Vlnková země

First topic message reminder :



Vlnková země pro mise

Technika Jikuukan Idou, vec, ktorá mi umožní nielen sa premiestniť, ale aj lokalizovať bytosti. Vďaka tej technike som sa objavil pri Futoshim... práve keď prechádzal neosvetlenou časťou tohto územia. "Futoshi-nee, ahoj braček."

"Un?!" Strhol som sa a rýchlo sa otočil smerom ku Kayatovi. "Braček?! Kto si?" Pozrel som sa na osobu s maskou a dlhým plášťom.

"Brat... nepamätáš si, čo?" Zložil som si masku a pozrel sa na neho. "Síce nie sme ozajstní bratia... ale musím uznať, že si mi mimo klan najbližší človek." Na chvíľku som pomlčal. "Prišiel som si od teba vyzdvihnúť jeden dlh..." Síce žiadny nemám... ale to on nevie...

Ja mám nevlastného brata??? Chvíľku som sa na neho pozeral. "Dlh?"

"Áno dlh... ale neboj sa, nič strašné, chcem od teba len dve veci." Usmial som sa na svojho bračeka. "Zmluvu na kuchiyose a tiež zvitok. Možno si stratil pamäť, ale reflexy a isté zakódované veci v tebe zostali."

"Zmluvu na kuchiyose a zvitok?" Stál som nehybne na mieste. "Nejako sa pri mne začínajú objavovať osoby, ktoré ma poznajú."

"Osoby? Koho si už stihol stretnúť?" Stál som na mieste. Snáď nikoho príliš nebezpečného... potrebujem ten zvitok, Futoshi je jediný, kto ho má a ani ja neviem kde, ako a kedy ho vlastne získal... pochybujem, že sa to vôbec dozviem, no stačí mi tá sila, ktorou disponuje...

"Hmm... modré vlasy, pekná, mladá, Yuuki z Kiri." Pousmial som sa.

Hmmm? Ten popis je veľmi slabý... úplne slabý, ale predsa len, jednu osobu si mi tak trošku pripomenul, braček. "Zrejme ju nepoznám... v Kiri nepoznám nikoho." Pristúpil som bližšie a natiahol k nemu ruku. V očiach som aktivoval sharingan. "Aj ja mám zvláštne oči... sme si podobní."

"Eh?" Pozrel som na ruku a pomaly som mu ju stisol. Pozdrav...

Ako my chytil ruku potiahol som ho k sebe a druhou rukou potlepkal po lopatke na chrbte. "Som rád, že ťa vidím braček." Ustúpil som o krok dva vzad.

"Heh? No zrejme aj ja." Neisto som sa usmial. "A čo s tým zvitkom teda?"

"Prosto ho privolaj, funguje na zmluvu, kto nemá zmluvu nemôže privolať zvitok, kto sa nepodpísal na zvitok, nemá zmluvu a tak dookola. A kým nemá ninja zmluvu nemá možnosť privolať to jedinečné kuchiyose." A to je hádanka, ktorú som doteraz nevyriešil... Futoshi-san ako si sa dostal k tomu zvitku??? Usmial som sa... zasa. "Stačí trocha tvojej krvi a pečate, ktoré isto ovládaš."

"Hmmm..." Vykonal som čo mi povedal.
Na mieste sa objavil zvitok... stredne veľký zvitok. Vzal som ho. "To je? Celé?"

Prebral som od Futoshiho zvitok, kľakol som si na zem a otvoril ho. Na moje prekvapenie, bolo tam len jeho meno a ešte pred tým jeho menom už len niečo načmárané... bola to krv, ale neviem čo to bolo, už to bolo nečitateľné. Kusol som sa do prsta a napísal som tam svoje meno, taktiež som pridal na zvitok všetko potrebné, čo tam byť má. To je prvá časť... Zroloval som zvitok a vstal. "Prepáč, že tak na rýchlo, ale vieš, čím rýchlejšie, tým lepšie." Zvitok zmizol... už ho nebolo.

"Ja vlastne ani neviem prečo som ti to dal, ale budiš." Usmial som sa. Snáď to nezneužije, ani neviem čo to má byť, asi by som sa mal zamerať na získanie svojej pamäte...

"Tak a teraz ešte jedna vec..." Podal som Futoshimu zvitok a pero. "... to čo si teraz spravil, prosím ťa, napíš mi sem ako si to urobil, to privolanie." Zasa som sa usmial.

Na zvitok som napísal všetko čo som vedel, ani som nevedel kde sa to vo mne všetko nabralo, ale keď som začal písať zrazu som len písal. Už popísaný zvitok som podal Kayatovi späť aj s perom. "A ešte... môj braček sa volá?"

Vzal som si ten zvitok... aj pero a uschoval som si to. "Kayato, braček Kayato." Sharingan som vypol a tým zrušil techniku na ovládanie mysle... Futoshi ani nevedel, že som ho ovládal. "Ešte by som ti rád povedal jednu vec... o tebe."

"Vec o mne?" Začudovane som sa na Kayata zahľadel. "Akú vec?"

"To tvoje opustenie dediny. Vieš... ty si sa len tak vyparil. Zobral si sa preč a nebolo ťa braček. Vyzeralo to akoby si prosto len odišiel a hotovo." Hmmm...

Zasa mnou niečo pohlo, rovnaký pocit ako pri debate s Yuuki. "Chceš povedať, že som opustil dedinu?!"

"Áno... ale neboj sa, pre mňa si stále ten istý Futoshi, ktorý má dôvod na všetko. A nikomu nepoviem, že som ťa našiel, je na tebe čo so svojim životom spravíš." Pozrel som na čiernu oblohu. "Ešte prídem braček, ale teraz niečo mám... niečo zaujímavé." Tá tvoja slečna... Yuuki ma asi zaujala... ale možno si len namýšľam... Potriasol som Futoshimu rukou."Vieš... máš mozole..." Usmial som sa a nasadil som si masku. "Neskôr braček." Mávol som na neho a zmizol.
(Presun.)

Len som sa pozeral na to miesto, kde mal byť Kayato. Po chvíľke som sa pobral smerom "domov."
Nad tou technikou som sa až tak veľmi nečudoval, niečo mi hovorilo, že pre mňa nie je výnimočná.
Keď som sa dopracoval až k domu, vošiel som dnu. Všetko to už spalo, tak som len zložil vo svojej izbe oblečenie a šiel som spať.

Už dva dny tu bloudím,vyptávám se ale nikdo neví,kde leží Zabuza...Opřel jsem se o velký dřevěný kříž a porozhlédl se kolem.Ale?!Ale?!Podíval jsem se nadšeně pod sebe.To..to je ono dva hroby,velký kříž,měl tu být i ten meč..ale co už...Vytáhl jsem připravenou lopatu a začal kopat -.-.Po pár minutách kopání jsem vytáhl dvě,shnilá a rozežraná těla.Dělám to tak nerad..Rozeběhl jsem se zpět do Otogakure.(přesun)