Kancelář Raikageho

„Vzdaj sa..“ Ozval sa hlas predo mnou. Prudko som otvoril oči a slnečné svetlo dopadlo na moju tvár. Jasné paprsky svetla sa odrážali v mojich očiach, a ja som sledoval svoje nebohé a krvácajúce telo. Stál som pred Satsuki, ktorá kľačala na kolenách, a bola pripravená zomrieť. Obyčajná misia, kedy nás súper prekvapil, a takmer pobil. Bol som tu len ja a Satsuki. A práve sa súper snažil Satsu prebodnúť, keď som sa postavil medzi nich a schytal katanou cez hruď.
„Nao.. Nerob to.. uteeeč!“ Ozvalo sa za mnou zozadu. Bolo to od Satsu. Nikdy som sa netajil tým, že som ju mal až príliš rád. Keby nebolo jej, už dávno som na dne. Len ona mi pomohla sa zdvihnúť. A práve teraz tu kľačala s veľkými zraneniami. Bol som len Genín a ona Chunín. Bola staršia tak sa očakávalo že ma ochráni. Celú misiu som zavadzal. Počas celej misie som robil hlúposti a len robil škody, nie úžitok. A potom nás napadli. A znova.. Pocítil som cenknutie. Cítil som ako sa snaží vytiahnuť katanu z môjho tela, podržaním jeho ruky mojou som jeho snahu zastavil.
„Uteč, neumieraj tu kvôli mne..“ Znova sa ozvalo spoza môjho chrbta. To ma nakoplo, a donútilo narovnať sa. Zároveň s tým som sa usmial. Súpera to samozrejme zaskočilo..
„Nemaj strach.. Kým si nesplním sen..“ Začal som, a načiahol voľnú ruku dozadu. Vtedy mohla zaregistrovať ako sa mi v dlani tvorí jagavá modrá guľa, guľa z ktorej sila priam rašila. V ruke som pomaly tvoril Rasengan..
„Ja neumriem!“ Zvolal som, keď sa mi v ruke dotvoril slabý odvar Rasenganu, základy ktoré mi položil Raiken. Ruka sa pohla dopredu, a vrazila do rebier súpera.
„Prinesiem svetu mier!“ Dokončil som svoje poslanie. To čo nikdy Naruto nedokázal, ja som mienil po ňom ako jeho vnuk, prebrať a dokončiť. Súpera odhodilo, narazil do skaly a v bezvedomí sa zrútil na zem. A ja s ním. Padol som k zemi, v bezvedomí, samozrejme nás zachránil Kami. Kvôli Satsuki.. Od toho dňa.. som nikdy nemienil umrieť..