Ulice Amegakure

First topic message reminder :

Ulice Amegakure

Odtiahol som ruky od seba a úctivo sa uklonil.
"Som rád, že som s vami mohol skrížiť zbrane. Pokojne sa ubytujte v Amegakure a porozmýšľajte, zajtra mi poskytnete odpoveď."
Otočil som sa a pomaly odchádzal.

Pousmála jsem se.
Bude, budu z tebe mít smrt!
Budu v pořádku..
"Přijímám..." odvětila jsem již klidně. Sebrala dostatek síly a pomocí opírání o blízkou zeď jsem vstala.

Zastavil som sa.
"Verím, že z nás budú schopní spojenci. Podmienky dohody ustanovíme zajtra."
Vytratil som sa z ulíc.

"Hai..." kývla. Otočila jsem se a vydala se na opačnou stranu. Vlezla jsem do prvního hotelu, zaplatila a zhroutila se do postele.
Tsukiko...?
Hmmm...?
Příště buď opatrnější!
"Hai..." zamumlala jsem a usnula.

Prechádzal som sa s rukami za chrbtom po uliciach upršanej dediny.
Na istý čas som si myslel, že prišiel môj čas, aby som mohol odpočívať v pokoji. Vďaka Orochimarovi som do toho zatiahnutý znova, preklínam ťa, ty slizký had!

Vynořila jsem se z jednoho temného výklenku. "Vaše vesnice je potěšující... krásná a rozlehlá..." pousmála jsem se a opřela se o dveře. "Chtěla bych probrat ty podmínky, mám ještě důležitý úkol v Kiri." prohlížela jsem si jej.

Otočil som sa.
"Ach, áno, samozrejme. Vydržte, mám to so sebou."
Z batohu som si vytiahol niečo, čo vyzeralo ako zmluva.
"Nech sa páči, tu to máte. Preštudujte si to, prípadne niečo doplňte. Do týždňa niekoho pošlem do Oto. Prajem vám príjemnú cestu."

Vzala jsem si smlouvu do ruky a pousmála se. "Výborně. Prostuduji a dám vám vědět... mějte se!" mávla jsem rukou, přes hlavu si přetáhla kapucu, listinu schovala do kapsy uvnitř pláště a vydala se pryč, směrem ke Kiri.

Prechádzala som sa po Amegakure, skutočne krásna dedina. Nato aby som našla Konan ale potrebujem čas. Že ja som šla do Akatsuki, pomyslím si a sadnem si do parku na lavičku.

Kasumi
Trávil som deň ako každý iný. Nanešťastie moje zložité myšlienkove pochody prerušila neznáma osoba. Vydal som sa za ňou sledovať ju a popritom som si niečo mrmlal do vysielačky.

Všimla som si podivína, zívla som si. "Nemôžeš sem proste prísť, povedať čo chceš a odísť?" poviem na rovinu.

Kasumi
Spomalil som v chôdzi.
"Blahoslavený je ten človek, ktorý nemá čo povedať a nedokazuje to slovami."

"Hmm...tak ukáž čo chceš?" poviem mu a zatvárim sa zmätene. "To nemôže obyčajná kunoichi ísť von na prechádzku?" dodám ešte.

Kasumi
Z rukávov sa mi začali vysúvať papieriky.
"Zablúdila si na nesprávne miesto, dovoľ mi ťa odtiaľto vyviesť."

"Aaah...a mne sa tu táák páčilo..." povzdychnem si, okolo mňa sa zvíri voda pomiešaná z bleskami. "A čo keď nechcem ísť?" spýtam sa ho z úsmevom.

Kasumi
V rukách sa mi objavili papierové oštepy, ktoré som neprerušovane hádzal po Yuuki.

Zdvihla som ruku a vytvorila som okolo seba štít, papier sa rozmočil a popadal na zem. "Niečo lepšie?" spýtam sa a zívnem si.

Kasumi
"Takže máš schopnosti presne na mňa."
Prestal som hádzať a začal som tvoriť pečate.

"Ou, asi hej no." zasmejem sa a pripravím si zásoby vody, pršalo takže som bola vo svojom živle.

Kasumi
Dokončil som pečate. Nad nás sa zniesla plachta, ktorá zabraňovala dážďu, aby prenikal. Tasil som svoj dáždnik, ktorý mal ale zakončenie ako katana a rozbehol som sa po Yuuki.

Povzdychla som si a pomocou Shunshinu som sa rýchlo dostala ku Kasumimu. "Ba-Ka" poviem mu keď mu do chrbta vrazím, Raijingu sandaa, to ho roztrasie. Predsa len dostať bleskom do chrbta nie je žiadna zábava.

Kasumi
Zásah nebol životu nebezpečný, to vďaka brneniu, ktoré som mal na sebe. Brnenie špecifické pre špeciálne jednotky Ame, najsilnejší jounini, ktorí sú vybratí k tomu, aby boli schopní v prípade nebezpečenstva konkurovať aj S-rank ninjom. Nebolo to ale jediné, ako náhle plášť opadol, Yuuki mohla spozorovať sedem tesne pri sebe vyrytých zvislých čiaročiek.
"Nepodceňuj nás, shinobi z amegakure. Vzhľadom na plno nebezpečných situácií sme boli nútení pripraviť sa na akýchkoľvek útočníkov. Nás deväť je pripravených vám kedykoľvek za akýchkoľvek podmienok čeliť. To, že som číslo sedem, neznamená, že nie som schopný ochrániť svoju dedinu."
Správne, zásah bol plánovaný. Využil som ho a zaútočil na ňu pripravenou dáždnikovou katanou. Prebodol som ju.

Ozvalo sa šplechnutie. "Nepodceňuj ma...ja som rozhodnutá chrániť svoju dedinu rovnako ako ty...číslo Sedem.." poviem mu keď sa objavím tesne vedľa jeho ucha. "Suiton: Mizu no Kan.." zašepkám ešte a vodná rakva, ktorá sa vytvorila z vody naokolo ho zavrela dovnútra. Liečila som si brucho, po chvíľke na ňom nebolo nič.

Kasumi
Nevedel som, čo robiť. Bol som pripravený na najhoršie, predsa len, mojou úlohou bolo iba získať čas.

"Sa-Yo-Na-Ra." poviem mu a natiahnem k rakve ruku. Vyšľahnú z nej blesky, ktoré ho skopú. Stratí vedomie. Len ho to omráči, nechcem zabiť ďalšieho, poviem si a zruším rakvu. Kasumi dopadne na zem.