First topic message reminder :

"Notáááák o co ti de ?!" začal jsem přemýšlet jak jí ze sebe sundat

Znova a znova som to skúšala, ale aj tak sa mi to nepodarilo. Občas som si dala malú prestávku a potom som znova začala.

Začal ma znervózňovať motýľ. Lietal si okolo mňa, niekedy si sadol a mával krídlami, čím ma dosť šteklil. No najviac bolo, keď si sadol na nos a začal ma štekliť. To bolo už veľa, môj nos nevydržal a kýchol som si. Lístok mi spadol z čela a nato sa mi odtrhli nohy od vetvy a ja som spadol na hlavu. Aúú... zavyl som po dopade, a chytil sa za hlavu, kde mi navrela hrča.

Prestala som a pozrela som sa na Hidea. Chcela som záchvat smiechu zadržať, ale nešlo to. Začala som sa smiať na celé kolo a nemohla so, prestať, až som sa chytila za brucho.

Postavil som sa a vražedne sa pozrel na Fu. Niečo smiešne? spýtal som sa a prišiel až k Fu. Dal som jej pohlavok a zasmial sa. Aby sa to nestalo aj tebe! otočil som sa a znova si prilepil lístok na čelo.

Keď mi dal pohlavok, ja som ho na oplátku trafila shoteiom do ruky, avšak bola to iba slabá rana. Nechcela som mu ublížiť Dokonalý magnet na nešťastie... uškrnula som sa.

Pocítil som slabú ranu v ruke, a len som sa usmial. Slabneš... podpichol som ju a odtrhol som si list z čela. Pri pohľade naň som sa trochu zarazil. Fu? On sa natrhol. povedal som jej a ukázal ruku z lístkom. A naozaj. Zhora bol natrhnutý asi tretinu.

To bolo naschvál... uškrnula som sa...A úsmev úri pohľade na natrhnutý list sa mi ešte rozšíril Pokiaľ sa nenatrhol kvôli tomu, že si spadol na hlavu...A ak si si ho nenatrhol sám, tak sa ti to sčasti podarilo. Môžem ťa o niečo poprosiť?

Ja? Ja som ho natrhol? usmial som sa a začal skákať od radosti. Odhodil som list a vyobjímal Fu. Po chvíli som sa ukľudnil a pustil ju. Pre teba všetko. znova som sa usmial.

Dobrá práca a... zarazila som sa, lebo ma Hideo začal objímať. Prevrátila som oči a usmievala som sa. Keď ma pustil, nadýchla som sa a povedala A skús pretrhnúť ten lístok celý...Chcem len, aby si po mne hádzal kunaye. Chcem vyskúšať tú techniku odskočila som od neho a znova zatvorila oči A nie že hodíš po mne jeden!

Hm... Pustím sa do toho. Usmial som sa a vytvoril klony. Hádžte na ňu kunaie! rozkázal som a ukázal na Fu. Klony sa okolo nej rozostavili a pokúšali sa hádzať tak, aby sa Fu nič vážne nestalo. Ja som chytil lístok, a pokúšal sa ho pretrhnúť.

Zatvorila som oči. Po chvíli som ich prudko otvorila Shugohakke Rokujyuu Yonshou!

Niekoľko kunayov som odrazila, ale väčšinu som netrafila a tak som sa musela im začať uhýbať No do prčic! Zrejme mám čo trénovať!

Klony sa náhle zrušili a ja som padol na kolená zo silným záchvatom kašľu. No nekašľal som hlieny ale krv. Prehnal som to... pomyslel som si a pokúsil sa zastaviť kašeľ.

Fakt by si mal ísť do nemocnice podišla som k nemu a kľakla si.

Po chvíli to prestalo. Sadol som si na zem a utrel si ústa. Mne nič nie je... pokúsil som sa o úsmev ale nešlo to. Postačí chvíľka odpočinku a budem ako nový...

Za Hideo sa objavila šmuha ktorá sa behom pár sekúnd zmenila na mňa. ,,Mal by si ju počúvnuť..,, povedal som prísnym hlasom no tvár hovorila neutral ale po chvíli sa zmenila na takúto

Hideo! Pôjdeš tam, hoc by som ťa tam musela odvliecť spražila som ho nahnevaným pohľadom a prstom som ho ťukla do čela.

Ruku som si priložil na ústa. Ty sa strč. ukázal som na Shiho prstom, ktorý sa hneď otočil na Fu. A Ty... zasekol som sa... Hm... Ty sa prosím nestaraj...

Z nechuťou som si povzdychol ,,Za dobrotu na žobrotu však, kebyže nie si v tom istom týme ako ja a nedal mi ťa Seito na starosť tak o teba ani nezakopnem...chlapček,, povedal som ako nejaký robot.

Hideo! Varovne som zdvihla prst V takom stave nemôžeš cvičiť s čakrou!

Aby ti ten chlapček nedal cez papuľu... odsekol som Shimu a pozrel sa na Fu. Ten prst si polož... Ak ma tam odvlečieš násilím... utečiem... povedal som jej.

"Ako chceš.." povedal som si pre seba a potavil sa pred neho tak aby Fu stála za mnou a urobili sme pár krokov dozadu.... Teraz sme boli od neho asi takého polmetra. Zložil som pečať a pozrela sa na Hidea "Aspoň si to vyskúšam" ,,Kanashibari no jutsu,, povedal som tichším hlasom ale to už technika začala fungovať....
Táto technika mala za úlohu Hidea paralyzovať a to jeho vlastným strachom z niečoho... V jeho prípade sa okolo neho objavili Duchovia, kostlivci a mnoho ďalších mystických príšer... pohybovali sa okolo neho do kruhu...
Neboli tu naozaj ani ja alebo Fu sme ich nevideli to iba Hideo ich vidí a všetko sa to odohráva v jeho hlave... Účinok sa mal dostaviť okamžite a to že sa nemohol ani pohnúť..... jednoducho bol paralyzovaní...

Zhrozene som sa pozeral okolo seba. Nevládal som sa pohnúť, nedokázal som hovoriť, myslieť. Krúžili okolo mňa a ja som sa ocitol vo svojom asi najhoršom sne. Triasol som sa, no neodvážil som sa pohnúť... Približovali sa a zrazu vzduch preťal výkrik... Niéééééé!

Na tvári mi vybehol lišiacky úsmev ,,Čo ti je Hideo si v poriadku?,, povedal som ustarosteným hlasom ktorý bol iba pretvárka

Nie... Nie... To nie je možné... kričal som, a pokúsil sa z nimi bojovať... No čím viac som ich zničil, tým ich tu bolo viac. Spadol som na zem a neodvážil sa hýbať... Mozog mi prestal pracovať...

Uvoľnil som ruky a tým som prerušil techniku... Podišiel som bližšie k Hideovi ,,Je ti niečo?,, teraz som mal zase tvár bez citu a hlas tiež...