel by si ma v tom horšom prípade, vytiahnuť z bohvieakej dimenzie, času a priestoru ?" Spýtala som sa ho, na čo som sa znova tak sladko usmiala. Bola to naozaj divná otázka no mienila som ju vysvetliť.
"Vieš, vytvorila som istú techniku, no ešte som ju neskúsila pretože ehm, som si neni istá, čo by sa stalo, keby že sa nepodarí." Dodala som.

pro **Raiken Namikaze** Sun 20 Jan - 16:31

Pozorne som ju počúval, najprv ma zaskočila tým, čo povedala. Následne to ale vysvetlila, trošku lepšie som to pochopil, ale stále som si nebol istý, či jej nato dokážem sto-percentne odpovedať. No, niesom si veľmi istý, ale myslím že by to bolo možné. Odvetil som s poškrabaním sa pri spánku, čo bolo také neisté a zamyslené gesto. Načo som bol ale viac zvedavý, bola tá technika, čo povedala. Vytvorila si si techniku? Akú? Od zvedavosti som sa až presunul k nej na gauč, kde som na ňu uprel spýtavé a nedočkavé oči...

pro Kiwi Namikaze Sun 20 Jan - 16:36

"Uhm, mala by ma *privolať* z miesta na ktorom zrovha stojím, na iné, na ktorom by bola umiestnená zvolávacia pečať. Teda niečo ako obrátené kuchiyosen no jutsu. Malo by sa to podobať tvojmu Hiraishimu, len k tomu musím používať ručné pečate a zároveň si musím dávať pozor, ku ktorej pečate sa chcem privolať." Zachechtala som sa a následne som si nohy vyložila na pohovku. Presunula som ich do tureckého sedu, a Raikenovi som podala jeho upravený kunai.
"Vymyslela som to podobne, ako ty s Hiraishimom. Zvolávacie pečate sú umiestnené na kunaioch no dokážem ich umiestniť aj pomocou mojej chakry, dotykom ruky. Pred tým, než by som to ale skúsila, by som ťa chcela poprosiť o to, aby si na mňa umiestnil svoju hiraishim pečať. Kto vie kde pri blbom pokuse ostanem visieť." Stále mi z tváre neskĺzol úsmev. Bola som na seba hrdá !! Zároveň som sa ale trocha bála, že sa mi to naozaj nepodarí.

pro **Raiken Namikaze** Sun 20 Jan - 17:36

Po objasnení a vysvetlení som s úsmevom prikývol. Nevedel som, ako je možné že to takto dokázala, ale zdá sa že je šikovnejšia, než som si myslel. Ako som si ale všimol, stále sa usmievala. Nato, ako zle to môže dopadnúť sa tváriš dosť príjemne. Ja som sa už len pousmial, a trošku som si vyhrnul rukáv na pravej ruke. Potom som Kiwi ťapol dlaňou do ramena, kde sa okamžite objavila značka. Starostilo som sa kukol na Kiwi, ale aby som nebol taký vážny, aspoň trochu som sa znova pousmial. Dúfam, že nebudem musieť zasahovať. Povedal som, a stiahol som ruku naspäť. To by už bolo veľmi zlé, keby sa tak stane, a navyše keby to nedopadlo tak ako som predpokladal. Už som ale len napäto čakal nato, keď začne...

pro Sponsored content

Sídlo klanu Namikaze

Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze

Re: Sídlo klanu Namikaze