Údolí konce

Obrovský priestor ktorý sa nachádzal medzi sochami nenarušovalo nič okrem ticho zurčiacej vody a následne toho aj jemného vánku, ktorý slabo rozhojdával koruny stromov, nachádzajúce sa pozdĺž celej rieky, kedy sa v minulosti odohrala jedna z najväčších gigantických a epických bitiek nášho veku. Kto vie aké kroky tu naviedli Shinteia, ale zdalo sa, teda podľa celkovej situácie ktorá nastala v údolí, že sa šlo jednať o niečo vskutku zaujímavé, čo možno otočí kolobeh života vo svete...

...Tesne za Shinteiom sa zjavilo telo, vystúpilo priamo z hlavy sochy, pomaly kráčajúc k Shinteovmu telu. Tam pomaly ľahkým úkrokom zastavil, a otočil sa tvárou smerom k soche Hashiramu, ktorého bunky práve mal v moci svojho tela. Vtedy na okamih nastalo dlhé ticho, ktoré nakoniec prerušila jedna osoba z dvojice.

„Nečakal som že prídeš..“ Prehovoril po chvíli Sieto, zdalo sa akoby to už bolo naplánované, ale bola to náhoda? No kto vie, predsa len, Seito ani len netušil že sa jedná o samotného vodcu Akatsuki, napriek sile ktorá z neho razila. Vtedy Seito len pomaly pohol kútikom úst, načo prehovoril znova.

„Jedna prehra vám nestačila, preto pokračujete ďalej a snažíte sa zničiť samy seba svojimi hlúpymi útokmi?“ Prezieravo sa spýtal Seito, bolo jasné že mieri na nedávne udalosti ktoré sa stali v Iwe, kedy podľa očitých svedkov, dosť zdecimovaná Akatsuki utiekla. Následne toho Seito pohol hlavou a sadol si na nos Madarov.

„Čo ak existujú ešte istý ľudia, ktorý majú rovnaké ciele ako vy?“ Spýtal sa jasne, návrh na alianciu?

Neváhajúc ani na okamih Seito nepoľavil v sledovaní jediného bodu, na ktorý sa práve v túto chvíľu upriamil. Bol ním vodopád, do ktorého zazeral, akoby sa snažiac ho pohľadom pretrhnúť. Nevenujúc ani len jedinú pozornosť nevôle člena Akatsuki, urobil krok vpred a ruky si založil za chrbát. Sám nikto teraz nemohol prirovnať Seita k takej istej osobe ktorá pobehovala po Kiri, až takúto zmenu osobnosti nešlo vytvoriť..

... „Svet sa rúca, a rovnováha síl sa stále kolíše na rôzne strany. Kto vyvolá vojnu, predsa tá strana, ktorej sa rúčka osudu nahne najlepšie. Sám vieš aký je tento svet skazený a mŕtvy, už niet svetla ami nádeje na jeho záchranu, zatiaľ čo sa silou mocou drží aj tej najtenšej slamky, nerobí nič aby sa pritiahol k brehu..“ Prehovoril Seito sledujúc krvavú oblohu, znamenajúc len jedno. Nedávno bola preliata krv, a už nejde zvrátiť.

„Kolobeh osudu sa rozbehol, a vojna započala vo chvíli keď uverili sladkým slovám o spojenectvách. V každom človeku sa skrýva túžba dobíjať, viesť vojny. Ak už aj Akatsuki padne, a možno padnem aj ja, nebude to znamenať záchranu sveta. S týmto posolstvom určite umrel aj Naruto, ktorý priniesol na malý okamih mier. Pretože len čo sa zažehná jedna, stále sa nájde niekto iný, kto to rozbehne nanovo..“ Pomaly viedol svoju reč Seito stále sledujúc len jeden jediný bod na oblohe. Svoje krvavočervené oko, v ktorom mu jasne žiarli Sharingan upäl na jediný bod, toho sa držal, zatiaľ čo neprejavoval záujem pomáhať vodcovi Akatsuki v jeho plánoch, aj keď jeho plány sa stotožňovali s Akatsuki.

„A tak isto sa rozbehne nový kolobeh, ktorý už nastal. Iwa zažije Deja vu, znova zažije hrôzy ktoré ste do dediny priniesli. A ja sa pýtam, ak po tomto vznikne vojna, uverí vaša skupina, že stále existujú aj iný, ktorý chcú tento svet napraviť?“ Dokončil svoju reč Seito a Sharinganom sa zahľadel do očí Vodcu.

Situácia ktorá nastala, ktorá teda skôr stuhla na malý okamih sa uvolnila, keď prejavil Vodca Akatsuki svoju dôveru v Seitov plán. Ten už ale nestál pri ňom, Sieto stál znova na okraji sochy, presnejšie na poslednom špicatom vlase, ktorý symbolizoval Madarovu podobu. Svietiace červené oko sa ukrylo v tme masky, následne čoho sa pohol Seito dopredu, čím jednou nohou stál na soche, zatiaľ čo druhú mal vo vzduchu...

... „A ak ja skončíte, veľkosť vašich diel budú naďalej ostávať v našich srdciach, a povzbudzovať tých, ktorý stoja na tej správanej ceste ku „pravému“ mieru. Je načase aby sme strhali naše okovy, presnejšie, po tom čo sa v najbližšej dobe stane v Iwe, strhám ja tie vaše následne čoho požiadam o strhanie tých našich. Naša budúcnosť bude udelená do vašich rúk. Snáď sa ešte niekedy stretneme, či už to bude pri podávaní rúk, alebo v najhlbšom konci..“ Dohovoril Seito následne čoho znova vykročil vpred, až jeho telo zmizlo v ľahkom vánku.