Ulice Kirigakure

First topic message reminder :

Sem pište veškeré ostatní dění.

Z podřepu jsem k němu zvedla hlavu a pokusila se o úsměv. ,,Hai...Budu v pořádku..To přejde."

"Keď to vravíte, nebudem vám oponovať, no myslím, že by ste mala zájsť aspoň domov a ľahnúť si." Snažil som sa o to, aby bol môj tón hlavu pokojný.

,,Umm..Asi máš pravdu..." posumála jsem se a zvedla jsem se. Trochu jsem zavrávorala, ale ustála jsem to.
,,Věřím, že když jsi tu ty, vesnice bude v pořádku." usmála jsem se. ,,Zatím..Zatím se měj." mávla jsem mu a pomalu se vydala domů.

"Počkať-počkať!" Ihneď som išiel za ňou až som ju dobehol. "Uistím sa, že Mizukage bude v poriadku!"

Objavil som sa na ulici, avšak nie v strede, ale v malej bočnej uličke, kde nikoho nebolo. Keď ma nemal kto objaviť, a vlastne celkovo ani nemohli tušiť ako som sa sem dostal, tak som vykročil do ulíc Kiri a sledoval dianie v dedine.

Prechádzala som sa ulicou keď tu som pred sebou uvidela neznámu osobu, nevedela som či sa mám spýtať kto to je tak som trošku spomalila aby som vedela kam ide.

Chvíľku som sa len tak motal ulicou, snažil som sa nájsť nejaké pekné miestečko na posedenie, no nakoniec som sa stratil a nevedel som ani kde je tá miniulička, ktorou som sa dostal do tej veľkej.

Stratil sa, zasmiala som sa. "Umm...potrebujete pomoc?" spýtala som sa ho keď som ho dobehla a položila som mu ruku na rameno. Bol oproti mne dosť vysoký.

"Eh?" Zmätene som sa pozrel na neznámu osobu, ktorá ma z nejakého možno pochybného dôvodu začala osahávať. Chvíľku som uvažoval, čo jej mám povedať, no potom som si povedal, že pravda nič nepokazí. "Asi aj áno, ja... stratil som sa." Oči mi behali z pravej strany do ľavej, aj keď to možno kvôli doujutsu nebolo poznať.

Dala som ruku preč a prezrela som si ho. "Umm...a kam by ste sa potreboval dostať?" spýtam sa a usmejem sa. "Inak...som Yuuki, Yuuki Botan!" a nastavím ruku na podanie.

"Hyuuga Futoshi." Meno som povedal zarovno s podaním ruky, ktorou som jej aj jemne potriasol. "Kam by som sa rád dostal? Ja ani neviem, po pravde som sa len prišiel poprechádzať po Kiri." Voľnou rukou som si zašiel do vlasov a s úškrnom na tvári som sa v nich aj prehrabal.

"Hmm....môžem Vám doporučiť pár miest Futoshi-sama?" spýtam sa ho a pozriem sa naňho. "Najprv by sme Vás odtiaľto mali dostať." zasmejem sa a chytím ho za rukáv. Vyskočím s ním na strechu a všetko mu poukazujem. "Tamto je úrad Mizukage, tamto Akadémia, tréningové pole, obchody sú všade naokolo, obytná zóna, a tamto je moje sídlo." zasmejem sa a ukážem na sídlo Yamada klanu.

"Hoj, hoj!" Len tak tak, že som nepadol na tvár, ako mnou mykla. "Fuu, už som videl svoju tvár rozbitú o nejaký múr... WOOW, Kiri je dosť veľká dedina." Obzeral som sa na miesta, ktoré mi ukazovala aj s popisom. "Hmmm, obchody, to mi pripomína, nechcela by si ísť niečo popozerať? Ja viem, poznáme sa asi len minútku, ale je to niečo ako vďaka."

Prekvapene som sa pozrela na Futoshiho a zasmiala som sa. "Umm...kľudne.." a zoskočila som zo strechy.

Skočil som za ňou v momente, ako som si všimol, čo má v úmysle. Keď som dopadol na skrčené nohy rýchlo som sa vzpriamil a otočil hlavou tak, aby som mal Yuuki na očiach. "Tak, kam teda?"

"Hmm...mohli by sme ísť...na Dango?" spýtam sa ho a zasvietia mi oči nad predstavou niečoho sladkého. "Čo si zatiaľ myslíte o Kiri?" spýtam sa.

"Iste dango by bolo skvelé." Povedal som s nadšením a sledoval som jej oči, ktoré sa mi na moment zdali iné. "Kiri sa mi zatiaľ páči, aj keď bol by som rád, ak by ste to vykanie, zmenili na tykanie." S úsmevom som dokončil poslednú vetu.

"Tykanie? Umm....takže Futoshi?" poviem a usmejem sa naňho. Potiahnem ho za rukáv a posadím na lavičku. "Moment prosím!" poviem a odbehnem kúpiť Dango. Až sa vrátim posadím sa vedľa a veda nás, presne do stredu položím tácku zo 4 špajdľami z Dango. "A odkiaľ st- si?" spýtam sa a zasmejem sa.

Keď už ma usadila tak som sa teda nehýbal a čakal čo bude ďalej. Akonáhle sa objavilo dango, tak som ho omrkol, ale ešte som ho nechal na stole bez toho, aby som sa ho dotkol. "Z konohy." Zároveň s úsmevom som ukázal aj na svoju čelenku na čele. Možno ju bolo zle vidno, kvôli vlasom.

"Oh! Prepáč, nevšimla som si!" chytila som sa za hlavu a zasmiala som sa nad sebou. "Aká si úroveň? Ja som ANBU, Ochranka Mizukage." poviem hrdo. "Milujem Kiri viac než seba." dodám do ticha. "Vezmi si.." ponúknem mu Dango.

Keď ma ponúkla tak som si jedna dango vzal, vlastne som mal v ruke špajdu, na ktorej bolo niekoľko kusov dango. Skôr ako som ochutnal som sa jej ešte chcel odvetiť na otázku. "Som jounin, ale zaujímavé, že si ANBU a takto sa mi predstavuješ." Milo som sa usmial s myšlienkami, že je to nezvyk.

"Umm...necítim k tebe zášť ani to nie je tak žeby som ti neverila...tak sa ti predstavujem!" zasmiala som sa. "Kľudne sa ti priznám vo všetkých mojich tajomstvách, Futoshi." a vezmem si Dango. Vedľa nás pobehuje kopa detí, dospelí sa ponáhľajú, vlastne každý sa niekam ponáhľa.

"Všetky tajomstvá?" Udivene sledujem jej dlaň, v ktorej drží paličku s dangom. "To mi až tak veľmi veríš?"

"Som...až príliš dôverčivá. A sme v spojenectve tak verím aj Sune aj Konohe." zasmiala som sa. "Umm?" zaklipkala som sa očami keď som si všimla že mi pozerá na ruky.

"Eh!" Z rúk som jej pozrel na tvár, a hneď na to aj do očí, ktorými zaklipkala. "A, áno spojenectvo, čo si o tom spojenectve myslíš?"