Zetsuov úkryt

First topic message reminder :

...

"Ach, Zetsu. Ideš ako na zavolanie."
Otočil som sa jeho smerom a kráčal k nemu.

"Akurát som s tebou chcel prehodiť reč. Ide o takú malinkatú záležitosť. Chcem ti pogratulovať, tvoj experiment bol úspešný. Stvoril si druhého Madaru."

"Toho už jsem stvořil už dávno, a taky jsem slyšel, že už víš pravdu o tom, proč jsem tě přivedl zpět k životu, poté co tě Sedmý Hokage skoro zabil." usmáli jsme se.

"Pravda, pravda. A to je veru aj jeden z dôvodov, prečo som sa rozhodol naše vzťahy malinko pozmeniť."
Založil som si ruky za chrbát a prechádzal sa po miestnosti.
"Skákať ako zapískaš ma už prestáva baviť. Čo s tým urobíme?"

Ale ale...Nesmíme zklamat, pokud to výjde, on už má Rinnegan a sharingan. Je skoro jako Madara, ale nikdy nebude jako on. Musíme zůstat ve střehu.
"Souhlasíme se vším. Vyrostl jsi, kagami-kun."

"Ale ale, tak odrazu som už Kagami. Čo sa stalo s Madarom?"
Zastavil som sa a oprel o stenu takmer vedľa Zetsua.
"No, ono je to už viacmenej jedno. Už sa tak viac ani nemienim oslovovať. Doteraz som používal meno, ktoré patrí minulosti."

"Ano, ale toto jméno vzbudilo strach pěti velkých zemích. I ten nejlepší ze starších padl, jenom protože byl bláhový a uvěřil báchorce." zasmáli jsme se.

Nad jeho rečami som sa len pousmial.
"To je fakt. Ale vieš, Zetsu-san, pravdou je," neuveriteľnou rýchlosťou som ho oboma rukami pevne zovrel a pritlačil o stenu. Sféra Gakidō mu zabraňovala použiť akékoľvek ninjutsu ako i na obranu, tak i na útek.
"Ako Madarovo veľdielo patríš rovnako tak do minulosti."
Aj cez masku bolo poznať, že som mal na tvári neprirodzene široký úsmev.

Ten zmetek. Jen jsme se šíleně usmáli, nebo spíše zasmáli.
"Pusť nás."

"To by sa ti páčilo, teraz, keď vás mám tak nádherne pohromade. Vážne, ako dlho si mi ešte plánoval nič nepovedať, čo? Bol som tak naivný, že som si myslel, že v tom ideme spolu, ale pravdou bolo, že si sa ma chystal využiť na ovládnutie sveta a potom zahodiť, že je to tak?! Ako ma vôbec mohlo napadnúť, že by si niekedy poslúchal niekoho iného ako Madaru."

"Myslíme, že ti pořád nedochází pravé jádro věcí, nejde jenom o to, kdo koho poslouchá, protože nebýt nás, tak nejsi ani naživu, ani nemáš sílu. Ale pořád tady jde o dokonalý plán. Pusť nás.."

"Výborne. To mi stačí. Ningendō."
Zdalo sa, že sa mu chystám vytiahnuť dušu. Moja ruka sa neustále približovala, avšak v poslednom momente prekvapenia, keď to už pre Zetsua vyzeralo zle, som ňou udrel do steny za mnou. Popadol ma smiech, následkom čoho som ho pustil.
"Neskutočné, mal si sa vidieť. Vyzeral si tak naštvane a vážne, nikdy som ťa takého nevidel. Ale no ták, kam sa podel tvoj zmysel pre humor? Týmto som si potvrdil jediné, že keby si ma bol zradil, v tomto obore by problémy nenastali, ale nikdy by som ani len nepomyslel na to ťa zabiť. Schránka s tak veľkým potenciálom nemôže ostať nevyužitá, si predsa mojim cteným záchrancom."

Oba jsme se začali smát.
"Dostal si nás." Ano, ale to není všechno.

Následne potom som však zvážnel.
"Ale vieš, Zetsu. Nemám jediný dôvod sa ťa obávať, nech mi už tajíš čokoľvek a vieš prečo?"
Otočil som svoj pohľad jeho smerom.
"Vždycky, keď v noci pozerám na nočnú oblohu, uvažujem nad istou vecou. Prečo na ňu aj napriek všetkej tej voľnej ploche dosiahnu iba hviezdy? Dnes som na to prišiel. Rikudo Sennin v nich zanechal odkaz. Správne, odkaz, ktorým sa Madara celý svoj život riadil. S očami oboch otcov a Reininými slovami mi to do seba konečne zapadá. Pravdou je, že ťa Madara stvoril práve preto, pretože to všetko predpokladal. Vedel, že budem potrebovať tvoju pomoc a bola to práve tvoja ziskuchtivosť, vďaka ktorej som ešte stále tu. Je to presne tak ako si Madara-dono želal a ja, ako jeho nástupca, vo svojej úlohe nepohorím. Zaplním miesto na nočnej oblohe svojou veľkosťou a stanem sa skutočným a jediným bohom tohoto skazeného sveta!"
Pomalými krokmi som sa odďaľoval od Zetsua.
"To je aj dôvod, prečo ťa nemôžem zabiť a zároveň aj ten, prečo ma ty nemôžeš zradiť. Ostaneme týmto putom zviazaní už navždy, tak sleduj moju cestu na vrchol a vypomáhaj mi ako to len je v tvojich silách. Výhody, po ktorých tak priahneš, ťa neminú, priateľu."

"Hm, jsem smířen s tím, že mám být jako stará Hama, víš, byla to jediná osoba, která mě měla ráda, ale stala se tím, čím jsem se stal já. Sluhou ve jménu vyššího Zla. Ale jedna osoba, ti v plánech stojí. Někdo kdo není Uchiha ani Senju, chce se stát Bohyní tohoto světa, možná víš, o kom mluvíme."

Na malý moment som sa zarazil.
"Terajšia otokage, Tooya Tsukiko. Každý boh ale potrebuje i svoju bohyňu a to je presne dôvod, kvôli ktorému sa neobávam."
Otočil som sa oproti Zetsuovi a nadvihol ramená.
"Neexistuje jediná živá bytosť, ktorá by svoju vieru nevložila do niekoho. Zvyčajne je tým niekým niekto mocnejší, čím sa odcudzuje k večnému slepému nasledovaniu tejto osoby. Príjemca tohoto bremena si ho odľahčuje tým, že svoju vieru vloží zasa raz do niekoho silnejšieho a ten ďalší znova a znova. Tak vznikajú králi, ktorí sa následne zodpovedajú iba bohu samotnému. Takto je to hierarchicky usporiadané aj medzi Tsukiko a Reinou, ktorá si časom veľmi dobre uvedomí, že bohyňou sa môže stať iba jedna z nich. Súboj vyhraje však tá, ktorá si to uvedomí skôr a keď sa tak stane, osobne si na tú dotyčnú posvietim."

"Jenže v tvé teorii existuje několik mezer. Tsukiko ano, jenže Reina je vyvolená. Tsukiko si svou pozici tvrdě vybojovala, kdež to Reina, se s mocí narodila." ušklíbli jsme se.
Tsukiko je hrozba.

"To je fakt, nevylučujem aj možnosť, že sa Reina na svojom božskom tróne neudrží dostatočne dlho a Tsukiko ju napokon porazí. Dokonca by som sa ani nečudoval, keby ma bola zradila a spoločne s Tsukiko vyškrtla zo zoznamu "bohov", samozrejme že pre mňa predstavuje riziko, ale..."
Pod maskou sa mi objavil celkom obyčajný úsmev.
"Strach je nevyhnuteľnou súčasťou každičkej evolúcie. Koluje dokonca i v žilách samotných bohov, každá sekunda v mojom živote môže byť tou poslednou. Tento strach ma privedie k dokonalosti, pretože je to jedna z mojich mála zažívaných emócií. Od viery sa odlišuje tým, že nepatrí len a len slabochom. Nemá zmysel vzrušovať sa nad tým, čo bude."
Zložil som si svoju masku a venoval krátky úsmev Zetsuovi.
"Koniec koncov, víťaz nikdy neuvažuje nad tým, čo bude, ale čo by byť mohlo."

"To máš pravdu. Asi to tak už bude, jen, ať tě nezradí, pak veškerá snaha bya marná." zalezl jsem do Země.

"Prejav trochu dôvery, s tvojou pomocou predsa nikdy nemôžem umrieť."
Vytancoval som z úkrytu.
(presun)

"Kagami." vynořil jsem se ze Země a přinesl mu šest mrtvol.
"Myslím, že by se ti mohli hodit, jsou upravení."

Objavil som sa pri ňom.
Takže konečne sú hotoví.
Pod maskou mi tento pohľad vyčaril úsmev.
6 dokonalých nezničiteľných tiel!
"Výborne, Zetsu-kun. Odviedol si vynikajúcu prácu, vlastne ako vždy."
Vzal som si ich a zmizol v tmavej klesajúcej chodbe.
(presun)

drak sletěl ke skrýši a já z něj seskočila a šla dovnitř

došla jsem na místo kde jsem přesně věděla koho najdu a jakmile jsem je matně viděla blonďatou hřívu s růžovou věděla jsem že jsem našla toho koho jsem hledala
"Hej Reina-sama!" zakřičela jsem a běžela z aní