Podzemní obydlí Kazekage a její rodiny

Unavený som sa vrátil a preto okrem buchnutia vchodových dverí, akéhosi zamrmlania čo mal byť pozdrav a následne buchnutie ďalší dverí do izby. Jeho kroky v izbe ho viedli k stoličke, začal si dávať dole chrániče a meče a všetko to povešal na stolicku. Prezliekol si aj oblečenie a v cistom oblečení si neľahol na postel ale zrm. Nasledne sa prekrutil aby ležal na bruchu, nohy sa mu zapreli do steny ,ruky do zeme a začal klikovať, pomaly a aj jeho dych bol pomalý.

Klikoval som šte dlho, keď som dokončil seriu opakovaní vrhol som sa na brušaky, potom strečing. Poroadne sa doraziť nech to stojí za to. Kedže som sa znovu trochu spotil musel som si zase vymenil tričko.
Potom som si sadol na postel a zložil pečate. Za hlasného *Puf* sa z bledého obláčiku vyrútila žlta škrvna ktorá sa hneď vrhla na Akiho. Bol to Nao a nebideli sa slho a preto mu dával najavo ako mu Aki chybal. Aki sa usmial a začal škrabkať toho mazla a povedal Veď, dobr, dobre...aj ty si mi chýbal, neboj teraz sa pôjdeme dobre najesť a potom nás čaká výlet...teda len mňa. Ty tu zostaneš a dáš tu na všetko pozor...dobre?! Verím že to zvládneš. Nao spokojne prikývol bolo to hlavne pretože ho škrabkal a počul slovo jedlo. Nao vyskočil na Akiho rameno a spolu sa vybrali z izby do kuchyne. Ahojte zaznelo od Akiho a Nao hneď na to povedal. Pika, Pika! povedal to hlasnejšie ako Aki, jednak to znamenalo akýsi pozdrav a jednak chcel dať vedieť že je tu.
Nao zoskočil a vrútil sa so obývačky mde vybehol na stolček a smerom na Pilikku a Daichiho zamával rukami a znovu povedal. Pika, Pika...pika, pika, pika...pikapika pika, pika, pika. mohlo to znamenať čokoľvek ale ja som mu dibre rozumel čo chcel povedať. Zatiaľ som dal v kuchyni postavil vodu na špagety, pripravil špagety kečup a syr aby bolo všetko nachystané na prípravu. Na stôl som položil náhodný počet tanierov, pretoże som si nikdy nebol istý koľko osôb sa tu nachádza a má hlad. Zatiaľ som nás napočítal 5 a pre toľko ľudí som mal v pláne uvariť, poprípade viac keby mal niekto tendenciu mať chuť na dvojnásobnú porciu. Keď voda bola dostatočne zobriata vybral som sa do obývačky. Prešiel somk Pilikke a dal jej pusu na líce a Daichiho som roztrapatil. Nao vám len chcel povedať že sa doteraz sám nudilale že je zpäť tak skoro sa ho nezbavíme...všakže... usmial somsa smerom na Naa. A ten ohrnul nosom a založil si ruky a na oko urazene povedal. Pika, Pika. no potom sa usmiala skočil smerom k Pilikke a Daichimu a začal ich objimať a objimať.

Nao se spokojene nechal rozmazlovat a patřične to dával najevo, hlasitým spokojeným vzdychnutím. Ja som sa len pousmial nad tým aký je mazel.
Potom sa môj pohľad stretol s tým Pilikkinim ale iba na chvíľu, hneď nato som s ním niekam uhoľ a poškrabal som sa na zátilku. Keby ste chceli robím špagety a je toho dosť, tak sa môžete všetci prísť najesť keď chcete...Ja, ehm...tak rôzne, veď vieš... povedal nervóznim úsmevom, klamanie mu nešlo no čo.

Jasné že bez zeleniny...ale pokiaľ chceš kečup, budeš si musieť pohnúť...pretože Nao ho rád ukradne a zje iba sám... odpovedal som mu z úsmevom a provokačne na Naa vyplazil jazyk. Potom niekam odbehol Daichi a vrátil sa a niečo mi dal. Uhm...díky řekl sem trochu překvapene ale i tak sem mu z úsmevem pocuchal vlasy. Pečlive sem krabičku odložil do kapsy kde sem nosil osobní veci. Tak jdeme na ty špagety dokud nám Nao nesní všechen kečup ne?! řekl sem trochu energicky a ruky rozhodil jak kdybych je chtel popohnat ať vstanou a jdou.
Keď Nao začul slovo *kečup* druhý krát tak sa mu napriamili uši a celý sa narovnal a skamenel. Pika, Pika, PIKA! zakričal a hneď sa rozbehol smer kuchyňa. Veď predsa si nenechá vziať "svoju" flašku kečupu.