Řeky, potoky, lesy

Hiruko napsal:Hovor mi ako chceš ? Za tým môže byť iba jedno, nechce mi odhaliť svoju identitu. Snaží sa byť opatrná.
Pousmial som sa.
"Tak to bude malinko zložitejšie, ale pokúsim sa."
Prikráčal som až k nej a ponúkol som jej rameno napriek tomu, že som bol nižší.

Ustúpila som o dva kroky dozadu a stále som sa na neho len pozerala.

"No tak nič."
Stiahol som ruku.
Čo s ňou je ? Pripadá mi absolútne dezorientovaná.
Nenapadalo ma, čo povedať, tak som sa chvíľu pozeral aj ja.

Hiruko napsal:"No tak nič."
Stiahol som ruku.
Čo s ňou je ? Pripadá mi absolútne dezorientovaná.
Nenapadalo ma, čo povedať, tak som sa chvíľu pozeral aj ja.

Tak dobrá čo by si chcel vedieť? opýtala som sa opatrne.

Som nukenínka a pôvodom som v Konohy.......pracujem pod...odmlčala som sa a pak som pokračovala ....to kto je môj šéf není treba aby si vedel.

Konoha, môj domov.
Pousmial som sa.
"Keď sme už pritom, ako to tam teraz asi vyzerá ?"

Neviem odyšla som pred 3rokmi a od vtedy som tam nebola. zhnusene som sa zatvárila.

Od tej sa teda asi veľa nedozviem.
Pozrel som sa na ňu ustarostene.
"Vyzeráte akosi bledo. Necítite sa náhodou zle ? Dopočul som sa chorobe, ktorá práve teraz kóluje niekde práve po týchto lesoch. Smiem vám zmerať teplotu ? Býval som medikom."

To je v pohode len som si na niečo spomenula a môžem vedieť koho tady hladáťe? usmiala som sa po prvý raz čo tu bol.

Napriek tomu som jej položil ruku na čelo.
"Istota je istota, no nie ? Popravde, hľadám infikovaných ľudí a kontrolujem ich, ako práve vás. Je to naozaj veľmi nebezpečný a zákerný vírus a ja som jeden z mála medikov, ktorý ho je schopný liečiť. No poteším vás, vyzerá to, že teplotu nemáte, takže žiadne závažné symptómy sa u vás neprejavili."

to je dobré zachihotala som sa a pak len pro seba šepotom som si povedala.Teraz keď som živá by som zasa zomrela?

"To by rozhodne nebolo najlepšie."
Keď som jej dal ruku z čela dole, objavila sa jej tam akási pečať.
Mne na krátku chvíľu svietili oči rovnakou červenou farbou akou na obrázku pečať, no potom z jej čela aj s použitou chakrou absolútne vymizla.
Takže takto.
Usmial som sa a dal som sa na odchod.
"Ďakujem za spoluprácu."
Vytvoril som pečať a pomocou Jintonu som zmizol preč.
(Presun.)

HEJ!!!takhle používat pečať! zatvárila som sa znechutene.Už viem koho pojdem zlikvidovať!kričalo mi v hlave.

ANBU z Kirigakure

Vracala sa skupinka ANBU do kirigakure cez rieku a pritom sa zhovárali.
"Bohužiaľ nám ušli. Taká partička profesionálnych nukeninov by mohla pôsobiť obrovské problémy."
"Ak sa nabudúce čo i len ukážu, zlikvidujeme ich."
"Bude to treba nahlásiť mizukage. Dnes sa toho ujmeš ty."
Niečo ich však zastavilo.

Presnejšie to boli nite, ktoré pútali anbu nohy spod vody. Pred nimi som sa ukázal ja, no nebol som tam sám. Bolo nás tam niečo okolo desať bývalých príslušníkov ninja národov.
"Nahlásiť mizukage ? V poriadku. Aby som nebol veľká sv*ňa, osobne sa o to hlásenie postarám."
Bitka netrvala dlho. Po necelých piatich minútach nastal veľký výbuch vody a na mieste už nikto z nás, ani z nich neostal. (Presun.)

Lehce jsem dopadla na větev jednoho ze stromů a usadila se na ní.
Snad aspoň tady budu mít chvíli klid ...

Zozadu po nej skočil ninja v ANBU maske, ktorého nikdy predtým Rin nevidela.
Pripravil si do ruky kunai a zaútočil na jej hrdlo.

Zaslechla jsem za sebou jakýsi zvuk a instinktivně se rychle odklidila z větve.
Aha, takže klid mít nebudu.
Otočila jsem se k Anbu a trochu se přikrčila.

Kruci.
Vyskočila jsem vysoko do vzduchu a poskládala pečetě.
"Shouton: Shuriken Ranbu!"
Kolem mého těla se vytvořilo velké množství shurikenů tvořených krystaly, které jsem následně vyslala proti Anbu. Zároveň jsem se pro jistotu chystala použít náhradu.

Anbu dokončil pečate a vrhol sa napravo. Medzitým na Rin z neba spadol dážď senbonov.
Zopár shurikenov ho trafilo, preto si začal liečiť rany.

"Kawarimi no Jutsu."
Senbony probodaly pouhé dřevěné polínko - já se mezitím objevila za členem Anbu. Využila jsem toho, že se soustředí ne léčení svých ran a bleskově poskládala pečetě.
"Shouton: Suishō Tō."
Na ruce se mi utvořil krystalový bodec, kterým jsem vzápětí člena Anbu probodla.

Zatlieskal som sa približoval sa k Rin.
"Keď som ťa videl naposledy, bola si nižšia a nepochybne slabšia. V tom čase by si na moju B ochranku nestačila."

Otočila jsem se za hlasem a zamračila se na přicházejícího muže.
Jak může znát moje jmé - ... počkat. Ty oči ... ty oči jsem už viděla.
"Kyodaijiu?"
Znělo to spíš jako otázka.
"Jsi to ty? Vypadáš úplně jinak než ... dřív."
Ochranka? JEHO ochranka?