Ulice Listové

First topic message reminder :





Noční Konoha ^^ xD

Menší ukázka toho, co naleznete na hlavní třídě v Konoze:

Zasmial som sa .
"A tak na tomto je možné že obe veci z toho keď tak problém niesú .... "
Poviem a začnem s ňou trocha mieriť preč teda skôr k sídle .

Pomalu jdu vedle něj.
"To je zase pravda," trochu mne rozesmál. Už tím, že v jeho přítomnosti jsem se cítila šťastná. Pak jsem měla chuť se smát, něžně usmívat.

(Přesun)

- Budu už muset jít, promiň XD Dnes mi nějak nešel Skype, takže proto jsem psala jen tady. Zítra už to snad bude v pořádku.

Ja som si ju teda pekne odviedol k sídle .
(presun)

Přišel jsem do ulic a sedl si hned na jednu lavičku. Pozoroval jsem dění okolo a sem tam se nad něčím zamyslel.

Prišla som sem...Porozhliadala som sa a hľadala som miesto, kde by som si mohla sadnúť...Neďaleko som našla lavičky, na jednej niekto sedel...Pokrčila som ramenami a pomedzi dav ľudí som sa predrala k lavičkám, kde som si sadla...Obrátila som hlavu a pozorovala som toho ninju, usúdila som že je to zrejme jounin...Potom som sa pozrela na prechádzajúcich ľudí, občas som sa zo slušnosti niekomu pozdravila...

Ako obvykle som sa prechádzal. Zase znechutený ako ľudia na mňa pozerajú. Každý na mňa ukazoval prstom."Prečo? Prečo ja? Komu som, čo urobil?" poviem potichy do vetra a potom sledujem oblohu. Po takých 10 minútach ma napadlo nová myšlienka."Áno to je ono. Opustím túto dedinu. Budem Nukenin. Aj tak ma tu nikto nemá rád."poviem znova pre seba a odchádzam preč.(presun)

V diaľke som zahliadla chlapca...S úsmevom som mu zakývala. Keď odišiel, trošku som sa zamračila, chcela som sa s ním zoznámiť...Znova som začala pozorovať ľudí.

Všiml jsem si, že si někdo sedl na lavičku o kousek dále. Chvíli jsem se na ní díval, až jsem si všiml bílých očí. Hyuuga? Nějaká nová. Shijin ani Mikomi se moc nepodobá. Pak jsem začal opět sledovat dění na ulici.

Pozrela som sa na oblohu...Chvíľku som tam sledovala poletujúce vtáky, ktoré po chvíli odleteli. Rukami som si prehrabla vlasy a pohľad som presunula na toho ninju. Kývnutím hlavy som sa mu pozdravila...

Taky jsem kývl hlavou na pozdrav a pak si lehce odkašlal. Sakra. Myslel jsem, že to přešlo. Pomalu jsem z lavičky vstal a šel směrem k jezeru.(přesun)

Sledovala som toho ninju až dokým nezmizol...Rukou som si podoprela hlavu a zahľadela som sa na strom...

Pribehol som s Akane na Listovú ulicu chcel som aby Akane Seita našla podla pachu ale kedže nepoznala jeho pach mohol som iba hádať kde je ako prvé mi prišlo listová ulica. Keď som prišiel na ulicu zosadol som z Akane a odvolal som ju predsa len vlastnil som ju iba krátko a preto som to nechcel preháňať.
Pozeral som sa po ulici hore dole som ju prechodil.

Uvidela som nejakého chlapca...Usmiala som sa a rukou som mu kývla na pozdrav...

,,Hm,, odkýval som neznámej kunoichi potom som si všimol že je zrejme je shinobi tak som k nej podišiel a opýtal sa ,,A..Ahoj,,.

Ahoj Usmiala som a vystrela som sa, keďže som bola pokrútená na tej lavičke ako paragraf.

,,Nevidela si tu nejakého Jounina biele vlasy cez jedno s jedným odkrytým okom? Ehm a ty si tu nová?,, opýtal som sa najprv neisto ale pri poslednej vete som zneistel.


(PS vrátim sa až za takú polhodinku idem do toho pekného dažďa zo psom vonka )

Hej, videla som...Sedel na tamtej lavičke, potom odišiel, pravdepodobne k jazeru...A hej som tu nová Vstala som a trošku som sa ponaťahovala...

,,Ehm..nechcela by si zatrénovať? Ale najprv budem musieť niečo povedať senseiovi,, v tom mi v bruchu strašne zaškvŕkalo lebo už nejaký ten čas nejedol
,,Ale zrejme sa predtým budem musieť najesť,,

Chcela som si zatrénovať, takže súhlasím poznamenala som...Jasné, pôjdeme aj za tvojím senseiom, a potom sa najesť...Pokrčila som ramenami.

,,Ale nie najrpv najesť až potom trénovať,, zasmial sa ,,A inak ja sa volám Shimonu...Shimonu Senju a ty si voláš?,, nahodil trocha uvoľnenejším tónom

Dobre, dobre, ja som taký maniak do trénovania tiež som sa zasmiala Som Hyuuga Fū

,,Tešíma Fu, tak ideme na rámen alebo na niečo iné?,, opýtal sa z úsmevom na tvári

Ramen môže byť pokrčila som ramenami...

,,Tak podme..,, otočil som sa opačným smerom ako som stál a čakal kedy pôjde Fu aby sme šli zarovno.
Ichiraku rámen bol len kúsok od nás. A tak sme šli.

Keď sme dorazili do Ichiraku rámenu tak sme si sadli zakričal som ,, Dvakrát Ichiraku rámen prosím,,
Ayame:,, Áno hneď to bude,,

A behom chvíle predomnou a pred Fu pristála miska rámenu.

,,Tak dobrú chuť a keď ti bude málo objednaj si ďalšie, platím to ja,, povedal som smerom k Fu.
A hoci som bol hladný čakal som kým začne jesť prvá.

Nasledovala som ho až k Ichiraku rámen, kde som si sadla...Keď sa predo mnou objavila miska rámenu, usmiala som sa a začala som jesť Ďakujem poďakovala som sa...