Písečná hala

First topic message reminder :

Opravdu velká hala, ukrývající v sobě místnost se sedačkami pro diváky a plac o velikosti fotbalového hřiště, který se skládá z velice odolné půdy (přeci jen nechceme naši halu zbořit)

Aiko Naihi

,,Ja sa snažím vyzerať tvrdo?" zaskočila sa.,, A to myslíš, že keď som skákala po kolegovi a šepkala mu do ucha návrhy, že som bola tvrdá?" spýtala sa ho.,, No on áno to mi je jasné, ale tak ja nie." pokrútila hlavou.

Aiko Naihi

,, No tak keď na teba padne hviezda môžeš oslavovať lebo ja na teba určite nepadnem." zameje sa.,, A na city mi tu hošánku nehraj, ja som si odžila svoje takže niečo ako pocity sú mi takmer ukradnuté." dodá pokojne.

To je videt Ses horsi Jak hory kde jsem zil ty meli vic citu jak ty.

"Ale no najprv niekoho sa tu snažíš zbaliť potom mu tu nadávaš ... máš naozaj zaujímavý charakter ... či divný ?
Umm ale čo no ... "
Radšej som bol už ticho XD aj tak nebolo treba nič hovoriť tak som to teda len zasa plánoval počúvať .

Aiko Naihi

,, No jasne." usmiala sa a jemne pohodila vlasmi.,, Ale nemali taký pekný zadok ako ja." vyplazila jazyk a jemne zavrtela bokmi.,, Ale tak už ti verím, že si žil v horách. Ale neviem či ti tam niekto skočil na hviezdičky a podobné žvásty." dodá pokojne.

Aiko Naihi

,, A ako mám vedieť čo sú to city ha?" naštvala sa Aiko.,, Vieš ty čím som si ja prežila? Máš ty hádam vôbec šajn čo som podstúpila?" spýtala nahnevane.,, Posledných 17 rokov svojho vlastného života si nepamätám a svoje meno poznám len podľa toho, že ho mám vyryté na katane. Prvé čo si pamätám je krv, bolesť a smrť." podotkla.,, Stála som bohvie kde a všade okolo mňa ležali mrtvoli a bola som celá od krvi. No hádaj kde boli tie pocity vtedy ha?" dopovedala.,, Na pocity som ti môžem z vysoka..." doplnila.

Tak jo dobře tohle už je opravdu trochu moc... došel jsem k té blondýnce a dal jí ruku na rameno, aby se trochu uklidnila... Podíval jsem se na toho JayJaze... Nevím co jsi zažil, nebo jestli jsi s takovou taktikou slavil úspěch, ale teď si jdi dát studenou sprchu a trochu se uklidni... usmál jsem se na všechny...

Neni slabost ukazat co citis Nekdy velke trauma nebo bolest uzamkne vzpominky a nedovolijim se ukazat. Je mi lito co se ti stalo ja taky nevim o sobe temer nic Vim jenom Jedno ja jsem tady a ziju city a pocity nejsou slabosti jak si nekteri mysly a vim jake to je nevet nic o some. Dodal jsem a pomali a opatrne jsem se kni zacal priblizovat.

Aiko Naihi

,, Daj pokoj toto je osobné." odstrčila surovo Tashera a nespúšťala pohľad z Jaya.,, Zaprisahala som sa na krv ktorá bola preliata mojimi rukami, že svoju minulosť odhaím aj keby som mala otvoriť brány pekelné a vstúpiť priamo do nich. A keď sa chceš postaviť pred tie dvere nemám na výber než ťa zrovnať priamo s nimi." upozornila ho.,, Videla som a urobila som veci ktoré sú odsúdenia hodné ale nehanbím sa za ne pretože väčšinu pocitov som odsunula stranou a pomaličky ale isto ich v sebe zabíjam. Ale ako vidím vždy sa nájde idiot ktorý musí vytiahnuť túto priteplenú stránku, Ale ako chceš ak chceš vidieť pocity nech sa ti páči." dodal a rozhodila rukami.,, Ale varujem ťa ak sa priblížiš ku mne zažiješ nenávisť, utrpenie a bolesť. Tak si vyber či sa ti to oplatí." dodala.

Aiko Naihi

,,Myslíš, že aj tá vzdialenosť mi zabráni v tom aby som ťa poslala pod čiernu zem do zabudnutia?" spýtala sa ho a už nechcela prestať.,, Len si poslúž a kecaj, len ďalej nech ma dožerieš až na okraj a ver, že na toto nezabudneš miláčku." zašepkala s vražedným úmyslom.

Aiko Naihi

,, Mne je minulosť v celku ukradnutá, jediné čo chcem vedieť je to či tá krv ktorá bola tú noc preliata, bola preliata mojimi rukami alebo rukami niekoho iného. Svoju dušu som už dávno zapredala pri spoznávaní vlastnej sily a získavania skúsenosti. Som ochotná odovzdať všetko tomu v čo som doteraz verila. A niečo ako pocity ma nezastavia. Ak chcem zabijem hoc aj vlastnú rodinu ktorú aj tak nemám. Ale princíp ostáva." vysvetlila mu to.,, Je mi jedno kým som bola a koho som mala, svoju budúcnosť si vydobijem sama. A pocity mi v tom nepomôžu." dodala.

Ja som si zasa zaliezol pod zábradlie kde ma nebolo vidno a tam som si ľahol a dal som si ruky za chrbát .
Neviem či si pametám dobre ale hovorila že city nepatria k Shinobimu nie ?
A ak nie len sa mi to zdalo že hovorila že tie city sú k ničomu a tak tak ja som už vážne hluchý alebo už vôbec neviem počúvať ... no niektorý ľudia svoje city nevedia ovládať ale aspoň je sranda ....
Privrel som oči a aspoň som to teda mal v pláne počúvať .
No dobre a teraz sú tie city zasa potlačené ja som z toho už idiot najprv bolesť , strach či nie ten tam nebol ako viem aj to sú pocity ale asi myslela len kladné .
Ale nevadí aj tak nič zaujímavé to nakoniec nieje ... zo začiatku ma to ešte aj bavilo ...

Stoupl jsem si zpět k Roko a dál ty dva pozoroval...

Tak tohle je rychlej konec moji cesty pomyslel jsem si v duchu

Aiko Naihi

,, Ooooo aký odvážny hrdina lebo sa postavu malej holke." pokrútila hlavou.,, Naposledy ti hovorím nepribližuj sa ku mne a už nikdy sa ku mne neprihováraj pretože nabudúce bude to posledné. Ver tomu." dodala pričom sa naštvane otočila k hľadisku a vyskočila tam. Potom sa posadila k stene a snažila ako tak zaspať.

To ze jsem ji poslal pryc nebylo tim ze bych s tebou chtel bojovat jinak ti preji stesti v poznani tve zalezitosti mirne se usmeju a odchazim z haly a privolam Mitsuki zpet

Vstal som a posadil som sa .
Vyletel som až hore k stropu kde som si našiel miesto kde sa dalo sadnúť niečo ako piesočná vyhĺbenia či trám.
Tam som ostal a pozeral som čo ďalej .

Asi tak od poloviny rozhovoru, nebo spíše hádky jsem pozorně poslouchala. Nechtěla jsem, aby se to zvrtlo. Poslední, o co jsem stála byla konfrontace s další jinchuriky, která se neumí ovládat. Ruku jsem držela stále poblíž kapsy, kde jsem měla pečeť na potlačení biju, kterou jsem dostala od Naruta kvůli Yuuki. Nakonec se situace uklidnila. Oddechla jsem si a uvolnila se. Pousmála jsem se na Tashera a přemýšlela na co asi myslí.