Hokage monumenty

Na moment som sa zastavil v obchode s oblečením a k tomu všetkému si kúpil čiernu kombinézu na ktorej bola prišitá dokonca aj kukla. Vyzeral som v tom ako Mighty Guy v prefarbený na čierno s kuklou.
Keď som prišiel k monumentom a pozrel sa smerom hore mal som dosť.
Uvedomil som si, že dnešný "kreatívny trénink" bude viac náročný ako som čakal. Boli obrovské.
No nič! Čas začať! Povedal som si sám pre seba a otvoril prvé plechovky farby a namiešal ich s riedidlom.
Trvalo to len chvíľu, nie to riedenie a vyčerpalo ma to tak, zhruba na dno.
Keď ste sa teraz pozreli na monumenty z diaľky videli ste ich trošku inak ako zvyčajne.

Prvý Hokage:

Druhý Hokage:

Tretí Hokage:

Štvrtý Hokage:

Piata Hokage:

Kaori-sama:

Zobral som sa a obehol Konohu s tým, že som rozhadoval do košov prázdne plechovky. Nakoniec som zo seba strhol čiernu kombinézu a zahodil ju tiež. Potom som zamieril okľukou do Ichiraku.

(presun)

Dobehol som k monumentom. Umyl som prvých päť hokagov, no pri Kaori som sa zastavil. Nemohol som si to odpustiť. Umyl som jej tvár tak, že to vyzeralo ako keby ten istý obrázok čo tam bol mal knírek a rohy.
Zliezol som dole z monumentov a len sa na ne z diaľky zadíval. Nádhera! Pomyslel som si. Vážne to na ňu sedelo.

Zľakol som sa jej, len čo bola pravda. Kdo by sa nezľakol.
Skôr ako ma začala škrtiť stihol som zo seba dostať: Povedal by som, že skôr Fiona pred západom slnka. Čo sa vám nepáči na Fuu? Hneď na to ma začala škrtiť. Nebolo to dvakrát príjemné.
Keď už mi dochádzal vzduch dostal som zo seba: Prosím! Osprave...dlňujem sa. Pustite ma Hokage-sama.
Mal som dosť a ona si u mňa práve vybudovala rešpekt. To sa podarí málokomu.

Andi

Oběvil jsem se vedle Hokage a položil jí ruku na rameno. Omlouvám se za jeho drzost. A pokud dovolíte, potrestám ho sám. Jelikož nechci spor mezi vesnicemi. Opět jsem udělal šarmantní výraz.

Andi

Andi Dors. Opět jsem se usmál ale tentokrát to byl můj sadistický výraz. Mé pravé nepřetvařující zlé já které se projevilo až když jsem zabil bratra. Jasně. Já mu to ještě dovysvětlím. Chytl jsem Kenyho pod krkem a ruku dal tak aby vysel pěkně dolů z monumentů. Zaujal si mě. Teď přejdeme na fázi kdy semnou budeš bojovat. Můj výraz vypadal jako bych měl hlad.

V duši som sa pousmial. Monumenty stále neboli čisté.
Len som sa nechal Andim ťahať.
Trošku mi prebehol mráz po chrbte keď povedal, že s ním budem bojovať.
Bol som zvedavý čo sa so mnou v blízkej dobe stane.
Sensei mierne psycho "čudák".
Zlá reputácia u Hokage.
Čo som mohol robiť.

Andi

No. Umeješ to tady a pak si odpočineš. A nakonec, mi ukážeš jak dlouho vydržíš. Moje úmysli byli všelijaké. Hlavní byl aby to ale uklidil.

Zobral som sa a šiel vyčistiť to čo na monumentoch ostalo. Hral som sa po ceste s kartami, vyzeral som naozaj ako keby ma práve vykopli z kasína. Dokonca som mal aj taký skleslý výraz v tvári. Prakticky som prešiel okolo Kaori, no bol som taký zamyslený, že som si ju vôbec nevšimol. Keď som skončil, vrátil som sa k Andimu. Telo ma celé bolelo. Kdo by to povedal po takej márovačke od Hokage, nedával som to však najavo. Už som mal dnes celkom odmakané a mal som dojem, že pri ďalšom tréninku už moc nevydržím.

Andi

Vracíme se do vesnice. Dodal sem suše a znuděně.
Poté jsem se otočil k Hokage. Mohla se skrývat jak chtěla ale na hlavě na které sem celou dobu stál a nehnul se od ní mi asi neušla daleko bez povšimnutí. Děkujeme za pohostinost a nashle.

V rýchlosti som niečo napísal na kartu, z jednej strany bola biela, tam bol text, z druhej bola zlatá. Odrážala svetlo tak nádherne, že to vyzeralo akoby sa okolo tvorila žiara. Cítil som Kaori, nebola ďaleko. Kartu som hodil po nej. Zarazila sa do steny len pár centimetrov od jej hlavy.

Text:

Potom som dobehol za Andim. Čas ísť sensei. Vyslovil som potichu.