Hokage monumenty

Keď som videla, že má problem s rukou, na ktorú som použila Juuken, zatvárila som sa troch ospravedlňujúco Prepáč za tú ruku... Sklonila som hlavu...

,,Lútosť si nechaj ....,, zasyčal som pomedzi zaťaté zuby.
Nakoniec sa mi ako tak podarilo zdvihnúť zo zeme. Keď som bol na nohách zase som sa kolísal z jednej strany na druhú a mini krokmi som odchádzal.

Nadvihla som jedno obočie Tak prepáč, že som ťa otravovala... Otočila sa, odišla som k hlave štvrtého, sadla som si a zamyslene som pozorovala Konohu...

Odchádzal som a jej odpoveď som počul z diaľky.
"Čo sa to so mnou deje? Prečo som taký ?"
"Lebo si pristúpil na moju hru...."Sanbi
Pred odchodom som ešte povedal ,,Prepáč,, snažil som sa cez to všetko aby to znelo milo.
Následne nato som odišiel prec mal som namierené na jediné miesto. (Presun)

Obzrela som sa ešte za Shimonom...Postavila som sa teda a odkráčala som do Hyuuga štvrti...

Ja som pribehol a hľadal som tu Fu. Už tu nebol teraz mohla byť kdekoľvek.
Musel som to urobiť, kúsol som si do palca poskladal pečate ,,Kuchiyose no Jutsu,, predomnou sa zjavila Akane.

Hravo skákala a smiala sa. Ja som takou dobrou náladou a optimizmom nikdy neoplýval. Povedal som jej čo od nej potrebujem, potreboval som nájsť Fu kedže mala dobrý nos, síce nie taký ako majú psi ale myslel som si že na krátku vzdialenosť máme šancu. Kedže sa predtým o mňa Fu oprela tak zostal jej pach na mne. Akane chytila jej stopu ja som šiel za Akane. (Presun)

Prišiel som sem kde som zahodil svoju čelenku Konohy. Zobral som ju a odložil do zadného vrecka. Chvíľu som stál na monumentoch a pozeral sa na Konohu. Bol som rozhodnutý pokročiť, keď mi nedovolili opustiť Konohu budem to musieť urobiť tu.

Došiel som na monumenty a videl som tam toho z Kemono no Sato "Caw ako sa vlastne voláš?" spýtal som sa priateľsky...

,,Nieje potrebné aby si to vedel,, odvetil som. A sadol si pod strom a oprel som sa o kmeň. Zatvoril oči a sústredil sa.

"Nemyslím" zamračil som sa a zovrel pästi

Sústredil som sa preto som ho nepočul ani nevnímal. Sústredil som sa na jednu jedinú vec. Zo začiatku sa iba jemne začala chakra zbiehať ale po chvíli to nastalo.

Prudko prúdila okolo mňa chakra a všade naokolo začal fúkať silný vietor. Ale ja som len sedel zo zatvorenými očami a nevnímal som čo sa deje naokolo.
Vietor silnel tí čo boli neďaleko mňa ich to muselo poriadne prefúknuť. Jemnejší vietor mohli ľudia cítiť v celej Konohe.

Začalo na mňa poriadne fúkať a dal som si ruku pred oči aby som niečo videl Čo sa s ním sakra deje?

Jediné čo stálo v ceste Sanbimu ma ovládnuť bol chakra kryštál. Žiaril dával mu poriadne zabrať. Ja som navonok nič nevnímal mal som vlastný boj vo svojom vnútri.
Cítil som že to nezvládnem. Chakra a vietor začali pomaly ustupovať a slabnúť.

Cítil som ako vietor pomaly ustupoval no ruku som si nechal stále pri hlave a pomaly som kráčal k nemu

Pár stromov okolo mňa to vyvrátilo a okolo mňa bol malý kráterík. "Zase som to nedokázal" pomyslel som si a v tom mi telom prebehla bolesť ktorá bola horšia ako ta pri zasiahnutí juukenom. Pomaly som vstal a nevšímal si toho chalana čo tu bol. Zoskočil som dole z monumentov a mal som to namierené k hlavnej bráne. (Presun)

Mlčky bez slova som sa vydal sadnúť niekde do tieňa... a pozeral som sa na monumenty kagov....

Prišla som sem...Nikoho som si nevšímala, vnímala som len studený vietor...Sadla som si na jednu hlavu a zamyslene som pozorovala Konohu...

Toulal jsem se v okolí a měl hlavu jako balón. Celý den jsem hnil v klanové knihovně a pročítal milion svitků. Nevím který rošťák v tom udělal takový bordel, ale až ho chytnu, pozná the true power of hyuuga clan.... Kdo to má furt rovnat.

Posadil jsem se na hlavu jednoho z kage a zamyšleně pozoroval Konohu. Všiml jsem si, že je tu ještě jedno děvče, dokonce z našeho klanu. Připomínala mi moji dceru, když byla menší. Ach ta nostalgie. Asi stárnu a senilním.

Mal som zatvorené oči a vnímal som len zvuk Kto to prišiel? povedal v duchu a otvoril oči poobzeral sa no nikoho si nevšimol...

Zo zamyslenia ma vytrhli zvuky, akoby niekto prichádzal...Otočila som a uvidela som niekoho sedieť vedľa...Dokonca som si všimla, že má biele oči, čiže ďalší člen Hyuuga klanu...Usmiala som a rukou som mu kývla...

Keď som sa poriadne pozrel videl som 2 postavy na hlavách no moc som to nerieš a ľahol som si na zem

Oplatil jsem její kývnutí, když v tom mi to došlo. Namířil jsem na ni prst, jako bych právě usvědčil pachatele bestiální vraždy.
"Jak je možné, že tak mladá dívka tráví pozdní večer sledováním oblohy místo poctivého tréninku?"
Můj hlas momentálně nezněl ani tolik přísně, jako spíše překvapeně.

Pokrčila som ramenami Kedysi dávno som si prisahala, že budem trénovať každý deň...Zo začiatku som to robila, potom to zo mňa opadlo...Teraz často netrénujem Spomenula som si na ocka, čo ma učil a čo mi vždy hovoril...

"Zvláštní. Vypadá to, jako kdybys kdysi dávno měla motivaci. Pokud byla opravdu silná, nemohla časem jen tak vyprchat do prázdna. Ztratila jsi důvod na sobě pracovat? Nebo jsi snad ztratila paměť?" pokládal jsem jí otázky a sám přemýšlel nad tím, co bylo v jejím věku mojí motivací a kam jsem to dopracoval. Naoto... tys to teda opravdu dopracoval...

Neviem pokrútila som hlavou... Kedysi bola moja motivácia pomsta... pomyslela som si...Zahľadela som sa na Konohu...