First topic message reminder :

Ale...... jakmile mě obejmula tak jsem se na ní podíval.Kso takže to neuděláte ani jeden z vás? zeptám se

Del jsem ji ještě jedno poslední umělé dýchání a potom ji opatrně vzal do náruče jako princeznu. (Samozřejmě jsem byl kvůli tomu taky celý od její krve)
Rychle jsem začal probleskovat směrem k nemocnici a pohledem kontroloval její životní funkce. (přesun nemocnice)

Udelal jsem pecete na Kuchiyose no Jutsu (Technika přivolání) (Orel (SENNIN)) A povolal Gira objevil se Giro: Co chces Jayi?? Chtel bych se o tobe neco dovedet to je cele jeste nebyla prilezitost

Giro co vis o mem Klanu? O tvem Klanu No zasadni Vec ze umi ovladat Biju A byly jste otroci kvuli tehle schopnosti ale nevedeli ze Nekdo z Klanu se musi stat Jinchurikym ze sve vlastni vule a ne z donuceni jinak zemre byl to tvuj Klan jenz byl obdaren silou Ovladat Jakehokoliv Biju I Kuyobiho. Ale i tak je velky prblem se snim domluvit nebot dlouho by asi trvalo nez by se dobrovolne nechal ovladnout nekym kdo jej muze bezproblemu ovladnout i tak.

Dekuji Giro uz muzes jit jestli ti to nevadi. Ne v poradku kdykoliv o zmizel v oblacku koure

Prišiel som na ihrisko zo strany Iwy. Dnes tu nebol nikto z mojej dediny, takže som sa iba posadil a odpočíval. Dúfal som, že tu stretnem Tsuchikageho. Kam mohol ísť?

Prechádzal som sa po ihrisku v nádeji, že narazím na člena klanu Kazetsuchi alebo Iwatsuchi. Strávil som tu takmer celý deň, ale moje čakanie sa vyplatilo. Podľa symbolu na Rokkuho oblečení som ho vedel zaradiť do klanu. "Podľa tvojho veku usudzujem, že si chuunin. Dúfal som v niekoho schopnejšieho, ale moja trpezlivosť je na konci." Okolo mojej ruky sa obtočil dvojhlavý had.

Pozrel som sa na do tváre muža, ktorý ma oslovil. Spoznal som v ňom nukenina z Tsuchikageho pracovne. Nemusel som dlho premýšľať, aby som pochopil, prečo za mnou prišiel. Uskočil som od neho niekoľko metrov a poskladal pečate. "Doton: Retsudo Tenshō!" Zem pod nepriateľom začala praskať a on sa začal prepadať.

"To ti nepomôže!" Vyskočil som a ruku nasmeroval na Rokkuho. Had sa naňho okmažite vrhol. Z jeho úst vyšla ďalšia hlava a z nej ďalšia a ďalšia. Celé bojisko pokryli hady. Z úsmevom na tvári som čakal na jeho reakciu.

Pred jeho útokom som musel uskočiť, ale ruky som aj naďalej držal v pečať. Keď dopadol na zem, praskajúca zem sa rútila priamo naňho. "Som z klanu Iwatsuchi. Zem dokážem ovládať iba pomocou chakry!" Usmial som sa, pretože som mal teraz výhodu.

Po dopade na zem som nemal čas na útek. Technika ma zasiahla a zranila mi nohu. "To má byť všetko?" Niekoľko hadov uchopilo lekárske nárade a začalo s ošetrovaním rán. Dvojhlavý had zatiaľ zopakoval útok, ale teraz v menšom počte.

Radosť z úspechu veľmi rýchlo vystriedal strach. Skladal som pečate, zatiaľ čo sa ku mne blížil roj hadov. "Doton: Dosekiryū!" Vytvoril som draka zo zeme, ktorého som ovládal chakrou. Prerážal si cestu cez hadov a mieril priamo na Kura. Zatiaľ som si v hlave zostavoval stratégiu.

Drak narážal do mojich hadov, ktorí proti nemu nemali šancu. Tesne pred zasiahnutím som musel uskočiť, a vystaviť sa tak riziku zo zeme. Hmm, je to ťažšie ako som čakal. Pripravil som si hada, ktorý obsahoval tekutinu na znásobenie sily. Inak to asi nepôjde.

Draka som nechal rozpadnúť a pod Kurom som vytvoril kamenné ostne. "Doton: Ganchūsō!" Počas skoku sa Kuro tejto technike nemohol vyhnúť. Rozbehol som sa na miesto jeho dopadu s tým, že ho zasiahnem kamennou rukou. V tú chvíľu som si nepripúšťal možnosť, že sa to nepodarí.

Vznášal som sa niekoľko metrov nad zemou.. vlastne dosť vysoko na to, aby na mňa Kuru nedočiahol ani technikou. Ehm.. Rokku.. mám podrobnosti o tej misii.. povedal som celkom zaujatý ich bojom.. nechcel som však zasahovať ak to sám nebude chcieť, tiež som však bol pripravený zasiahnúť okamžite.. nemienil som nechať ďalšieho člena Iwagakure umrieť pred mojimi očami.

S kunaiom som preskol hada a napil sa tekutiny, ktorú v sebe mal. Všimol som si, že podomnou vytvoril Rokku kamenné bodce, ale nerobil som si z toho ťažkú hlavu. Moja chakra sa mnohonásobne zväčšila a pri dopade sa bodce rozlomili pod jej tlakom. Rozbehol som sa na Rokka a okolo ruky sa mi zasa obtočil had. Teraz už, ale nemal dve hlavy.

Rýchly nárast sily ma prekvapil. Na chvíľu som v šoku zostal stáť. Ogov hlas ma, ale zasa prebudil. Nemal som čas odpovedať, pretože sa na mňa rútil Kuro. "Doton: Kengan no Jutsu!" Moju ruku obklopili kamene tak, že zásah by spôsobil veľké zranenia. Zasa som sa dal do behu s cieľom ukončiť tento súboj.

Ogov príchod ma nemilo prekvapil. Chcel som sa ho zbaviť, ale nemal som čas. Využil som Rokkuho slabej chvíľe a z úst hada sa vynoril ďalši. Teraz už s väčším dosahom, obklopil Rokkuho ruku a blížil sa až k jeho krku. "Masui Sejutsu." Povedaľ som s kľudným hlasom a úsmevom na tvári, keď sa had zakúsol. Silné narkotiku prúdilo v Rokkuho krvi, takže to bola skutočne iba chvíľa, než spadol na zem. Veľmi rýchlo som sa presunul k jeho telu, sledujúc teraz Ogu. Dve dávky naraz som si ešte nedával.

Chcel som hada chytiť, ale veľkosť mojej ruky mi to nedovoľovala. Ucítil som miernu bolesť na krku a behom pár sekúnd som úplne stratil kontrolu nad svojim telom. Hľadel som na Kura, ktorý teraz stál vedľa mňa, ale nemohol som nič spraviť. Nemohol som ani volať o pomoc, aj keď v blízkosti nikto nebol. Snáď iba Oga, ale nepredpokladal som, že proti nemu má šancu.

Pohľad mi trocha klesol keď porazil Rokkuho.. Hmm.. a to to vyzeralo.. na taký.. príjemný deň.. povedal som potichu a v momente som zložil zopár pečatí.. Otvoril som ústa a z nich sa mi na zem začalo valiť veľké množstvo kameňov.. vlastne ich bolo naozaj vela.. z nic hsa však poskladal golem ktorý mohol mať dobré tri metre.. ten sa len rozišiel jeho smerom .. poriadne sa napriahol že mu jednu vrazí.. ja som sa zniesol kúsok nižšie no stále som bol v ako takej vzdialenosti.. bolo však vidieť že som pripravený každú chvíľku vyraziť ..

Zamračil som sa. "Ty pre mňa nie si zaujímavý. Radšej choď!" Rukou som udrel do Golema, ktorý sa ma chystal udrieť. Naše päste sa stretli a Golem sa postupne začal rozpadať. "Teraz proti mne nemáš žiadnu šancu. Nie, keď mám v sebe čiernu medicínu." Had, ktorý pokúsal Rokkuho, teraz obklopil jeho telo a skryl ho pod môj plášť. Ruka, ktorou som odrazil Golema veľmi krvácala. Dal som sa na ústup sledujúc pomcou hadov Ogov pohyb.

Hm.. myslíš si.. že ti nechám len tak jeho telo?.. Rokku.. je mi to trocha ľúto ale.. ak to neprežiješ tak to bude iba tvoja chyba.. proste nenechám tvoje kekkei genkai padnúť do rúk tomuto týpkovy.. povedal som po čom som sa len pozrel na golema.. tomu sa začala ruka obnovovať z kamenia a zeme ktoré mal pod nohami.. začal Kuruho doslova bombardovať útokmi svojími päsťami.. Mne sa na ruke vytvorila niečo ako kamenná päsť, bola to celkom pokročilá technika.. v momente som zletel strmhlav dole.. vlastne to skôr pripomínalo pád nejakého sokola alebo tak.. Doton: Chōkajūgan no Jutsu ! skríkol som a celou silou som vrazil do zeme podo mnou.. vlastne som sa momentálne nachádzal iba kúsok od Rokkuho takže ho tento zásah mohol kľudne dostať.. Zem sa totiž pod nami doslova začala boriť a môj úder vyvolal v okruhu okolo mňa také.. mini zemetrasenie.. očividne to bol hodne.. ale hodne silný úder.

Pomocou Sharinganu som uskakoval pred útokom Golema a stále ustupoval. Teraz som už, ale nemohol utekať. "To nie!" Všimol som si, že sa Oga rúti k zemi. Nestačil som ho zastaviť, takže udrel plnou silou do zeme. Nastalo menšie zemetrasenie a zem v mojom okolí do mňa veľkou silou narážala. Keď sa zem upokojila, stál som v oblaku prachu zo zranením oboch nôh. V ruke som už, ale držal hada, z ktorého som pil tekutinu. Moja chakra sa zasa rapídne zväčšila.
"Dve dávky súčastne som ešte nemal, takže to musíme urýchliť!" Z jednej ruky sa plazili hady okolo mojich nôh a začali s ošetrovaním rán. Druhú som namieril na Ogu. Zasa sa okolo nej obtočil dvojhlavý had a z jeho úst sa množili ďalšie hady. Celé bojisko pokrývala jedna veľká vlna hadov. Využil som toho, že bol Oga na zemi. Útek pred takouto masou bol bol doslova nemožný.
Množstvo chakry, ktoré som v sebe mal, mi začalo spôsobovať problémy. Hneď po doliečení som sa zasa dal na útek, teraz ale bez sledovania bojiska. Načo aj? Celé bolo vyplnené hadmi.

(Odchod.)