Jezero Kiri

"Hmmm... zákazy... príkazy... povolenia... všetko sú to veci, ktoré udržujú poriadok, no zároveň aj spútavajú jedincov a robia z ľudí zver..." Chladno som sa usmial. O nebezpečné techniky nemám záujem...

"To máš pravdu, aj keď naučiť sa túto techniku...bola tá najľahšia aká mohla byť..." zasmiala som sa. "O chvíľu ti ten chladný úsmev zamrzne." poviem mu. "Žijem vďaka tomu jutsu, neznamená to ale že ho musím zrušiť aby som zomrela...môžem sa obnovovať koľko krát si zažiadam..." poviem mu.

"Stále je to, ale nebezpečná technika... pre jej používateľa, však?" Výraz na tvári sa mi nezmenil. Vyzerá zaujímavo... Yuuki, zrejme bude schopný ninja, schopní ľudia sa vždy zídu...

"Ak ju použiješ...rozpadneš sa..." poviem. "Tvoje telo sa zhmotní ale na mieste kde si to mal rád, alebo pri človeku ktorého poznáš...tomu stačí povedať tvoje meno a ty si spomenieš čo všetko sa dialo. Ak sa objavíš inde, spomienky budeš nadobúdať dlhšie...nemá nejaké zápory, získaš väčšie množstvo chakry..." dodám. Všimnem si jeho pohľad. "Deje sa niečo?" spýtam sa.

"Zvláštna technika... ale nevidím v nej zápory..." Tentokrát som sa už usmial, nie chladno, ale usmial. Takým svojim na oko dokonalým úprimným úsmevom. Väčšie množstvo chakry... áno jedna z vecí, ktoré ešte potrebujem k tomu, aby som bol viac ako smrteľník... Futoshi už svoju chakru získal... ja nie...

"Zvláštna...áno to je to slovo..." poviem mu a usmejem sa. "Nechápem prečo...prečo nie sú v tak dobrej technike zápory...ale to asi nechám na iných..." zasmejem sa. Mráz mi prejde po chrbte, akoby niečo skrýval, ale čo?

"Aj ja mám pár... nazvime ich zaujímavé, techniky." Aj keď prezentovať ich nemám v úmysle. "Je s tebou niečo?"

"Si Uchiha...sharingan je pre teba dôležitý či nie?" spýtam sa ho. "A..umm, nič nič mi nie je..." zasmejem sa nervózne.

"Hmmm... ako si zistila, že som Uchiha?" Nemám na sebe nič, čo by klan pripomína...

"Videla som veľmi veľa ľudí z Uchiha klanu...rovnaké oči a vlasy..." zasmejem sa.
Ryba prestaň
Hlavne že si sa mala o chvíľu vrátiť..
To neznamená že teraz kvôli tomu musím mať horúčku...
"Takého Neura Uchihu, Itachiho, Sasukeho...Kina...Kisukeho...jednoducho veľmi veľa." dodám. "Ty si od nich ale...trochu iný..." zasmejem sa.

Pozrel som sa na ňu.
"Áno? A čím?" Uchihov je... dosť...

Nervózne som pootočila hlavou. "Neviem...asi je to pocit ale myslím že niečo veľké dokážeš.." usmejem sa naňho, trošku z červenými lícami. "Niečo na čo nik nezabudne...to dokážeš..." dodám.

"Hmf... to sa... ešte nevie." Stále som sa na ňu pozeral rovnakým pohľadom. Najskôr potrebujem moc... nie, že by som jej už nemal dosť, ale to čo mám nestačí...

Pozrela som sa naňho. "Ale...myslím že sa ti podarí všetko čo budeš chcieť..." poviem mu z úsmevom. "Vyzeráš ako vážne silný ninja..." dodám.

"Každý Uchiha je niečo viac ako iní ninjovia... a každý je silnejší... vďaka tomuto." Na moment na Yuuki blikol sharingan.

"Počula som o sile Sharinganu...ako sa ním dajú ovládať mysle iných, či ako sa ním dá manipulovať z Genjutsu...aj keď som ho nikdy v akcii nevidela..." poviem po pravde. "Každý Uchiha...to máš teda pravdu...môj klan toho tak veľa nedokázal..aj keď som sa dostala do ANBU..." poviem mu a usmejem sa.

"Tvoj... klan?" Už sa s ňou rozprávam pridlho... ale je zaujímavá... tá schopnosť...

"Hai..som z vedľajšieho klanu Yamada, klanu Botan. Moja matka mala talent na jedy, lieky a taijutsu..môj otec zasa na ninjutsu a genjutsu..avšak keď som sa narodila...nevidela som ich. Dali ma do ANBU hneď keď som sa narodila..." poviem mu. "Mám brata ktorého som videla len raz...jednoducho sa vyparil...potom mám Mizukage, sesternicu...a jej brata...ale..jedine JU považujem za rodinu..." dodám. "Priatelia sú tiež moja rodina...a ako povedal môj majster...som všestranne nadaná zbraň...triumf..." poviem z horkosťou v hlase.

"Tak zbraň... a aspoň sa o tú svoju zbraň starajú? V tejto dedine?" Trošku som sa poobzeral po okolí. Pretože aj o zbraň je nutné sa starať...

"Ak za staranie sa..považujete opustenie v boji proti Akatsuki..tak áno..starajú sa..." poviem mu a pousmejem sa. "Ale...už to nezmením..." dodám.

"Nepekné." Povedal som bez výrazu na tvári. "Vážne nepekné..." Zdá, že Konoha má voči iným dedinám isté... prednosti...
"Myslím, ale, že by som sa mal pobrať... pomaly..." Nasadil som si masku.

Prikývla som. "Ak by si niečo potreboval, stačí prísť...vieš kde som..." poviem mu a usmejem sa. "Futoshi má na mňa píšťalku, keby niečo." zasmejem sa a poodídem ďalej. "Tak...Sayonara Kayato-san.." a znova sa usmejem.

"Hej... viem..." Pomaly som odišiel o istý kus ďalej, nikoho nikde nebolo, čo som využil na odchod.
(Presun.)

Otočím sa na podpätku a zmiznem do Konohy. (Presun)

Prídem k jazeru, vyzujem si čižmy a pomaly dokráčam až do stredu. "Suiton: Mizu ni Geto." poviem a okolo mňa sa vytvorí bariera z vody.
Začneme z tréningom.
Hai...
Sadla som si do tureckého sedu a nechala som vodu nech ma uspí. Guľa sa ponorila do jazera a ja s ňou.
(Tréning ovládania končí= 25.6.)