First topic message reminder :

"Proč?" nechápavě jsem na něj zamrkala dlouhými řasami. "Jsi přece můj sensei, jsem na to hrdá!" odporovala jsem přesvědčivě.

Kushině začal pálit prsten na ruce což bylo znamení se okamžitě ozvat....

"A sakra" poviem si sama pre seba pustím Artemisa a okamžite urobím pečate na spojenie s Reinou.

Chvíľku trvalo kým znova prišla k sebe, vlastne momentálne ležala v posteli a ja som ako taký tieň sedel na stoličke iba kúsok od nej. Nebol som lekársky shinobi no prišlo mi divné že proste zostala zrazu "mimo".. to som bol na tom naozaj až tak zle ?.. takto som len čakal kedy sa preberie v podstate bez toho, aby som čo i len brvou pohol.

Prebrala som sa a nechápala som kde som."Sakra ako som sa sem dostala ?" sadla som si a pozerala po izbe

Ohayo Gozaimasu.. zamumlal som mierne usmievavým tónom. Uhm.. mal som ťa nechať na ulici v Sunagakure no sato? bola si mimo celkom dlho, spálila by si si pokožku a .. lepšie že sa preberáš tu... ako keby si sa mala preberať v nejakom krematóriu kam by ťa pravdepodobne nejaký nevrlí shinobi zo Sunagakure uložili, ako potencionálnu hrozbu heh.. no.. znova som sa zakecal gomeen. Zaškeril som sa ospravedlňujúco a rukou som sa poškrabal na zátylku hlavy.

To je v poriadku ja som z niekym komunikovala preto som bola mimo moja bývala veliteľka ma kontaktovala " zachihotám sa

Uhm, nejaké prepojenie myslí? zaškerím sa no následne som sa len tak pohodlnejšie oprel o operadlo na stoličke, bol som naklonený dopredu a opieral som sa o neho rukami páč som ju mal v podstate naopak a za chrbtom som žiadne operadlo nemal. Spravím ti niečo?.. eh..teda.. ako ehm.. čaj alebo tak.. zahovoril som rýchlo páč som si troška neskoro uvedomil ako to mohlo znieť.

Chvíľu som len tak pozerala ,celkom sa mi páčil ale nedala som to na sebe poznať. "Ehm... N...nie Ďakujem" zakoktala som sa a trocha sčervenala

Chvíľku som sa na ňu len pozeral, ako tam tak sedí.. možno sa vo mne niečo ozvalo, ten "artemis" podľa ktorého som dostal meno.. no.. vlastne to bola bohyňa lovu ale u chalana znelo meno Artemis rovnako dobre.. Len som mierne pokrútil hlavu a pomaly som sa postavil.. no čo?.. buď to vyjde, alebo budem svoje pozostatky zoškrabávať zo stien tohto domu ešte nejaký ten mesiac.. prebehlo mi hlavou a len som podišiel až ku Kushine. Chvíľkami som si prezeral jej oči a chvíľkami jej vlasy.. bola v podstate dokonalá. Môžem sa spýtať na tvoje meno? spýtal som sa pri čom som mal ruky, zatiaľ stále zastrčené niekde vo vreckách.. vlastne som sa viac menej zastavil páč ma napadlo źe by to bolo asi trocha hrr .. keď vlastne ani nepoznám jej meno !

"Moje meno ? Kushina.....Kushina Uzumaki a ty si ? " usmejem sa a svoju červenú tvár zakrijem prikrívkou

Artemis, Akasuna no Artemis. Povedal som pri čom som jej len jemne perinu z tváre stiahol.. následne som sa však naklonil a pobozkal som ju. Veď.. človek je nesmrteľný.. treba si užívať života kým mú tento status niekto nezoberie.

Pozerala som že čo sa deje, no potom som zatvorila oči a opätovala som mu to.Celá som zrudla,dokonca viac než moje vlasy. Ten bozk mi pripomínal prvý bozk z Minatom.Z oka mi padla jedna malá slza ale taková že sa mi iba zaligotala v oku.

Na chvíľku som sa perami odtiahol a pozrel som sa jej do očí.. rukou som zašiel k jej vlasom. Pochválil ti už niekto tvoje nádherné červené vlasy? spýtal som sa no viac menej som jej nedal možnosť odpovedať, páč som ju pobozkal znova.

Obetujem mu bozk. No potom ho odtlačím. "Ano traja ľudia mi ich pochválili " usmejem sa

Hmm.. tak to som na tom ešte dobre.. čakal som minimálne celé národy.. Odpovedal som jej s takým milým úsmevom. Následne som jej však zotrel slzu ktorá jej stiekla pred chvíľou no.. nevedel som prečo ju vyronila.. snáď som ju nerozplakal ja.. ehm.. aspoň som nevedel o tom, že by som raňajkoval nejakú cibulu či rybičky.. vlastne som neraňajkoval absolútne nič, už nejaký ten čas.. tak.. hee?

"Prepáč spomenula som si na dobu keď som bola ešte oveľa,oveľa mladšia ešte keď žil môj muž Minato" usmejem sa a pak som pokračovala."Tvoj bozk mi pripomenul ten jeho"

Uhm... spomienky niekedy bolia.. pomyslel som si no rýchlo som tie svoje zahnal do kúta.. teraz na ne nebol dobrý čas. Len som sa na ňu mierne pousmial a znova som ju pohladil po tvári.

Usmiala som sa ľahla som si spet do postele,natiahla som ruky aby išiel za mnou.

Len som sa pousmial a sadol som si k nej na posteľ. To si však ľahla a natiahla ku mne ruky. Pomaly som sa k nej naklonil pri čom som sa oboma rukami oprel vedľa jej tela. Mal som v pláne pobozkať ju, znova.. ak mi v tom teda nejak nezabráni.

Ukázala som prstom na pery aby ma pobozkal.

Nečakal som na nejaké ďalšie znamenie či tak, naklonil som sa ešte viac k jej tvári a znova som ju pobozkal. Tento krát však zdĺhavo.

Opätujem mu to a pak sa vyšuchcem z postele.

Chvíľku som ju ešte bozkával.. nakoniec som sa však na chvíľku zasekol. Nadvihol som hlavu a pohľadom som si premerial najbližšie okno.. bolo otvorené v podstate do korán a keďže sme boli na prvom poschodí.. tak som sa len postavil a pomaly som podišiel k nemu. Oboma rukami som schytil jeho okraje a pomaly som ho zavrel.

Pozerala som na Artemisa. "čo robíš?" nechápala som prečo zatvoril okno

Přišel jsem k domu a začal jsem otevírat dveře. Když jsem přišel dovnitř uviděl jsem tam stát nějakou holku. Nahlas jsem zakřičel " Artemisi až tu budeš chtít dělat školku tam mi to příště řekni jo?! "Řekl jsem nahlas naštvaně.