Takumi no Sato

pro Anonymní Thu 24 Jan - 18:49

First topic message reminder :

Takumi no Sato

Malá vesnice specializující se na výrobu zbraní pro shinobi z celého Světa. Téměř na každém kroku zde najdete malé kovárny, obchůdky, ve kterých neprodávají nic jiného, než zbraně. Dále je tu malá ubytovna a restaurace, ve které si můžete odpočinout po dlouhé cestě.

pro Kashike Thu 14 Feb - 21:28

Kashike

Rádo se stalo. Určitě se zase brzy uvidíme. Vezmu si batoh a hodím si ho na záda. Až se uzdraví, řekněte jí že na ní čekám v Iwagakure. Ať se na bráně ptá po Kashikem. Mějte se tu hezky. Na ta slova se otočím a vyrazím z vesnice pryč.

pro Faito Dansaku Fri 15 Feb - 0:50

Faito

Celou scénu pozoruji a moc e mi to nelíbí. Přeci jen, dělat si plané naděje tady, uprostřed hor, kde na nás může zaútočit nějaký zbytek banditů, které jsme nepozabíjeli...Kashike trošku ztrácel soudnost, ale nechal jsem ho v tom. Když mě požádal o odnesení holčičky, kývl jsem a řekl mu, ať jde napřed. Začal jsem obcházet mrtvoly a díval jsem se do knihy, jestli není některý z nich hledaný. Nenašel jsem jediného, tak jsem si hodil holčičku na rameno a vyrazil jsem do vesnice, držíc kuši v ruce, aby ji netlačila pod bradou.

pro Anonymní Fri 15 Feb - 21:40

"BUBÁK!" Někdo tě najednou popadl za nohavici a nechtěl se pustit. "Bubáku!" Jemné zatahání za látku tvých kalhot ti mělo naznačit, že si někdo vyžaduje tvou pozornost. "No tak, neobtěžuj pána, zlatíčko." Zpoza rohu vyšel kovář a vzal si svou protestující dcerku do náruče. "Omlouvám se za ni." Jeho oči sklouzly k dívence, kterou jsi držel v náručí, přistoupil blíž a vzal si ji od tebe do své druhé ruky. "Postarám se o ni, několikrát nám zachránila život, dlužím jí to stejně jako vám." Zatvářil se posmutněle, jeho dcerka využila situace, natáhla se k tobě a na tvář ti vlepila pořádně uslintanou pusu. "Vrať se ještě bubáku!" Popotáhla a zatlačila slzu, která se jí tvořila v koutku oka.

pro Faito Dansaku Fri 15 Feb - 21:48

Faito

Podíval jsem se na malou a klekl k ní. Rozcuchal jsem jí vlasy a řekl jsem směrem ke kováři: Dnes to bylo spíše v režii mého přítele. Já...nejsem zvyklý na takováhle krveprolití. Abych pravdu řekl, tolik krve jsem už dlouho neviděl.
Pak jsem se usmál na holčičku a zahrabal v brašně. Podal jsem jí drátek na pytlácké očko a řekl: " Tatínek má určitě po tom dlouhém věznění hlad. Co kdybys ho naučila lovit králíky?
Nakonec jsem ale vstal a předal kováři papír, na kterém byla rozkreslená zbraň a popsané schopnosti. Vzhledem k situaci ve vaší vesnci, zaplatím dvakrát tolik.
Pak jsem se otočil k odchodu. Neboj, maličká, určitě se ještě setkáme.

pro Anonymní Mon 4 Mar - 8:46

Stála som na jednom z menších kopčekov. Čiernymi očami som sa pozerala na dedinku podo mnou. Tak malá dedina a pri tom znamenala tak veľa. Bol to rozumný krok, zničiť ju. Je jedna z najväčśích distribútorov shinobi-zbraní, čím sa môžu dostať veľké dediny do nie zrovna peknej situácie. Rozmýšľala som, ako to spraviť. Predsa len, aj keď to bola menšia dedina, chcela som to spraviť tak, aby z nej prežilo čo najmenšie množstvo ľudí. Niekto musel povedať ostatným, kto za tento útok mohol. Zložila som zopár pečatí, čím som vytvorila štyry tieňové klony.Tie sa rozostúpili okolo dediny a dávali pozor na prípadných utečencov. Mali za úlohu zabiť každého, kto do dediny bude chcieť prísť, či kto z nej bude chcieť odísť. Sama som sa rozbehla naprieč dedine, v ktorej vyrábajú zbrane. Bola to neutrálna dedina a tak by im malo byť jedno, kto som. Akatsuki síce neutralitu neuznávali, aspoň mi to tak teda prišlo, no o tom oni zatiaľ vedieť nemuseli.

pro **Shinobi** Mon 4 Mar - 14:27

V Takumi no Sato práve vládol pokoj a ticho, každí si robil svoju prácu, a tí čo práve nepracovali si užívali pokojného dňa v bare pri poháriku, alebo rozhovormi s priateľmi a podobnými záležitosťami. Nikomu z ľudí by nenapadlo, žeby sa mohlo niečo stať. Avšak...dvaja muži, ktorý obvykle stáli pri vstupe do Takumi, si všimli nejakého pohybu, nejakej osoby. Mierila k nim, odhadovali to na nejakého posla z jednej z dedín, keď už sa tak tá osoba ponáhľala...
"Asi nám niekto ide podať objednávku", ozval sa jeden z mužov, ktorý sa opieral o menšiu bránu, ktorou sa vstupovalo, zatiaľ čo ten druhý pozorne stál uprostred, a blížiacu sa osobu sledoval. Napokon iba pokrčil ramenami, a bez tušenia, kto to môže byť, čakali kto to k nim dorazí. Pravda dbali aj na bezpečnosti, a tak sa k bráne zoskupilo zopár mužov. Všetci boli nejako vyzbrojený, museli predsa chrániť dedinu! Zatiaľ len takto postávali, v pozore držiac rukoväte mečov, alebo iné zbrane, kým k nim dotyčná nedorazí...

pro Anonymní Mon 4 Mar - 15:48

Neutrálnym pohľadom som si prezrela mužov, ktorý stáli pri bráne. Nemysleli si, že by som mohla byť nejaká hrozba. Táto dedina už jedno zničenie zažila, asi netušili, že sa o to pokúsi v budúcnosti aj niekto ďalší. Mohlo im prísť divné, že som sa vôbec nezastavovala. Proste som stále utekala kupredu, ako keby som si to chcela napáliť priamo do brány do dediny. Vytvorila som pečate, aj keď v rýchlosti, ktorej som dokázala pečate utvoriť, to ani nemali ako zaregistrovať.
"Katon: Housenka no jutsu!" Z mojich úst (teda skôr pred šatkou) sa na mužov pred bránou vyvalilo veľké množstvo malých ohnivých gúľ, ktoré mali jednoduchú úlohu, zabíjať.

pro **Shinobi** Mon 4 Mar - 18:33

Nestihli sa ani ozvať, a prvých zo skupinky už zasiahli ohnivé gule, ktoré ich dokázali dostatočne vyradiť z prevádzky. Ostatní, trošku šikovnejší, stihli zareagovať. Schovali sa ihneď za rohy brány, a už s vytasenými zbraňami čakali, kým útočník vstúpi do dediny, aby naň mohli zaútočiť. Medzitým sa jeden ešte zo skupiny rozbehol, aby varoval ľudí. Vybral si nie-moc nenápadnú cestu, ale čo už, aspoň najkratšiu. Čo sa týkalo brány, tú sa chystali zavrieť, hneď čo by týmto amatérskym plánom zabili útočníka...

pro Anonymní Mon 4 Mar - 18:38

Všimla som si, že sa jeden z nich snažil ujsť a varovať ľudí v dedine.
"Pomalý." Šepla som, no v momente som °zmizla° a v zlomku sekundy som sa objavila pred strážnikom. Skôr než by stihol zareagovať, som ho rukou vymrštila do vzduchu a následne som k nemu natiahla tanto, na ktoré by sa mal pri páde nabodnúť. To už leteli tri kunaie s výbušnými lístkami k bráne, kde som ich aj po dopade odpálila. Tým by som mala zabiť tých, ktorý sa tam nachádzali a zároveň bránu zablokovať, čím by mi odtiaľto nemal ako a kto utiecť.

pro **Shinobi** Mon 4 Mar - 18:46

Muž, ktorý sa snažil utiecť a rozhlásiť čo sa stalo, bol už o chvíľu prepichnutý tantom, a muži pri bráne boli rovnako zabití výbuchom. Padali ako také obyčajné kusy mäsa xD. Výbuch sa ale postaral o to, aby v dedine nastala panika a rozruch. Niektorí sa začali hrnúť k bráne, či už za úmyslom úteku alebo útoku, alebo sa naopak sťahovali k okrajom dediny, aby sa pokúsili vyhnúť styku s nepriateľom tým, že sa niekde ukryjú. Všade panoval strach, začínal aj plač a krik. A to všetko len v priebehu krátkej chvíle, po zaznení výbuchu, sa celá dedina prevrátila hore nohami...

pro Anonymní Mon 4 Mar - 19:05

Zabila som každého, kto sa mi dostal pod ruku. Robila som to z ľadovým kľudom a chladným výrazom v očiach. Muž, žena, dieťa, starec.. bolo mi jedno, koho krv prelejem. Mala som v pláne nechať žiť úplne minimálne množstvo ľudí, jedného možno dvoch. Bežala so mdedinou, pri čom som do každého okna hádzala kunaie s výbuśným lístkom. Teda do každého jedno. Naśťastie som nepotrebovala tieto zbrane mať zrovna "pri sebe" a mohla som si ich kvázi zvolávať, takže som ich mala neobmedzené množstvo. Dosť som ich tiež mala vo zvitkoch na rukách či podobne. Zatiaľ som ale ešte nepoužila Kai, čím by som spustila výbuch ohromných rozmerov, vzhľadom na to, že sa tu zbrane vyrábali. Táto dedina mala slabinu práve vo svojom zameraní. Samo o sebe sa tu nachádzalo dosť výbušnín a výbušných materiálov. Miestami sa mi zdalo, že si to dedina vyžaduje, aby bola vyhodená do vzduchu.

pro **Shinobi** Mon 4 Mar - 20:50

Čoskoro ľudia prestali tak rýchlo utekať k bráne, a to pri pohľade, čo s každým tá žena spravila. Všetci tým pádom začali utekať opačným smerom, čo ale nemalo význam, väčšina nikam neušla. A tá menšina čo áno, tak skončila v dome, ktorý už bol obdarený aj výbušným lístkom, takže by aj tak asi neprežili. Týmto spôsobom mala útočníčka ale veľmi ľahkú prácu, všetci sa jej začínali báť, a tí odvážni tiež rýchlo skončili na ceste, zaliati krvou. Chaos, proste chaos vládol celou dedinou, a záchrany nebolo. Ľudia darmo dúfali, že sa tu niekto objaví, že niekto útočníka zneškodní alebo odohná. Ľudia takto proste umierali, zároveň prichádzali o domov, keďže už čoskoro sa mali všetky budovy ocitnúť vo výbuchu...

pro Anonymní Mon 4 Mar - 21:09

Po tom, čo som od seba odkopla ďalšieho už mŕtveho muža, ktorý sa ma snažil zastaviť za pomocou obyćajnem zbrane, som sa poobzerala po okolí. Nebolo tu jedinej živej nohy. Všetci zaliezli do svojich domov či pivníc, kde sa chceli ukryť pred mojim viac menej nezmyselným počínaním.
"Dnešok, si svet zapamätá ako deň, kedy sa nad Takumi no sato, zniesli krvavé mračná." Šepla som do ticha, ktoré bolo až príliš hlboké, aby sa ho niekto nemohol báť.
"Kai!" Šepla som jednoduchý príkaz, čím sa zapálili všetky výbušné lístky a následne sa dedinou ozvali série výbuchov, ako jeden dom vybuchoval za druhým. Niekde sa dokonca zniesla vysoko do vzduchu veľká ohnivá masa, keď sa z výbuchov chytili aj sklaované výbušnini. Bezpečných bolo len pár miest na ulici, kde som však dávala pozor ja.
_____
O nejaký čas som dopadla na menšiu mítinu, kam sa dostali aj všteky moje vytvorené klony. Rozpadli sa v kúdoľe dymu a ostali po nich len dve osoby, ktoré sa nejakým spôsobom z dediny dostali. Nemali ďaleko od bezvedomia no ani som sa im nedivila. Už z prvého pohľadu som videla niekoľko zlomenín a nepríjemne vyzerajúcich rán spôsobených troskami či ohňom. Vytiahla som tanto a priložila som ho k hrudi už dospelej ženy. Chcela som zatlačiť a ukončiť jej život no.. nakoniec som tanto stiahla späť do rukáva.
"Nakoniec, mi predsa len poslúžite." Šepla som si skôr pre seba s nie zrovna príjemným úsmevom, ktorý však cez masku nebol vidieť. Chytila som obe osoby za vlasy a behom sekundy som z miesta proste °zmizla°. Spolu s tými osobami.
(presun)

pro Sponsored content

Takumi no Sato

Takumi no Sato

Re: Takumi no Sato

Re: Takumi no Sato

Re: Takumi no Sato

Re: Takumi no Sato

Re: Takumi no Sato

Re: Takumi no Sato

Re: Takumi no Sato

Re: Takumi no Sato

Re: Takumi no Sato

Re: Takumi no Sato

Re: Takumi no Sato

Re: Takumi no Sato

Re: Takumi no Sato

Re: Takumi no Sato