Miestnosť za pultom hostinca

First topic message reminder :

Klasická poloosvetlená miestnosť so stolom, štyrmi gaučmi naokolo, plná nukeninov, strážnych goríl (čím myslím samozrejme ľudí xD) a samozrejme žien...

"Super." zamířím rovnou tam, ale u dveří se zaseknu, protože je zavřeno
"Pohni si Tetsuy chci jít spát a máš zavřeno." klepám nohou

Došiel som na miesto a odomkol som jej.
"Vyspi sa doružova."

"Růžová už jsem a žádný kanadský žertíky, jinak víš jaká dovedu být." usměju se a dám mu pusu na líčko

Zakýval som jej.
Hra bude zábavnejšia, keď po mohoj boku bude niekto na uvoľnenie sa.

vlezu do pokoje a zavřu za sebou dveře.
upoutá mě postel dojdu k ní, odstrojím si vestu, šátek a odzbrojím se a zalehnu do postele a zachumlám se pod peřinu, krásně voněla

Doniesol som jej čaj a pomaly som šiel.
"Dobrú noc."

"Hm díky, ale stejně asi neusnu." usměju se a natáhnu se pro čaj a upiju z hrnku

Takmer so mnou treslo o zem.
"Myslel som si, že si unavená."

"Jo jsem, ale ne na to abych usnula mě stačí jen chvíle ležení v posteli a jsem ready znáš mě ne?" usměju se a posadím se a sleduju ho

Usmial som sa a na krátku chvíľu som od nej odvrátil pohľad.
Existujú iba dvaja ľudia, do ktorých myslí som sa nikdy nebol schopný dostať a to je Riku-san a Halinor.

"Co je?" zeptám se ho s úsměvem

"Nič dôležité."
Veselo vyskočím na luster a ovladačom spojazdním obrazovky pred nami. Na každej sa zobrazil iný človek.

podívám se na obrazovky
"A co nebo kdo to je?" podívám se zase zpět na nTetsuya

"Ľudia, ktorým sa snažím dostať do mysle na diaľku. Tentokrát to samozrejme ale myslím viac obrazne. Všetko sú to "ťažké prípady", tento typ hry ma vždy fascinoval. Napríklad tamto dievča..." Ukázal som prstom.
"Volá sa Kairi. Pred nedávnom sa dozvedela, že je do nej zamilovaný jej vlastný brat. Obojstranné to však nie je. S kuchárom sme sa stavili, či spácha samovraždu, alebo ho zabije."

"Hm, až tak nešťastný neopětovaná láska. chudák holka." obejmu si kolena s sleduju všechno

"Nič sa nezmenilo."
Vypol som to a vytiahol som kryštálovú guľu.
"Tōmegane no Jutsu." Objavil sa odraz bielovlasého dievčaťa, ktorému však nebolo vidno do tváre.
"Môj momentálne najzaujímavejší objekt, Hyuuga Sayuri. Bola jednou z najlepších, možno aj najlepšia uživateľka vznešenej peste. Iritoval ma jej optimizmus. Na jednej misii som po nej poslal svojich kumpánov, ktorí ju pripravili o byakugan. Bol som si istý, že spácha samovraždu, dokonca sa o to aj pokúsila, no vzchopila sa skôr, než sa stačila doraziť."

"Zajímavý na ženský tě užije, co?" ušklíbnu se "ASi ti pokazila plány."

"Keď už mám niekoho sledovať, tak aspoň niekoho na koho je radosť pozerať sa, nie? Ťažko tu hovoriť o plánoch, akurát som vtedy prišiel o 100 ryo."
Usmial som sa a pomedlil si ruky.
"No tentokrát to bude zaujímavejšie. Figúrky sa znova dajú do pohybu. Nemôžem sa toho dočkať, už teraz sa tak strašne teším."

"Tahle nadšenýho jsme tě snad nikdy neviděla. To musí být teda akce, že tě to tak rozhodilo. Plánuješ s emnou něco v blízké budoucnosti?" zajímám se

"To seš celý ty, ale nevím jestli vydržím tak dlouho v klidu." a nátahnu se zase pro čaj a napiju se

"Nemysli si, že budeme pozorovať iba odtiaľto. Ale dnes to už nejdem riešiť. Mala by si sa trochu vyspať."
Postavil som sa.
"Tentokrát už naozaj dobrú noc."
Zavrel som za sebou dvere a odišiel.

usmála jsem se a zachumlala se do peřin a spokoje jsem usínala. (spánek )

probudila jsem se celkem pozdě. tak jsem se zase oblékla do svých věcí, urovnala Tesuyovi postel a šla ho vyhledat

Sedel som za stolom a hral som sa s figúrkami. Popritom som si robil poriadok a ešte stíhal ťukať do klávesnice.
Vyzerá to, že bude sranda.