Jezero Kiri

(To nebylo moc pěkný já tu nebyl )

Otočila som sa na podpätku a zmizla som. Potrebujem rastliny na nové lieky, rastú ale dosť ďaleko. Snáď sa Himi nenahnevá. (Presun)

Šla som pomaly okolo jazera. Je tu ticho. Zbierala som bylinky okolo jazera, bolo ich tam strašne veľa. "To stačí..." poviem si pre seba a posadím sa k brehu jazera.

Strom, na ňom sa objaví postava v maske a plášti. Z konára sledujem okolie. Všimnem si povedomú postavu v diaľke... je to Yuuki. Huh? Ale veď ona bola v márnici...

Postavím sa, cítim podivnú, tak trochu známu chakru. Otočím sa k lesíku. "Umm..kto je tam?" spýtam sa a zameriam sa na vysoký strom a postavu na ňom.

Bez pohybu tú postavu sledujem. Senzibil? Zvláštne... ale mala byť mŕtva, zdá sa, že Kiri toho skrýva naozaj veľa...

"Oi! TY TAM HORE!?" zakričím a ukážem naňho prstom. "Kto si!" zakričím znova, mala som divný pocit. Akoby som tú osobu poznala, žeby...žeby to bola tá chakra ktorú som cítila v nemocnici?

"Hh..." Stále som bol na tom konáry. Zrejme bude predsa len senzibil... Zoskočil som zo stromu na nohy a prikrčený som ostal pod daným stromom. V okolí som nikoho okrem Yuuki nezaznamenal.

Prišla som k nemu a znova som sa spýtala, "Kto si...? Tvoja chakra...je povedomá..." poviem mu a dám ruku v bok. Cítiť z neho Futoshiho...

"Kto som?" Dal som si dolu masku, sharingan som aktívny však nemal. "Skôr kto si ty, nie? Ešte som nikdy nevidel niekoho, aby len tak ožil." Pravda... ak sa nejedná o rinngen alebo istú techniku, ale na jej tele nie sp žiadne náznaky pre Edo Tensei...

Pozerala som sa do jeho očí."Som Yuuki...to ty si bol vtedy v nemocnici...čo odo mňa chceš...?" spýtam sa ho, nezačnem cúvať alebo niečo podobné. "Tak? Kto si?"

"Bola si v márnici... a teraz žiješ..." Stál som na mieste, bez pohybu. "Ako je to možné?"

"...Ako je možné to že o mne vieš?" spýtala som sa ho. "Máš...poznáš Futoshiho...cítiť z teba jeho chakru!" poviem mu a prídem bližšie. "Hľadá ho Konoha?!" spýtam sa ho.

Chladno som sa pousmial. "Futoshiho-nii nikto nehľadá..." Ja som ho už našiel... ale to je len detail. "A ako je možné, že o tebe viem? Jednoduchá... náhoda."

"Len...náhoda?" začala som pociťovať, strach ale aj nejaký iný pocit. Neviem ho popísať. "Nehľadajú ho...? Ako to? Veď...je to Váš ninja..." poviem mu. "Ale stále si neodpovedal. Povieš mi teda svoje meno?" spýtam sa.

"Je to náš ninja... ale nikto ho nehľadá." V ruke dom držal masku a stále sledoval Yuuki. "Ani ty si mi však ešte nepovedala ako je možné, že žiješ?"

"A čo dostanem za odpoveď? Tvoje meno?" spýtam sa ho. Je to Uchiha, tie čierne oči ho prezradili...

"A budeš si ty sám istý že ti hovorím pravdu?" spýtam sa ho. "Moje meno poznáš..chcem poznať aj tvoje." dodám.

"Ah..." povzdychnem si. "Prečo by som ti to mala hovoriť? Mám dosť ľudí ktorý si myslia že som nejaký div sveta..." dodám. "Ožila som, to hej, vďaka jednej technike, to tiež...a NIE neexistuje na ňu zvitok...." dodám. "Teraz tvoje meno..." poviem a pozriem sa mu do očí.

"Vďaka tvojej technike... alebo technike niekoho iného?" Ja som s očami nehýbal, a len som postával na mieste. "Ale prečo ti tak veľmi záleží na mojom mene? Kayato..."

"Mojej technike...." dodám. "Pretože nie je veľmi príjemné, rozprávať sa z niekym, koho meno je mi neznáme...ale, poznáš Futoshiho takže ti verím...Kayato-san." dodám a pousmejem sa.

Heh... Futoshi... Stále som stále na mieste... bez pohybu, tanto som mal pri sebe, ale nepokúšal som sa ho chopiť ani nič podobné. "Ožila... si sama od seba?!"

"Reaguješ rovnako ako on..." zasmejem sa. "Hai, sama od seba..dá sa povedať...Je to nebezpečná technika, dá sa použiť iba ak si v smrtelnom nebezpečenstve..." dodám a pozriem sa naňho. "Nehodlám ju ale nikoho učiť...nesmiem." dodám.