Cesta skrze louky a pole

First topic message reminder :



Prostě cesta

"Uchiha Sasuke ma nezaujíma, je to taký istý zradca ako aj všetci ostatní nukeninovia. Nemám ich rád..." Obišiel som ju a staral sa a cestu predomnou. "Kirigakure no Sato ma sklamala..."

"A kam teraz ideš!?" zakričala som naňho a rozbehla sa k nemu. Dúfala som že ho to zastaví. "Máš kam ísť? Či pôjdeš do Konohy? Suny? Alebo niekde?!" pýtala som sa ako zmyslov zbavená.

Chytil som rukoväť meča, ale nič som ním neurobil. Otočil som sa k nej. "Suna? Konoha? Nikdy... tie dediny nikdy neboli pravými spojencami Kiri, tak ako Kiri nikdy nebola nikdy ich spojencom. Ak chce Kirigakure ochraňovať nukeninov, prosím ale s mojou pomocou už nech nepočítajú!" Nastal so mne akýsi zlom, už som nerozmýšľal o tom, čo všetko pre Kiri spravím, bol som sklamaný.

Slzy sa mi liali po tvári, "Takže...stane sa z teba Nukenin...? To je to miesto kde si mieril!? Prečo...Prečo sa teda nepridáš k Manzouovi...? Nechcel si..nechcel si sa dostať ďalej...?" pýtala som sa ho keď som si všimla čo robí z mečom. "Urobila som niečo...?" prešla som pred neho, všimla som si jeho tvár. "Satoru-sama..." povedala som smutne.

"Nie nikdy nebudem nukeninom. Pokúsim sa Kiri pomôcť po svojom a zmeniť ju na svoj obraz!" Rukoväť meča som uvoľnil. "Čo budeš robiť ty?"

"Chcete byť...Mizukagem?" spýtala som sa ho. "Ja...ja sama neviem...Kiri ma sklamala...cítila som sa byť odvrhnutá ľuďmi ktorým som verila...neviním Hitomi...len ma to...ani neviem, mám len prázdny pocit.." povedala som mu. "A čo budem robiť...? Asi to čo ty...budem sa snažiť pomôcť zvonku.." poviem a usmejem sa.

"Mizukage? Nie, mizukage určite nie. Ja niečo vymyslím, určite je množstvo spôsobov ako uskutočniť môj plán."

"Tvoj plán...ja...prepáč ale...môžem ho poznať?" spýtala som sa ho. "Ak nie tak nie...aspoň mi dovoľ ísť z tebou..." povedala som mu a z prosebným výrazom som sa naňho pozrela.

Mlčal som a uvažoval. Nemá kam ísť? Je zúfalá? Alebo chce špiónovať? Pozrel som jej do očí. "Tak dobre smieš ísť so mnou, no plán ti nepoviem, ešte sám neviem ako presne uskutočním to čo chcem."

"Dobre...ďakujem ti...ďakujem!?" zakričala som a rýchlo som ho objala. Keď som si uvedomila čo som urobila sčerveneli mi líca a rýchlo som odskočila som na Saaha. "A...a kam presne pôjdeme?" spýtala som sa ho keď som si zotrela slzy.

"O čom napríklad?" spýtala som sa ho. "Dokážem všetko zistiť...len povedz a ja to urobím.." dodala som. Verím že ma nenechá v štichu.

"Celkovo o situácii vo svete, podľa toho potom budem postupovať." Prezrel som si podozrievavo. Všetko???

"To ti môžem povedať aj teraz...podľa toho čo som zistila už pred nedávnom sa niečo vážne deje...v Konohe je zastupovaný Hokage...Suna je bez Kazekage pretože tá je u nás...a Mizukage je vážne zranená. Manzou sa bude pripravovať na jej zvrhnutie..." povedala som mu. "Akatsuki prišli o jedného člena a podľa toho čo povedal Takeru, ich šéfka riadne vykričala a vynadala im...bude vojna...a bude brutálna..." dodala som. "Dokážem toho zistiť viac..." povedala som mu a dodala som, "Na to som bola trénovaná...."

Bolo toho na mňa naraz dosť tak som mlčal a pekne si to v hlave ukladal. "Ktorý člen zomrel?"

"Kisame Hoshigaki...zabila som ho..." povedala som mu a usadila som sa Saahovi na chrbte. Rana ma pálila.

"Bol...vzal mu ju ninja menom Kakuzu...myslím teda...nepočula som ich dobre ale videla som ho..." povedala som mu.

"Hai-desu...chcel by si ten meč?" spýtala som sa ho.

"Ale tamtoho prijal hneď...." povedala som mu, "Myslíš že to z tebou bude iné?"

"To teda nie si!? Dokážeš ovládať katanu...to veľa ninjou nedokáže. Plus máš dobré taktické myslenie..." povedala som mu a usmiala som sa. "Neutáboríme sa?" spýtala som sa ho.

"Kenjutsu, ale ja mám 33 rokov, vlastne zajtra 34, niektorí ninjovia v tomto veku vedia omnoho lepšie veci ako ja." Obzrel som sa po okolí. "Pokojne môžme."