First topic message reminder :

Objevil se mi široký úsměv na tváři.. mohl jsem vyprovodit Yoko až do Suny.. sice i stím otrapou, ale co nadělám. "Hai, Tsuchikage-dono" řekl jsem oddaně a odešel jsem spolu s ostatníma směrem k hlavní bráně.

Pri Kurovi začali horieť plamene bielej farby.. nakoniec som z nich doslova vstala ja.. bola som o dosť menšia než všetci v tejto miestnosti.. pozrela som sa na Kura a škaredo som ho začala karhať !! Robíš problémy baka !! Otagakure nie je vo vojne s Iwagakure no sato.. dosť kazíš krehké vzťahy ktoré sú aj tak na vážkach !! zavrčala som nepríjemne po čom som sa len Tsuchikagemu poklonila.. gomenasai Tsuchikage-sama.. hneď ho odvediem preč len.. nejak sa nám vymkol spod kontroly.. povedala som potichu.. na rameni som mala čelenku zo znakom Otagakure.. vlastne som bola Reininou .. niečo ako pravou rukou..

Nasadil som si kapucňu. "Aká škoda. Ak ani Iwa nie je ochotná pristúpiť na dohodu, tak budem musieť kekkei genkai získať násilím." Zarazil som sa nad vetou o sharingane. "A práve preto sa Iwa hneď niekoľkokrát pokúsila získať sharingan?" Zasmial som sa. "Bolo mi potešením. Teda vlastne nie, ale je to zdvorilosť. Až sa zasa uvidíme bude vaša dedina chudobnejšia o jedno kekkei genkai." Ešte raz som sa pozrel na Ogu a s úsmevom ho pozdravil. Chcel som odísť, ale biele plamene mi v tom zabránili. "A ty si kto?"

Zarazene som sa na Kuro-baka pozrela.. povedzme že máš nad sebou ľudí.. velitela anbu, anbu, Otakage.. a mňa.. zavrčala som nepríjemným hlasom.. dosť vražedne som sa na neho pozrela.. láskavo prestaň vyhroźovať Iwagakure no sato lebo.. to budú sakra krátke a bolestivé, posledné chvíľky tvojho života.. dodala som stále s rovnakým hlasom.

"Otokage? Možno som do Oto patril, ale po smrti Orochimara nepočúvam nikoho rozkazy. Aspoň nie," zamyslel som sa, "vlastne ani neviem, kto je nový Otokage." Zasmial som sa. "Ale určite nie je ani zďaleka na jeho úrovni."

Takže si nunkenin ktorý opustil Otagakure no sato, a ja ťa môžem ako nunkenina zabiť .. hej? zaškerila som sa znova.. bola som naozaj nepríjemná.. teda iba voči Kurovi.. voči Tsuchikagemu som vždy hodila taký ospravedlňujúci a úctivý výraz.. predsa len nechcela som pošlapať.. "neutralitu".. medzi Otagakure a Iwagakure ktorá sa nabrala po vojne (xD aspoň dúfam, myslím že nie sú vo vojne)

při jeho zmínce o sharinganu jsem se jen pousmál...

"Zajímavé... vás poslouchat... " řekl jsem a pak jsem jenom uklonil mírně jako pozdrav k Atsuke...

"Nukenin? Presne ako ty. Snáď si nemyslíš, že niekto tomu spojenectvu verí. Oto bola a je dedina plná nukeninov. V nej sa shinobi nerodia ale do nej prichádzajú. Prečo ti to vlastne rozprávam? Určite z nej nepochádzaš ani ty." Jej plamene ma neprestávali udivovať. Mal som veľkú chuť zistiť ako fungujú. "Počas mojej služby v Oto som ťa nestretol a to som bol neustále v prítomnosti Orochimara."

Orochimaru je mŕtvy.. a nie som nunkeninom.. Ty áno.. možno je plná nunkeninov ale nunkenin ktorý ju opustí a robí jej zlé meno.. je .. nunkenin aj pre Otagakure no sato.. nebudem ťa .. šetriť.. naozaj zomrieš, krutou a bolestivou smrťou ktorú by ti neprial asi nikto.. okrem mňa.. zaškerila som sa znova.. len som ho jemne buchla do hrude.. nebola som vôbec silná. .čo sa týkalo fyzickej sily.. takže ho to ani nemohlo bolieť.. vlastne to skôr vyzeralo ako keby som ho buchla kvôli tomu že som stratila nervy .. čo .. bola viac menej pravda.

"Ach, počúvaš sa? Prišla si do Oto z inej dediny. Dal ti snáď Kage povolenie opustiť dedinu?" Po jej údere som mierne ustúpil. "Takže si nukenin pre svoju dedinu. Ja som Oto neopustil. Nikdy som jej nepatril. Som ninja z Konohy a následujem Orochimara. Teda následoval som. Už ma k Oto nič neviaže. Buď ma príde zabiť ninja z Konohy, alebo sa budem ďalej prechádzať po svete. Nenechám sa zastaviť kunoichi, ktorá taktiež zmenila stranu. A teraz mi, prosím povedz, kde je Oto? Nejako som zabudol cestu."

Pre tvoju informáciu.. ja som nikdy k žiadnej dedine nepatrila.. bola som vezenkiňou a áno.. Raikage ma oslobodila.. zbavila ma záznamu a ja som proste slobodný shinobi ktorý sa pridal k terajšiemu vodcovi Otagakure. . takže.. som z nej, patrím k nej,. a ty jej kazíš meno.. takže..ak naozaj nechceš aby som to ukončila tak proste.. zmizni.. a nevracaj sa !.. ešte raz ťa uvidím pri iwagakure no sato a ty to proste neprežiješ.. pamätaj... si označený.. zavrčala som pri čom mohol pocítiť pálivú bolesť na mieste, kde som sa ho dotkla.. v momente sa na jeho hrudi vytvoril Pentagram.. bol kvázi "pod kožou".. no.. nič nerobil.. aspoň zatiaľ nie..

Pocítil som bolesť a niečo mi hovoril, že by som mal kričať, ale čierna medicína ma naučila znášať aj horšiu bolesť. "Predpokladám, že ma do Oto nezavedieš. V tom prípade ppôjdem sám." Usmial som sa na Atsuku a mal som chuť do nej umiestniť niekoľko svojich hadov, ale nestála mi za to. "Tešilo ma, Tsuchikage-dono. Ak by ste si našu dohodu rozmysleli, nájdete ma v Oto." Položil som mu na stôl zvitok, v ktorom bol jeden z mojich hadov. "Je to technika, ktorá vám nadmerne zvýši silu. Samozrejme viem, že ju nechcete a ani nepotrebujete." Naposledy som im zamával a zatvoril za sebou dvere.

(Presun.)

"Vidím,že váš ninější vztah k nám je dosti ohleduplný..." řekl jsem Atsukě... " To nebývalo... ale nevadí,já myslím že je to jen změna k lepšímu a doufám,že se diplomacie mezi námi nezmění... " řekl jsem

Pak jsem se obrátil na Ogu a povídám: "Škoda... myslel jsem že použiju svojí nenovější sílu..." pak jsem se usmál a řekl: "Jak se jinak vede?"

Hmm.. ja sa len snažím udržať ovečky na uzde.. gomeenasai.. ale do politiky sa moc nevyznám.. no nechcem aby niekto robil niekomu zbytočne problémy.. zaškerila som sa.. naśledne som však len znova zložila jednu pečať a začala som miznúť v bielom plameni.. Sayo.. dodala som pri odchode.

Pozeral som sa na ten výjav.. nedalo sa povedať že by ma zastrašil.. skôr som tým daným.. týpkom pohŕdal.. Nakoniec som si však povzdychol.. takým unaveným spôsobom. Pozrel som sa na Tsuchikageho ktorý ma po tom všetkom oslovil. Ako to ide?.. pred nedávnom som prekomal kómu.. a nemám tušenie čo sa so mnou deje.. poviem vám Tsuchikage-sama, nie je to bohvie čo.. Odpovedal som mu s takým až.. neutrálnym výrazom na tvári.

"No ani mě neni hej... blbý den a do toho přišel on... no nic.. Takže jak to vypadá s tebou,jsi zdráv?" zeptal jsem se ho unaveným hlasem...

Vrátil som sa po dlhšom pobyte v nemocnici do dediny. Skoro nič z chuuninských skúšok som si nepamätal, ale vedel som, že som ich splnil. Prišiel som pred pracovňu a zaklopal na dvere. Zaujímalo ma čo všetko sa v Iwe zmenilo. Zatiaľ čo som čakal pokúšal som sa spomenúť na meno genina, ktorý taktiež zastupoval Iwu na chuuninských skúškach.

"Vstup,jsi-li hoden... " řekl jsem...

Hm.. myslím že už som .. v poriadku, Aj keď, neviem no.. rozhodne nemienim sedieť a nič nerobiť. Odpovedal som mu po čom som si len povzdychol. Ukážete mi po tom, kde je pochovaná?.. teda.. ak ešte nebol pohreb.. neviem koľko som bol mimo. Dodal som po čom som len čakal kto ďalší príde.

Tsuchikageho privítanie nebolo veľmi prívetivé, ale podobné slová som už z jeho úst počul. Vstúpil som do pracovne a pohľadom hľadal nejakú zmenu. Všimol som si, že je tu ten genin, ale na jeho meno som si stále nevedel spomenúť. Pristúpil som bližšie k stolu a prehovoril. "Dobrý deň, Tsuchikage-sama. Hlásim sa zasa do služby."

"Ach... vidím že všichni co byly na chuninckých zkouškých byli marodi..." řekl jsem jen tak...

Po slovách Tsuchikageho som trocha.. potemnel, farba v mojich očiach stmavla a ja som nijak neodpovedal. Nechcel som odpovedať.. očividne by to nebolo nič pekného a tak som radšej ostal ticho.

"Tohtoročné chuuninské skúšky boli veľmi ťakžé." Pokúsil som sa odôvodniť absenciu účastníkov z našej dediny. "Prepáčte, že sa pýtam, ale čo nové sa v dedine udialo?" Ogove chovanie ma znepokojovalo Snažil som sa ho nevšímať si.

"Nic extra... jen jedna shinoby opustila naši vesnici a přeplula řeku Styx..." (teď nevím jak je to s japoncema a jejich smrtí a hledat se mi to nechce,takže se budete muset spokojit s tímto řeckým přirovnáním...) řekl jsem jakoby nic... pak jsem se otočil na Ogu a řekl jsem: "Najdeš ji v rudé části... tam už by ti hrobník měl poradit..."

(Takže chuniina mám a také mám prý dělat že se nic nestalo takže znova )
Přišel jsem ke kanceláři Tsuchikage-bylo otevřeno tak jsem vešel.
Viděl jsem tam Ogu a Rokkua tak jsem se s nimi chtěl pozdravit ale všichni se tvářili nějak divně.''Co se stalo?Někdo umřel?'' zeptal jsem se spíš tak na odlehčení vzduchu.

"Hezký..." řekl jsem když přišel pobaveným hlasem.Pak jsem ale výchovným hlasem řekl: "Ani nevíš,jak daleko si od pravdy,ale co s tím se v tomto světě se s tím musíme naučit žít."