Zetsuov úkryt

First topic message reminder :

...

Zůstal jsem napůl v zemi, předemnou se z kořenů vytvořil klon Bílého Zetsu a vynesl odněkud starodávnou rakev.

S úsmevom na tvári som pohliadol dovnútra.
"Už je to dlhá doba. Žena, ktorú som tak ako miloval a ctil, zároveň rovnako zo srdca nenávidel, Uchiha Tokumi," prehovoril som chladne pri pohľade na ňu. Následne som však pohladil tváričku predo mnou ležiaceho dievčatka a po chvíle sústredenia chakry jej prostredníctvom rinneganu vracal život.
"Obávam sa, že ťa sklamem, ale dnes budeš mať plne ruky práce, Zetsu."

"Klidně, my máme taky práci," Zetsu se ušklíbli a zmizeli v zemi. Bílý klon zůstal po ruce Madarovi.

Nad Zetsuovými aktivitami som sa nijak zvlášť nepozastavoval.
"Kagami-kun si je sebou pravdepodobne nejak moc istý. Zaujímalo by ma, či si už konečne uvedomil, že to "proroctvo" onej starej babizne z klanu Kana bolo iba moje genjutsu, každopádne, na tom teraz nezáleží. Dôležitejšie je..." základné životné funkcie dievčatka boli už obnovené.
"Implantuj jej matkin sharingan. Bude ho potrebovať," prehovoril som s úsmevom na tvári a klon môj príkaz vykonal.

(Protože je malinká, budu chvíli psát v er-formě ^^)
Niji k sobě stiskla silně víčka a pomalu otevřela ledově modré oči, tak podobné její matce. Hned je ale přivřela, neb nával prudkého světa i do očí uhodil celkem silně. Když si na světlo zvykla, několikrát za sebou zamrkala. Natáhla před sebe ručičky i nožičky a protáhla se. Během chvíle však místností zazněl její dětský hlásek. Rozplakala se. Necítila se dobře, vše jí bolelo. Její tělíčko se otřásalo ve vzlycích, zatímco ležela na podlaze v nějaké bariéře či v čem to byla..

Ako som si myslel, pripravil som si pečate na techniku.
Zdá sa, že nemám na výber, moja pokožka po uvoľnení sprevádzanom klasickým "kai" rázom začala blednúť.
"Jej slabé telo nie je schopné uniesť nápor novej prebúdzajúcej sa sily. To sa dalo čakať, každopádne som bol aj na túto situáciu pripravený. Nadišiel čas odhaliť tajomstvo jednej z trojice prekliatych kinjutsu Uchiha klanu."

(Opět er-forma ^^)
Jejím tělem projela prudká bolest a její pláč zesílil. Cítila křeče, obrovské křeče. Vše se v ní stahovalo. Všechny svaly v jejím malém těle. Taková bolest je pro tak malé dítě nebezpečná. Netrvala však dlouho, i když pro ni to muselo být nekonečně, než se přestala hýbat. Ruce povadly, nohy taky. Nemohla se otočit, pohnout hlavou. Přestala plakat, necítila už ani bolest. Byla jakoby paralyzovaná..Měla ale strach. Jakoby toto už jednou cítila. Tu chvíli, než zavře oči a naposledy vydechne, tak jako tehdy. I přestože byla malá, tak nějak si to pamatovala..Přestala vnímat. S otevřenýma očima, které ale klimbaly, jakoby byla ospalá, se dívala nahoru do stropu..

"Tak tohle je tvé tajemství, otče," Bílý Zetsu se ošklivě ušklíbl.
Hm, takže....

"Správne, Zetsu. Technika tak nebezpečná, že sa jej podobne ako v prípade Izanagi zriekol i jej vlastný klan. Uzume," prehovoril som s miernym úsmevom na tvári a naďalej pokračoval v sústredení chakry.

"Je to ta technika, kterou má i on? Nebo jiná?" Zetsu si dal ruce v bok.

"Nepochybne sa skutočne jedná o tú techniku. Nespočíva totiž v liečení, ako by si niektorí mohli naivne myslieť."
Mierne som si povzdychol a pustil sa do rozprávania.
"Pravá schopnosť Uzume je manipulácia s časom na jedinom mieste. Konkrétne Kagamiho verzia funguje tak, že zranené časti svojho vlastného tela vráti pár minút dozadu, do podoby, kedy ešte zranené neboli. Počítam, že jeho limit môže byť maximálne tak jeden deň do vyčerpania, každopádne, pravá podoba Uzume umožňuje kráčať za hranice jeho možností. To je sila, ktorú som získal vďaka možnosti držať jak silu Senju, mokuton, tak silu Uchiha, sharingan. Správne, práve v tom spočíva tajomstvo mojej mladosti. Teraz jej alternatívnu obrátenú verziu prevediem na dievčatku a obšťastním ju tak telom, ktoré by malo byť schopné ustáť moje dary. Zetsu, koľko si myslíš, že je môj limit posunu?" spýtal som sa ho svojim typickým arogantným prízvukom.

"10 rokov," odvetil som chladne, ako to bývalo zvykom.
"I napriek tomu, že sám seba musím udržiavať v mladom veku, som ešte schopný ostarnúť predo mnou paralyzované dievčatko o 10 rokov," s úsmevom na tvári som pohliadol Zetsuovi do očí.
"Len tento fakt samotný dokazuje, aká rozsiahla je priepasť v silách medzi mnou a Kagamim. Človek má neutíchajúcu chuť hnať sa za mesačným svitom, nanešťastie vždy, keď si je už istý svojou výhrou, uvedomí si, že sa jedná iba o jeho odraz na vodnej hladine. Iba jeden je prispôsobený zasadnúť na nebeský trón a pokoriť neobývanú oblohu," dodal som a sústredil sa už viac len na Uzume. Nemohol som dopustiť akúkoľvek chybu.

"Deset let? To není málo. Pro Onokiho jakoby to znamenalo 10 minut." cílil jsem na něj s úmyslem jej nejvíc naštvat.
"Ale ty sám víš, že samotná síla není vše."

Moja typická Uchihovská povaha mi nedovoľovala dávať najavo akékoľvek zo svojich emócií, preto som len sucho odpovedal.
"Čo by dal niekto ako Oonoki za 10 minút života. Sám by si to mal najlepšie vedieť, Zetsu, tak isto ako i to, že sila nie je zďaleka mojou jedinou dominantnou stránkou."
Nedovolil som si však jednu uštipačnú poznámku na záver.
"Od tvojho návratu si jaksi nezvyčajne ukecaný."

"I rostlina stárne a něco zažila."
Ano, síla není tvým jediným triumfem, ale i ta odporná nadutost. ušklíbl jsem se ještě víc.

"Rastlina má čoraz častejšie sklony k zapusteniu koreňov na inom mieste. Rád by som ti pripomenul, kto ťa stvoril a kto ti dal všetko, čo máš, aj keď to asi nebude nutné. Tá múdrejšia polovička ti to veľmi rada objasní i za mňa," nespúšťal som svoje oči z techniky.
"Asi som ťa polieval priveľmi často," dodal som bez akejkoľvek zmeny tónu hlasu.

"Máš pocit, že si na mňa môžeš dovoľovať preto, pretože si len klon?" pozastavil som sa nad nezvyčajným chovaním.
Čo to má znamenať? Toto som uňho ešte nezažil. Hoci sme spolu mali zvyčajne otvorený spôsob komunikácie, nikdy si nič podobné nedovoľoval. Žeby s ním niečo Kagami vyviedol? zamyslel som sa na malý okamih.
Na tom nezáleží. Zetsu je vonkoncom stále môj výtvor a jeho základ spočíva v čiernej polovičke, tej časti z neho, ktorá je plne pod mojou kontrolou.
"Vieš, že toto je poprvýkrát, čo mi začínaš liezť na nervy?"

"Klon -neklon, záleží na tom? Mě teda ne," padl jsem k jeho nohám, nešlo to vidět, ale stále jsem měl uštěpačný výraz.
"Omlouvám se Otče! Nechtěl jsem být drzí.."

"Vypadni. Zavolám si ťa, keď to bude nutné" odvetil som a rozhodol sa sústrediť len čisto na techniku.
Za normálnych okolností by ma to naštvalo, našťastie mám ale "jeho", pomyslel som si s miernym úškľabkom na tvári.

Bílý Zetsu se rozprášil na prach.

Technika bola úspešne ukončená, čo spôsobilo návrat mojej mladej pokožky.
"Hotovo," vyslovil som najmä sám pre seba a hľadel na moje dielo. V bariére predo mnou ležalo mladé 14-ročné dievča so sharinganom v pravom oku a prenikavou nádherou typickou pre klan Yamada. Ticho som vyčkával na to, kedy sa prebudí.

Pomalu, zlehka jsem otevřela oči. První, co jsem viděla, byl bílý strop. Kde to jsem? Pokusila jsem se pohnout, ale vše mě zabolelo. Nejprve jsem tedy zkusila pohnout prsty na rukou, poté na nohou. Pak celými končetinami, až jsem se nakonec vrávoravě posadila a zajela si dukou do stříbrných vlasů. Bolely mě oči, proto jsem si obličej skryla do dlaní.
,,Kde to jsem?" zamumlala jsem otázku, která mi zněla v hlavě.

Pomalými krokmi som dokráčal až pred bariéru, napriek tomu mi však cez ňu nemohla vidieť do tváre. Bolesť naďalej nepríjemne postihovala jej telo, mala možnosť sa cítiť rovnako ako tesne pred otrávením.
"Osud ti nepraje, dievča. Nachádzaš sa neustále na prahu medzi životom a smrťou. Dalo by sa povedať, že pokračujeme tam, kde to skončilo pred 12 rokmi," svojimi už tentokrát znova červenými prenikavými očami som jej spaľoval dieru do duše (metafora xD).
"Boh zjavne nestojí na tvojej strane. Bráni ti žiť a manipuluje tvojim životom ako sa mu zachce, dokonca aj teraz," čakal som, kedy sa jej vyjavia spomienky z minulosti a zároveň kedy si uvedomí, že sa nachádza v rovnakej situácií ako vtedy.