First topic message reminder :

Rukiho?! Zaklonila jsem hlavu. ,,To snad ne..Zase jsme ztratili stopu, kso!" sykla jsem spíš pro sebe a zavřela oči. Stejně jsem byla od ostatních dál.

Příjdu k lesu a vejdu do něj.Skočím na strom a tam si sednu.Začínal jsem usínat,ale ještě předtím jsem škrtl čelenku a zahodil ji.Po chvilce jsem zmizel.(přesun)

čakala som Techiho kým ma dobehne.

Dorazil som tesne za ňou a hneď ju zasypal otázkou:"Tak a teraz, čo?"poviem nadšene. To je ale zvláštny pocit. Konečne človek, ktorý mi verí. Ktorý sa ma nebojí. Myslím, že to bol môj osud. zamyslím sa a popritom sa usmievam na Kushinu.

"Ako prvé ťa naučím Katon: Ryuuka no Jutsu je to úroveň C.Je to jednoduché toto jutsu keď je provádeno toto jutsu, tak jeho uživatel při něm vydechuje oheň na provázek, který je rozmístený poblíže nebo kolem nepřítele. to bude ako prvé a potom ťa naučím jednu z mojích techník a tou je Kami no Ken vďaka tejto technike budeš mať božský meč ale to ti potom vysvetlím." usmejem sa a trocha ťa postrapatím na vlasoch.

"Ahá. Tak môžeš mi to jutsu ukázať?"poviem natešene a mám chuť skákať do vzduchu.

Usmejem sa a pak pozriem zvedavo."Tento chlapec je fakt zaujímavý" pomyslím si a trocha sa zasmejem. V lese porozhadzujem provazky,urobím pečate Katon: Ryuuka no Jutsu!

Akonáhle Kushina urobí jutsu. Tak to okamžite zopakujem. Urobím pečate a poviem:"Katon: Ryuuka no Jutsu!"no namiesto obrovského plameňa ako to bolo u Kushiny tak zo mňa akurát vzduch."Ale no ták."poviem smerom na Kushinu.

Začnem sa smiať."Nepôjde to tak rýchlo ako si si myslel" ukážem mu pečate znova

Pečlivo opakujem po nej."Správne?" a potom znova poviem:"Katon: Ryuuka no Jutsu!" no zase výjde len zo mňa vzduch. No stále sa nevzdávam a opakujem pečate a kríčim zaklínadlo jutsu.

"Neboj sa naučíš sa to!" zasmejem sa."Trénuj tu a já pôjdem skontrólovať či tu na okolo nikto není,dúfajme že nikto nepríde na to že si odišiel s konohy a pak si šiel so mnou..Nikto nesmie vedieť že som živá" usmejem sa

"Jasné."poviem a pokračujem v robení jutsu. Po dlhej chvíli ako som stále opakoval pokusy o jutsu tak som sa dosť vyčerpal. Sadol som si na zem a chvíľu oddychoval:"Čo budeme robiť teraz? Chakru mám skoro celú vyčerpanú."poviem a pozerám na nebo.

Išla som skontrólovať okolie.

Vrátila som sa späť a videla som ho sedieť."Ale čo pak si unavený?" vyskočím na strom vedľa neho.

"Trochu. Chvíľu oddýchnem a potom sa vrátim späť."poviem a ďalej si spokojne ležím na tráve."Tak idem na to."poviem a začnem znova a znova robiť pečate.

Já som do okolia dávala veľa chakre pretože som zo stroma vysala ako netopier.NA OKolo svietili iba moje rudé vlasy.

"Ufff. Mám dosť."poviem po dlhej chvíli."Prepáč nevládzem."poviem a odpadnem na zem. Bol to tvrdý náraz. Popritom som pozeral na nebo.

To je v poriadku nemusíš sa to naučiť hneď! zatvorím oči ale stále sa sústredujem na chakru

"To som rád. A ty čo robíš?"poviem a otočím hlavu tak aby som videl na Kushinu."A čo teraz?"

"Já nič len sa hrám na netopiera" zasmejem sa."Bol si doteraz v Konohe nevieš či tam je aj môj syn Naruto?"

"Tvôj syn? Ty máš syna? Nevyzeráš nato."poviem s úžasom a potom dodám pomaly."Nie nikoho takého som nevidel ani nepoznám."pritom stále ležím na zemi.

"Nevyzerám,ale pravdupovediac já som už bola aj mŕtva,je to už dlho...Môjho syna som mala ešte keď žil Minato Namikaze" usmejem sa

"Ó. Ak chceš potom ho môžme pohľadať. Ja idem trénovať."poviem a postavím. Začnem robiť pečate. A potom poviem:"Katon: Ryuuka no Jutsu!" a výjde zo mňa konečne oheň no nie dosť veľký. Konečne pokrok. pomyslím si a pokračujem ďalej."Neukážeš mi ešte nejaké jutsu, ktoré by som sa mohol naučiť."poviem po chvíli interzívneho tréningu.

Ak sa naučíš toto naučím ťa nejaké vlastné,čo tak zapečatenie spomienok?ta osoba na ktorú to použiješ stratí pamäť"usmejem sa a zoskočím dolu zo stroma.Sadnem si k tomu stromu a zatvorím oči

"To by bolo dobré."poviem a začnem znova používať pečate.

Zaspím tam