Hala síly

First topic message reminder :

Zde se prověřují fyzické vlastnosti člověka.

Katsuro

,,Toshio tu už dávno nie je." ifnormoval ho zavrčaním.,, To čo pred pár rokmi zomrelo nebolo len vyvolané stvorenie, bolo to zviera z mäsa a kostí a hoc jeho pán mal schopnosti prekračujúce normálnosť aj tak nebol schopný ustrážiť každý moment." zavrčal znova a začal ho obchádzať dookola.,, Stonásobná presila, nemožné podmienky, totálna tma, rozsudok smrti. No on bojoval bok po boku so stvorením jemu srdcu najbližšie a stačil moment a celé roky sa stratili a zo stvorenia neostalo nič len nehybné telo." podotkol.,, Tu vidíš stvorenie pekelné znášajúce pomstu, pretože keď niečo vyvoláš z pekla tak je to len rýdze zlo. Ktoré malo trestať. Tak čo myslíš, máš sa za čo spovedať?" spýtal sa ho.

Zostal som ticho. Hlboko som uvažoval. Stále som bol v pod drepe."Čo mi tým chceš povedať? Odhováraš ma od toho aby som mal vlastného summona? Možno, že chceš len aby ostatný summony nezomreli. Ja to chápem. No nemám čo na to povedať. Nebudem tu hovoriť veci, čo boli povedané nie len mnou ale aj stovkami shinobi, ktorý boli oveľa silnejší než ako ja. Možno nie som najsilnejší no lásku, ktorú mám pre svojho summona je nekonečná. Nejde ani o silu. Ide o to aby som sa správal k summonovi ako najlepší priateľ. Preto by som nedovolil aby zomrel. A ak neveríš týmto slovám, tak to nikdy nepochopíš. Bude to asi tým, že ty si nikdy nebol obklopovaný láskou."

Katsuro

,, Ja som nebol obklopený láskou?" zavrčal a zastal pred ním.,, Žil osm s ním od narodenia, spával s ním v jednej posteli, chodil s ním všade ako tieň. Na každý tréning, misiu a boj som ho sprevádzal. Nikdy zo mňa neurobil bojového psa, natoľko ma mal rád. Maznal sa so mnou a hýčkal ma viac než akéhokoľvek človeka. To ja som bol ten ktorý ho donutil makať keď nevládal. Ja som videl všetko čo dokázal a ruka v ruke som šiel s ním od akadémie, cez genina, chuunina a aj na jounin. To on chránil mňa a svojou láskou, ktorú mi dával každou sekundou už len pohľadom. Bol som mu viac než rodina či priatelia. Bol som len a len ja. Ja ho poznám lepšie než ktokoľvek iný." vrčal mu priamo do tváre a vypľul na zem kunai.,, Zabodni si ho priamo do srdca ak veríš v slová ktoré rozprávaš." rozkázal.

Pozrel som na kunai. Chytil som ho do ruky."ÁNO! Verím v svoje slová. Položím pre svojho summona život."poviem a kunai mi prerazí hruď. Bol to zvláštny pocit. Nezvyčajný. Pozeral som na kunai od krvi. Potom som pozrel na psa.

Katsuro

,,Gratulujem práve si zomrel." prehovoril Katsuro a tma zmizla a jeho zvyčajná podoba sa vrátila. Kunai z jeho hrude a krv zmizli.,, Takže si splnil svoje slová a zachránil si summona aj za cenu vlastného života. Môžeš ísť spokojne domov a zaspávať s tým, že si splnil svoju úlohu a zomrel pre neho kým on žije naveky ďalej." odpovedal.,, Ale zabudol si, že mrtvoly nedokážu zvolávať summonov. Tým pádom si neprešiel." pokrútil hlavou a ladne ho obišiel pričom kráčal k dverám.

Jeho slová ma prekvapili. Kso....Veď som to robil pre svojho summona. "Prosím. Ja nemôžem sa vrátiť. Viem, že ma zavrhnete ale nemôžete mi dať skúšku znova?"poviem sklamane a pozerám do zeme.

Katsuro

Katsuro na chvíľu zastal a otočil hlavu k nemu.,, Ja nie som ten koho Toshio tak miloval. To stvorenie o ktoré prišiel bol jeho verný pejsek, žiaden summon. Keď o neho prišiel po tých rokoch stalo sa z neho vraždiace monštrum nepoznajúce city ani zľutovanie. Nenávisť bola tak silná, že dokázala v ňom prebudiť jeho Kekkei Genkai. Nedokázala ani rozprávať len pohľad stačil na pochopenie. Tak silné bolo puto ktoré mali." začal pokojným tónom.,, Vedel, že to Aiko urobila pre neho. Že sa obetovala aby on žil a zosilnel. Lenže čo myslíš čo by sa stalo ak by zomrel Toshio miesto nej? Zošalela by od žiaľu a skončila svoj život." odvetil.,, Ak veríš svojim slovám musíš byť schopný chrániť nie len svojho summona ale aj seba samého pretože ste ako jeden. Dve bytosti spojené v jedno cítiace a mysliace rovnako. Ak zomrie jeden zomrú obaja." podotkol.,, Zamysli sa nad slovami, ktoré ti hovorím pretože to čo je teraz z Toshia je len tieň, pretože svoju milovanú Aiko musel pochopiť a zomrela mu priam v náručí. Zamysli sa nad tým kto si, čo chceš a čo si preto schopný urobiť. Pretože nechrániš len jeho ale aj seba. Nie víťazstvá ani sláva ale pády a prehry robia chraktery ľudí." upozornil ho.,, Preto choď domov a zamysli sa, teraz si padol na kolená a zacítil porážku. No vráť sa nabudúce s hlavou zdvihnutou a pevným pohľadom so slovami: Hoc padnem na kolená tisíc ráz, tisíc raz sa postavím silnejší. Tak by ti to povedal Toshio. Niekedy netreba zmlátiť niekoho ale stačia slová, tie sú mocnejšie ako zbrane. Hádam si pochopil." dookončil.

Ešte dlho som kľačal na kolenách."Pochopil."poviem a postavím sa. Pomalým krokom prejdem okolo neho a poviem:"Hai. Vrátim sa. Očakávaj ma tu."poviem a odchádzam preč.(presun)

Katsuro

,,Som rád, ak sa z teba stane raz shinobi v pravom slova zmysle ale len v tom správnom zmysle." podotkol Katsuro a sám zmizol preč.

Katsuro

,, No konečne." povzdychol si Katsuro keď konečne došťuchal Shinichiho až do haly. Katsuro sa posadil do stredu miestnosti a vrtel chvostom.,, Tu prebehne skúška." zaštekal spokojne.

S otvorenými ústami som sa rozhliadol. "Pôsobí to tu takým ukľudňujúcim dojmom," zmohol som sa na pár slov a znovu si to tu prezrel.
Po chvíli som sa spamätal. "A z čoho bude pozostávať?" spýtal som sa a svoju pozornost plne venoval už len psovi.

Katsuro

,,SKúška pozostáva z psychickej a fyzickej časti, ktoré sa odohrajú naraz. Ako tvoj skúšajúci mám právo na prispôsobenie si pravidiel aj tvorbu výnimiek. Odo mňa závisí tvoj prípadný úspech alebo neúspech a vyhradzujem si vopred právo robiť si v tejto miestnosti čo sa mi len zachce a ako sa mi len zachce pretože to mám v popise práce." zaštekal rýchlo informačne Katsuro.,, Ešte nejaké otázky?" spýtal sa ho.

Pozorne som si ho vypočul. Ty to dáš Shinichi. Ver si! zakričalo na mňa moje podvedomie, no nevšímal som si ho. "Nie nemám žiadne," odpovedal som a stále svojimi levandulovými očami sledoval psíka predo mnou.

Katsuro

,,Dobre teda." jemne prikývol hlavou Katsuro.,, Tak budem pokračovať Toshiovými metódami." nadýchol sa.,, Tak teraz musíš predniesť vlastnú obhajobu na to prečo si Kuchiyose hodný a podobné reči. Ak ma presvedčíš nechám ťa prejsť ale ak budem mať pochybnosť tak prednesiem žalobu a potom rozhodne súd." odrecitoval Toshiove slová.,, Takže máš šancu teraz ma presvedčiť. Daj sa do toho." doplnil.

Trošku má to zarazilo. "Eeh, čakal som súboj alebo niečo tomu podobné, ale ako myslíš," úškrnul som sa a zavrel oči. Zašiel som do hĺbky svojej mysle a vydýchol som. A potom začal: "Mojím Kuchiyose by mali byť líšky. Ale poďme na vec. Kuchiyose chcem preto, lebo chcem získať spriaznenú dušu, priateľa, pretože mi to išlo so zvieratami vždy lepšie ako s ľuďmi. Nikdy som nemal skutočných ľudských priateľov, ale nahradzovali mi ich práve zvieratá. Predtým som si to moc k srdcu nebral ale posledných pár rokov má to trápi. Preto verím, že summon bude mojím najlepším priateľom, druhom,spoločníkom. Verím, že so mnou bude v dobrom a zlom, ako by som bol aj ja pre neho. Nechcem, aby bol náš vzťah čisto bojový, ale že budeme na sebe závislí. Že jeden nespráví bez toho druhého ani krok. Nechcem to tak, že budem ochraňovať iba ja jeho, alebo on iba mňa, chcem to navzájom. Ak bude smrteľne zranený,jeho posledné chvíle života chcem stráviť s ním a urobiť mu ich čo najkrajšie. Ak by som bol na vine ja, vyčítal by som si to, no nakoniec sa na to pozrel z pohľadu summona. Asi by nechcel, aby som sa trápil, pretože ak by boli naše role vymenené, nechcel by som to ani ja. No viem, že by mnou jeho smrť otriasla a už by som to asi nebol ja. Kto vie? Za nejaký čas by som sa možno dal dokopy, no on ostane v mojom srdci navždy." odmlčal som sa a pozrel na psa. Bol som pripravený pokračovať, len má zaujímalo, či mi na to nepovie niečo.

Katsuro

,,Pekne povedané, v každom prípade už som to tu počul ale ty si to podal kreatívnejšie a dramatickejšie." zaštekal Katsuro a vstal. Prešiel až k Shinicimu a následne za neho.,, Ale to nič nemení na veci, že sú to len prázdne slová." doplnil a keď sa objavil pred ním už mal podobu líšky.,, Tak čo je lepšie? Ak zomrieš ty alebo tvoj zverenec?" spýtal zo zvedavosti.

Keď ma obchádzal, nepozeral som sa, čiže má jeho premena prekvapila. No bol to stále on, len v inej podobe. Ukľudnil som sa a znovu nahodil normálny výraz a pozrel mu do očí. "To je dosť zákerná otázka. Nedá sa povedať lepšie, musela to byť fakt zapeklitá situácia, kde by som si mal vybrať medzi svojím životom a summonovým. Žiaľ bohu musím povedať, že zverencova. Veľmi by som sa za ten čin hanbil a do konca.života by si vyčítal, prečo som to urobil, ale myslím si, že aj zverenec by po mne skríkol, nech sa zachránim. Jasné, že by som ho neposlúchol a snažil sa ho zachrániť, ale ak by som mal šancu iba seba alebo jeho, tak by som sa zachránil ja. Ako som hovoril, hanbil by som sa, no ak si to prial, som rád, že som mu splnil posledné želanie pred smrťou. Ale žil by tu," ruku som si presunul na srdce a pokračoval, "A i tak, keby som umrel, zverenec by žil a s ním aj ostatné líšky, ale už by nemali mňa kto by ich povolal," nádychol som sa a pozrel na líšku. Po líci mi stiekla slza, no rýchlo som si ju zotrel. Nerád som myslel na také okamihy.

Katsuro

,,Takže by si sebecky obetoval život svojho zvereca?" zaskočil sa Katsuro.,, Každý zverenec vstupuje do vzťahu s tým, že vie kde má svoje miesto a neárd vidí umierať svojho pána. Ale zmluvou sa zaväzuješ, že ho budeš chrániť za každú cenu. V každom okamihu svoj života nehľadiac na okolnosti." zdôraznil.,, Videl som čo strata milovaného zverenca spôsobila shinobimu.,, Vytvorila z neho bezcitné vraha, ktorý na ceste za hľadaním vraha svojho zverenca zabíja nehľadiac na okolnosti ani na previnenie. Takže ak tak veľmi miluješ stvorenie ktoré chceš vyvolávaš ako môžeš dopustiť dívať sa na jeho smrť? To, že si prajeme zomrieť miesto vás neznamená zákonite, že je to lepšie." upozornil ho.,, Ako môžeš dopustiť smrť niečoho čo sa ti oddá vernosťou telom aj dušou?" spýtal sa ho.

"Ale ja ho budem chrániť! Budem na neho dávať pozor ochraňovať ho až dokým to bude v mojich silách. Ako som povedal, ak sa dostaneme do situácie, kde prežije buď on alebo ja a prial by si moje prežitie, nedajbože by sa obetoval, tak by som musel prežiť, aby jeho smrť nebola zbytočná. Ja viem, že to znie moc sebecky, ale chcel by som mu posledné chvíle života urobiť šťastné!" stál som si za tým, i keď to znelo nie moc pekne, ale presne tak by som to asi aj urobil. "Ak by to bolo želanie môjho milujúceho zverenca, tak mu to splním. Ale ak by sa vo mne niečo pohlo, v mysli mi prebehli všetky naše spoločné okamihy, a nedalo by sa vôbec nijako zachrániť, chcel by som zomrieť spolu s ním. Ale ak by bola možnosť úniku iba pre jedného, a on by trval na mne a ešte má aj zachránil, tak by som žil ďalej. Budem sa opakovať, musel by som sa cez to preniesť, najmä kvôli nemu, pretože by nechcel, aby som sa trápil."

Katsuro

,,Zabil si už niekoho?" spýtal sa ho Katsuro vážne a začal ho obchádzať do okola.,, Prešlatvoja ruka hruďou nepriateľa a ukončila jeho život? Vieš ty vôbec čo to znamená zabiť?" pýtal sa neustále.,, Zabiť samo o sebe je také ťažké, že väčšina ľudí to neunesie a zrúti sa a ty mi chceš povedať, že by si dobrovoľne sledoval a dovolil smrť svojho zverenca? Ak by ti vlastná rodina povedala, že zomrie pre teba tak by si ich v tom nechal?" zaskočil sa.,, Si len malé dieťa a o smrti toho veľa nevieš." povzdychol si.,, SKutočne si myslíš, že máš na to aby si mohol zvolať zverenca? Pretože ak bude s tebou bude odkázaný na istú smrť a to je otrasné." doplnil.

"Nie, ešte som nezabil. Ešte som nikomu nestiahol na život," odvetil som a pritom sa znovu hádzal do kľudu. "Takže neviem povedať, či je to ťažké, no verím ti, ty o tom vieš viac ako ja. Ale myslíš si, že by som sa stal ninjom, keby som sa bál zabiť?" potom som si vzdychol a zavrel oči.
Keď som ich znovu otvoril, pozrel som líške do očí. "Ak by som sa nechal zabiť ja, pre toho zvera by to bolo podľa mňa neskutočným ublížením. Najmä preto, ak by sme spolu strávili celý život, robilo všetko spolu. No s ním by smútila aj celá smečka a zničiť im životy tým, že ich zachránim. Znie to hrdinsky, no iba z pohľadu na mňa. Ale bude sa niekto pozerať aj z pohľadu líšok? Aké utrpenie prežívajú tým, že som ich zachránil? Najmä pre náš vzťah. No ak by summon riskoval život pre mňa a obetoval sa pre moju záchranu, prežil by som. Tiež by som za ním smútil a nebol to ja, lenže bol by som závislý nielen na ňom, ale aj na ostatných členoch smečky. Čiže by som bol za nejaký čas už s tým zmierený. No o tej smrti naraz, asi by som to neurobil. Potom by ostatným chýbal nielen ich brat/sestra ale aj ja. A to by bolo pre nich asi najhoršie," odmlčal som sa. Tak veľmi som sa pohrúžil do svojich citov a menil ich na slová, až som bol v akomsi tranze. Pokrútil som hlavou a vrátil sa do reality.

Katsuro

,,Lenže ak by ma každý takýto prístup k svojim zverencom za pár rokov by Summoni vymizli z povrchu zemského pretože každý by sa stal obeťou shinobi." prehovoril a zastavil pred ním.,, Zabi alebo budeš zabitý, ako vidím zastávaš tento názor." povzdychol si a vypľul z tlamy kunai k jeho nohám.,, Tak zober ten kunai a pozeraj sa mi do očí. A pri pohľade do mojich očí skús vidieť všetko to čo som prežil. Všetku nehu a radosť ktorou som bol obdarovaný. Skús si to predstav a bez mrknutia oka ma pri tom zabi tým kunai." zavelil Katsuro a pohľadom mu sledoval oči ako zhypnotizovaný.

Keď mi kunai letel ku nohám, vykopol som ho do výšky a chytil ho do ruky. Pritom som sa naň zapozeral. Naozaj? Toto chce? pýtal som sa sám seba a presunul pohľad zo zbrane na psa. Na jeho oči, do ktorých som sa podľa jeho slov zahľadel. Z jeho očí sálala skúsenosť, láska, proste všetko, čo vymenoval. V jeho očiach som sa priam utápal. No i tak som myšlienku líšku zabiť zavrhol. "Odmietam. Nie. Proste to nejde, ťa len tak z ničoho nič zabiť. Nie takýmto spôsobom. Ako ninja mám nejaké pravidlo, proste nezabijem za takýchto okolností. Neurobím to," pokrútil som hlavou a hodil kunai na zem, až sa do drevenej podlahy zapichol. "A ak to znamená, že som v tejto skúške neuspel, budem sa s tým musieť zmieriť." vzdychol som si a vložil si hlavu do dlaní.

Katsuro

Katsuro len v tichosti cúvol pár metrov. Z miesta sa v momente v obrovskej rýchlosti rozbehol na Shinichi a vyskočil. Roztvoril tlamu a bol pripravený na Shinichiho zaútočiť.

Pomedzi prsty som videl, ako na mňa letí. Ruka mi okamžite skĺzla ku katana a trhnutím som ju vytasil. Na plocho som zdvihol čepeľ pred seba, čiže jeho útok vyblokoval ale zase sa mu nič nemohlo stať. Stále som mlčal. Nastavil som ruku a silno buchol do čepele a pokúsil sa líšku odhodiť.

(malý dotaz, aký je Katsuro veľký? xD)