Okolí Konohy

Vyrazil som aj ja musel som spechať .
presun

Procházel jsem se lesem blízko Konohy. Po chvíli jsem si vybral jeden strom, na který jsem vyskočil a pohodlně se usadil. Za chvíli zkoušky. Jsem zvědavý na ty geniny a boje.

Práve som prišla niekoľko km pre konohy a spomienky sa mi do hlavy valili ako vodapád padal."Tak krásny pocit"poviem si a nadýchnem sa

Bol som niekde blízko konohy v tom som ale zacítil veľmi naozaj veľmi známu chakru preto som sem prispechal dúfam som že to bude ale ona .
V tom som v diali uvidel dievčinu z červenými vlasmi .
Trocha ma zamrazilo potom som teda pomaly šiel k nej sa uistiť či sa nemýlim

Dej si bacha. Cítím dvě mocné osoby s velkou chakrou. Dal jsem se do pozoru. To není možné. Kdo by tu asi teď chodil?

Ucítila som Naruta a hneď som sa otočila."Naruto!" skríknem a hneď sa objaví pri ňom a objímem ho tak že jeho hlava pristála na mojích prsiach."rada ťa vidím synček" vezmem mu tvár do rúk a dám mu pusu na čelo a pak sa usmejem

Bol som naozaj poriadne prekvapený .
Lebo ja som si pametal že si ma ona nepametala no bol som teraz veľmi rád touto zmenou preto som ju teraz zasa poriadne objal ja .
"Ani nevieš ako som rád že si ma už pametáš .... a hlavne že som ťa konečne zasa stretol ... "

Rozhlídl jsem se lépe kolem sebe, abych zjistil kdo další tu je. V dáli jsem rozeznal dvě osoby, ale hlavně tu dívku s dlouhými červenými vlasy a toho druhého, který měl zase ty vlasy žluté. A tak to je mi jasné. Vypadá to z 90% na Kushinu a Naruta, takže žádné nebezpečí. Otočil jsem se zpátky a svůj zrak jsem obrátil na nebe.

"Prepáč,vtedy to bolo tak že pôsobilo na ma jutsu ktoré som si vymyslela,neboj už sa to nestane" poviem úprimne

"Umm a kde si celú dobu bola ?
Hľadal som ťa veľa krát ale nemohol som ťa nájsť ...
Ale dúfam že si sa mala dobre ... "
žiarivo som sa na ňu usmieval bol som teraz rád že tu bola .

"já som bola celú dobu na neutrálnom mieste a starala som sa o hostinec zlaté oko alebo tak sa to tam volá myslím" poviem a znova ho objímem."strašne sa podobáš na tvojho otca vieš o tom?"poviem a z ničoho nič mi z očí padnú slze a ani já sama neviem prečo

Tiež som ju aj ja ešte raz objal .
Predsa len som vedel že ona tu je a bol som od nej veľmi odlúčený .
"Dúfam že aspoň trochu som sa stal takým dobrým ako bol on ....
Stretol som sa sním len raz ale už v tedy ťa veľa krát spomenul a hneď nato som ťa stretol pametáš ?"

"spomínam si,keby bol tu bol by na teba hrdí....."potom som bola ticho a po pár minutách som povedala cez slze."Gomenne Naruto...ako matka a kunoichi som zlihala"

"som tu pretože mám misiu niekoho nájsť" poviem úprimne."ale som rada že som ťa stretla a videla konohu z dialky"usmejem sa

"A koho hľadáš ?"
Opýtal som sa zaujato .

"niekoho menom Uchiha Kagami,ale neviem kde sa nachádza preto som sem prišla keďže je Uchiha mohol by tu byť niekde" poviem a pohladím ho po tvári a trocha rozcuchám vlasy

Trochu som sa usmial a potom som sa ale zatváril vážne .
"Prečo hľadáš Kagamiho ?"

Trocha som zbystrela"Prečo ťa to zaujíma?"poviem vážne a radšej odstúpim ďalej

"Chcem sa s ním spojiť"poviem ale v tvári sa mi zračilo utrpenie keď spomenul Madaru ktorý mohol za to čo sa stalo v ten deň keď sa Naruto narodil

"Ale ... on je nebezpečný môže ti niečo urobiť ... "
Radšej som už madaru spomínať nechcel .

"to chápem ale nemám možnosť výberu vybrala som si tuhle misiu sama" poviem a oslnivo sa usmejem."ty môj milovaný chlapče len aby sa tebe nič nestalo o mňa sa neboj já som už mŕtva bola a poprípade keby že umriem znova tak aspoň uvidím tvojho otca aj keď sa mu už nemôžem pozrieť do očí" pozriem na nebo.

"Aj ja som bol už mŕtvy ale ja som zomrel na starobu ... umm a prečo by si sa mu nemohla pozrieť do očí ?"
Opýtal som sa zvedavo .

"Som Nukeninka,zradila som jeho milovanú Konohu.Pre ktorú aj obetoval život" poviem trocha smutne