Skalní hranice Země Blesku

Hranice Země Blesku. V skalách se nachází jen několik průchodů, kudy je možné dostat se na druhou stranu.
Vetšinou zde nikdo nežije, ale je možné potkat jednoho nebo dva osamělé poustevníky

Přes hranice je nemožné proniknout přímo do Kumogakure, leč je to osamocené místo, chodí sem obcházet hlídky, aby nevznikali nepokoje.

Objavil som sa na hraniciach, no po ceste medzi vesnicami som nenašiel, žiadne stopy o tom, že by sa tu niekto zatúlal, kto nemal. Preto som sa rozhodol, že budem pokračovať v pátraní za hranicami, v okolitých dedinách, až kým konečne niečo nevypátram.
Ubehli už 3 dni a ja som ho stále nenašiel. Dostal som zopár informácii o tom, kde by sa asi mohol nachádzať, no nikde nikoho. Moja posledná stopa viedla znova k hraniciam, k neďalekému skalnému previsu, a tak som tu potulujem sa okolo a pozorujem okolie.

Na okraji skalného previsu postávali dve osoby, z ktorých jedna sa dívala dolu, a druhá sa dívala na opačnú stranu, čiže za chrbát prvej osoby. Jedného z nich bolo možné spozorovať už zdiaľky, pretože mal na sebe oblečenie celkom výraznej farby - fialovej. Na hlave mal hnedý klobúk, ktorý zakrýval väčšinu tváre, spod ktorého vychádzal dym z fajky, ktorú si osoba vychutnávala.

Akito bol stále zahľadený niekde dolu z previsu, a vychutnával si fajku. Počas času, kedy bol uväznený, si ju nemohol dopriať, a teraz konečne mohol. Po chvíli si fajku vytiahol z úst, a otočil sa chrbtom k priepasti z previsu.
Ktože sa to blíži?... Rečnícky preniesol, keď v diaľke zaznamenal siluetu postavy. Jeden kútik úst mu vyšiel vyššie než ten druhý, čo znamenalo že mal celkom radosť, keď vidí cudzú osobu.
Mohol by mať pri sebe niečo cenné, alebo aj peniaze by stačili. Pokračoval vo svojom, pričom si fajku opäť priložil k perám, a klobúk pritom jemne nadvihol, aby mohol lepšie pozerať na postavu.

Takasugi

Druhá postava len v tichosti postávala vedľa Akita, a dívala sa na osobu, ktorá k nim kráčala. Ozvať sa rozhodol, až keď Akito začal zmýšľať o prepadnutí tej osoby.
Nemali by ste tú osobu podceňovať. Predsalen, Kumogakure sa už určite dozvedela o tom, že ste unikli. Takže to môže byť niekto z Kumo, kto Vás ma doniesť naspäť do dediny. Preniesol hlasom, ktorý bol slabo tlmený maskou, ktorá mu zakrývala tvár. No i tak bol tón dosť chladný, aj nato aby niekoho hlasom vydesil. Samozrejme, rozhodnutie nechával na Akitovi, keďže Takasugi pracoval pre neho, a nie naopak. Avšak dúfal, že sa namiesto boja dajú na útek, než by mali riskovať životy s tým mužom, čo sa k nim približoval.

Po chvíli prezerania pod previsom, si až teraz všimol, že na previse je niečo čo tam nemá byť. Fialová farba. Malá bodka, ktorá tam ležala, akoby mala dávať pozor nad dianím v rokline. Mohlo to byť, znamenie, ale taktiež sa mohol mýliť a mohla by to byť len malá návnada, na to čo sa malo diať. No nemal na výber. Aj tak nebolo inej stopy, podľa ktorej by mohol hľadať, a tak sa vybral na úbočie skaly oblúkom na okolo. Trvalo to síce dlhšie, no ak by sa tam hore malo niečo stať, musel si šetriť chakru.

Mukotushi na jeho ceste zistil, že fialová bodka sa zrazu pohla. teraz už určite nebolo pochýb. Je to, človek. Ale, čo na takých miesta by niekto hľadal. Najskôr len zrýchlil, no potom, keď sa fialová bodka začala strácať z okraja skaly dal sa dobehu. Myslel si, že nepriateľ určite uteká tiež, ak by to bol niekto, koho by nemal nájsť. Takže musel ísť rýchlejším tempom, než nepriateľ. No nevedel, ako rýchlo nepriateľ dokáže bežať, a tak bežal, rýchlejšie než obyčajne.

Mukotushi spomalil svoj beh na toľko, že pomaly začal kráčať, bližšie k dvojici, ktorá sa teraz vynáral pred ním. V dosť dobrej vzdialenosti asi 13m od nich, konečne rozoznal, jednu z tvár. Bol to človek, po ktorého bol vyslaný do týchto končín. ,, Ach páni. Dúfam, že vás nezdržiavam. Videl som ako ste boli na odchode." Povedal, po tom ako jeden z nich ten, ktorého Mukotushi hľadal dohovoril.

MUkotushi nemal náladu na také vtípky aké mu ten chlapík ponúkal, a tak prešiel rovno k veci. ,, Ty si Akito, Akito Myuu. mám pravdu však?" Opýtal sa, no bolo jasné, že nemôže odpovedať ten človek naopak. A aj ak by, vedel, že to nie je pravda.

Mukotushi len pozoroval, čo Aki robí a potom ako vyskočil do vzduchu skladajúc pečate a za ním je ho spoločník tiež. Vystrel pravú ruku pred seba a znej mu celkom veľkou rýchlosťou vystrelili jeho ukazovák a prostredník, rovno na nich. Na každého jeden prst zvlášť. Po dosiahnutí oboch mali ich prsty obmotať a zabrániť im v pohybe.

Akito Myuu

Keď Akito spozoroval dva mieriace prsty na nich, jeho výraz bol odrazu prekvapený. No proti jeho prstu mal lepší trik. Nadýchol sa, a prst bol práve pred ním, asi meter alebo dva vzdialený.
Katon: Goukakyuu no Jutsu! Zakričal, a priamo na prst vyslal veľkú ohnivú guľu, ktorou chcel zasiahnúť nielen prst, ale aj toho cudzinca.

Takasugi

Akitov spoločník vyhúkane pozeral na tie prsty, ktoré proti nim vyrazili. To už bol nutný teda použiť nejakú tu techniku. Zložil jednoduchú pečať, a na ten blížiaci sa prst vyslal blesky techniky Raiton: Hiraishin.

Prsty sa pod ich technikami rozpraskali a ako malé kamienky padali na zem. NIč si v šak z toho nerobil a na to ako smerovala technika jedného znich iba vyskošil do vzduchu následne vyslal teraz všetkých desať prstov. Samozrejme 5 na jedného a 5 na druhého. Všetky sa začali spelietať medzi sebou, a tak bolo celkom nebadateľné spozorovať, kde sú jednotlivé konce. Kým stihli prsty dôjsť k jeho súperom dopadol na zem a rozbehol sa smerom k Akitovi.

Prsti mieriace na Akita sa pohybovali ďalej a keď niektorá z gúľ zasiahla jeden z nich, prst s ohoreným koncom iba trocha spomalil, ale znova nabrali rýchlosť a teraz už rýchlejšie snažili sa obmotať Akita. Prsty mieriace na Akitov doprovod boli najskôr zasiahnuté raitonov technikou, no snažiac sa pokračovať ďalej teraz vyleteli do vzduchu, a keďže Mukotushi teraz smeroval na priamo na Aakita, jeho raitonová technika mierila rovno do prázdna. Prst zo vzduchu teraz pokračovali na toho zahaleného muža ale namiesto toho aby ho obmotali smerovali priamo na neho, ako by ho mali zraziť na zem. Ja som sa už ako tak dostal pri Akita, už stačila len chvíľka a môj súboj sa mohol konečne začať.

Mukotushi sa konečne dostal priamo pre Akita. Obzrel sa a uvidel, že ani on a ani jeho spoločník, už viac nebudú mať, šancu bojovať. Na jeho spoločníkovi nezáležalo, no ja tak asi by nebolo správne len tak tu nechať jeho mŕtvolu, a tak prsty pri ňom ho odmotali tak ako Akita a pomaly ho začali presúvať, k nemu. ,,Akito, v mene Raikageho z Kumogakure ťa týmto odvediem do vesnice a tam budeš súdený. A tvoj spoločník z napomáhania." Teraz už len prstami obmotal ich telá, ako by ich zväzoval obväzmi a následne mal zmumifikovať. Celé ich telá boli teraz obalené kameňom a tak po chvíli obaja museli upadnúť do bezvedomia. Po pár minútach, keď si už bol istý, že obaja nereagujú, uvoľnil im miesto na dýchanie a následne oddelil svoje prsty. Obe telá padli na zem a zvírený prach obklopil ich zviazané telá. Teraz už len bolo otázkou ako dostať telá do Kumogakure.

Chvíľu teda rozmýšľal a nakoniec sa rozhodol, že ich ponesie pomocou svojich prstov. Tak teda, prešiel k najbližšej dediny aj spolu s telami. V nej prespal a nechal. Problém mu však robili jeho zajatci a tak počas večera , musel im iba zviazať ruky a nohy, pomocou jeho kamenných prstov. Ráno sa s nimi vydal do Kumogakure bez otáľania spolu s Akitom a jeho spoločníkom. Teraz už však len kráčali po svojich s rukami zviazanými za sebou. Teda skôr ich zápästia, dlane a prsty boli obklopené guľou kamenného obväzu.