Jezero Kiri

Jen jsem se pousmál a zmizel.
GIFSoup

Prišiel som k jazeru a pozeral som na vodu. Mesiac sa v nej odrážal a ja som tú krásu sledoval. Potom som do tej vody hodil kameň, ktorý pokojnú hladinu nepekne narušil. "Kiri, Kiri sa tak zmenila ako hladina tejto vody? To nech mi nikto nehovorí, ako je možné, že do Kiri sa dostane nukenin, objaví sa priamo v dome mizukage a nikto s tým nič nerobí? To je táto dedina vážne tak zúfalá? Tomu jednoducho neverím, musí tu predsa byť niekto, niekto to túto dedinu vyzdvihne zasa tam, kam patrí." Neveriacky som krútil hlavou do strán.

Kráčím pomalu k jezeru, zabodávám hůl do vlhké trávy a zaklepu holí na rameno muži.
"Neboj se, já jsem ten, kdo Kiri opět vyzdvihne slávu."

Otočil som sa smerom za hlasom a vlastne aj pocitom na ramene a hneď ako som tam videl starca som sa začudovane pozrel. "P-prosím? Ja vás nepoznám, kto ste?"

"Není důležité mé jméno. Jsem velitel ROOTu, skupinka ANBU, kteří neslouží Mizukage. Pravý shinobi vždy pracuje v temnotě a ve stínu. Vstupuje na světlo jen když nastává jeho chvíle."

"Root? Chcete povedať, že Root je to, čo postaví Kiri zasa na nohy? Root jej vráti zašlú slávu?" Pomerne nechápavo som sa prizeral.

"Ano...Přidej se ke mě. Potřebujeme mladou krev." otočím se a vytáhnu dřevěnou hůl ze země.
"Pokud však nechceš přihlížet tomu, jak se Kiri hroutí."

"Mladý už žiaľ nie som, mám 33, ale pridám sa veľmi rád. Nechcem vidieť ako moja rodná dedina, rodná dedina mojich predkov upadá." Chvíľku som mlčal prizerajúc sa na drevenú palicu, ktorú mal starec pri sebe. "Čo mám spraviť preto, aby ste ma prijali k vám?"

"Přijď do mého podzemního sídla." zasměju se a pomalu odťapkám pryč.

"Áno, prídem." Plní odhodlania som prikývol a sledoval ako starec odchádza preč. Po chvíľke som si sadol na zem, pred jazero a uvažoval, čo sa to okolo mňa vlastne deje.

Cítil som nepríjemnú zimu v oblasti chodidiel. Extrémne rýchlo som sa posadil a ako som sa pozrel na nohy zistil som, že ich mám po členky vo vode. "SHIMATTA!" Vyskočil som na nohy a ihneď som sa vzdialil od vody. Sakra je toto možné??? Ako dlho som tam takto ležal, to ma tu nevie nikto upozorniť, fakani! Prešiel som ešte ďalej od vody k nejakým kríkom so suchým drevom, ktoré som nahádzal na kopu a zapálil som oheň. Vyzul som sa a ohrieval som si ako nohy tak aj celé telo. Boty som si sušil kúsok od ohňa tak, aby sa náhodou nechytili horieť aj keď boli vlhké, kto vie, čo by sa ešte mohlo pokaziť.

Prišli sme k jazeru, bolo tam príjemne. "Tak...toto je to miesto Futoshi." poviem a ukážem na odľahlú krajinku a obrovské jazero. "Je tu trošku zima...ale len trošku." poviem a žiarivo sa usmejem.

Postavil som sa kúsok od Yuuki a sledoval som jazero, ktoré sa rozprestieralo priamo predomnou. "Je to pekné, naozaj pekné." Pochválil som krajinu Yuuki, akoby ju sama stvorila. Keď som sa otočil smerom k nej, prezrel som si ju. "Ak je ti zima, tak by bolo lepšie ísť do tepla, nie?"

"Ja som zvyknutá...a chcela som to niekomu ukázať...vieš, nie veľa ninjou chodí do Kiri. Odchádzajú od nás pretože sme menší národ. Ale ako som povedala ja nikdy neodídem...potrebujem to tu..." sadla som si na trávu a pohľadom som poprosila Futoshiho aby si sadol tiež. "Milujem Kiri...je to môj domov..."

Počas sadania si som počúval jej slová. "Aj ja mám veľmi rád Konohu, tiež je to môj domov. No nie všetci ninjovia majú radi svoje dediny, niektorí majú radšej seba." Otočil som sa tvárou k Yuuki a pozrel do zeme.

"To nie sú ninjovia...to sú zbabelci..." poviem mu a kýchnem si. "Som tu...len pár dní ale prirástlo mi to tu k srdcu...." usmejem sa na Futoshiho. "Máme ďalšiu spoločnú vec!" zasmejem sa a štuchnem doňho.

"Hmm?" Po šťuchnutí som sa trošku zamrvil a zvedavo zahmkal. Chvíľku na to som otvoril ústa a začal rozprávať. "Vážne ti nie je zima?"

"Hovorím, som zvyknutá." zasmejem sa a dodám, "A tebe je zima?" a pozriem sa naňho.

"Hmmm... ani nie, bola mi už aj väčšia." Sledoval som ju, ako sledovala mňa.

Otočila som prudko hlavou. "Hmm...myslím, myslím že by sme mali ísť...Futoshi." poviem a rýchlo sa postavím. Nastavím mu ruku aby som mu pomohla zdvihnúť sa.

Uškrnul som sa a vystal som. Ruku som jej síce chytil, no nebolo to potrebné. Stál som pred ňou a čakal čakal.

Ako som vstal, tak som sa šiel prechádzať. Cestou som si všimol nejaký párik, ale nevenoval som mu pozornosť. Bol som zamyslený do ponuky od starca, ktorého som nedávno stretol.
(presun)

Nadýchla som sa a zostala som ako obarená. "Futoshi...odprevadím ťa pred bránu...prepáč! Niečo sa deje!?" zakričala som keď som ucítila neznámu chakru. Chytila som ho za rukáv a pomocou preblesknutia som ho preniesla k bráne.
(Presun)

Prišla som k jazeru a čakala som na majstra.

Moje hůl se zabodávala do trávy a uviděl jsem Hajiho. Přicházím s jedním ANBU.
"Nakonec jsi přišla." ušklíbnu se. "Tenhle je tu od toho, aby tu věc opět zapečetil. Už jste se setkali." ukážu na něj.