Sanhyaku Shunsui [VELITEL ANBU]
2 posters
Ns: Go on :: Text RPG :: NS: Go on :: Vaše postavy :: Kumogakure no Sato
Strana 1 z 1
Sanhyaku Shunsui [VELITEL ANBU]
Jméno a příjmení: Sanhyaku Shunsui
Vesnice: Kumogakure no sato
Pohlaví: Muž
Narození: 3.septembra ( září )
Věk: 26
Klan: Yotsuki
Sensei: ___
Hodnost: Veliteľ ANBU ( ANsatsu senjutsu tokushu BUtai - Zvláštna taktická a vraždiaca jednotka )
Podstaty: Raiton, Suiton
Kde by som mal začať. Sanhyaku Shunsui je člen jednotiek ANBU. Jeho povaha je veľmi jedinečná. Od mala neznášal, keď ho poznalo veľa ľudí. Bol to skromný chlapec, ktorý veril, že dokáže chrániť. Chcel sa stať silným, aby chránil. Nikdy nedokázal byť veľmi priateľský, aj keď sa snažil a preto si v mysli vypestoval myšlienku. Bola to jeho náhrada, priateľstva. Puto je niečo, čo človeka utešuje, pomáha mu ísť rovno. Priatelia sú veľmi dôležitý pre každého. Sanhyaku si to uvedomoval veľmi dobre a tak sa rozhodol, že bude silný, aby sa tie putá nikdy nepretrhli. Rozhodol sa chrániť. Chrániť ľudí, chrániť majetok a chrániť svoju vesnicu. Keď sa ocitne zoči voči nepriateľovi, stane sa z neho človek bez citov, pripravený zabiť, no normálne je to celkom pohodový človek...iba trochu príliš tichý. Jeho rozhodnutie ochraňovať ho viedlo k tomu, aby sa stal čo najsilnejším. Nikdy mu nezáležalo na tom, čo si myslia ostatný, či je to niečo pozitívne alebo negatívne. Preto sa stal tieňom vesnice. Stal sa ANBU, ktorý pracujú v tajnosti a efektívne. Je cieľavedomý človek. Jeho spôsob života je stanoviť si cieľ, ísť za ním a nikdy sa nezastaviť. Je tiež sebavedomý. Verí v svoju silu a vie, že toho zvládne veľa. Dôveruje svojim úsudkom tak, ako dôveruje samotnému Tsuchikagemu. To je asi tak všetko k charakteru Sanhyaka, predsa len opisovať človeka nie je nič najjednoduchšie.
Sanhyaku má veľmi tmavé vlasy, takmer čierne. Jeho obočie je na rozdiel od vlasov svetlé, vďaka čomu ho rýchlo spoznáte.
Skoro stále nosí masku, ktorá vyzerá úplne inak ako všetky ostatné. Na prvý pohľad vyzerá maska podstatne hrozivejšie ako normálne masky a ešte väčší účinok má, keď ju Sanhyaku nosí pri misiách. So svojou katanou a maskou vyzerá ako posol z pekla prinášajúci jediné...smrť.
V mladosti nosil červený plášť, ktorý teraz ale odložil a vystriedalo ho klasické brnenie ANBU. Pre každý prípad si plášť necháva starostlivo odložený.
Na chrbte nosí katanu, ktorá vyčnieva na pravej strane, aby ju mohol v prípade potreby chytiť rýchlo aj ľavou rukou.
Na ľavom pleci má vytetovaný znak svojho klanu, ktorý tam má od detstva. Keďže jeho klan nie je veľmi rozšírený, skoro nikto toto tetovanie nepozná.
Rozhodol som sa, že vám opíšem svoju minulosť. Svoj život. Príbeh, ktorý sa začína mojím narodením a končí dnešným dňom. Všetko to začalo v jeden deň. V deň môjho narodenia. Nebudem žiaľ schopný opísať vám okolnosti toho dňa. Odkedy si pamätám ma vychovával starý rybár menom Minazuki. Zachránil ma, keď som bol ešte drobné bábätko. Našiel ma na brehu rieky v prútenom košíku. Na kraji košíka bol vyrytí dátum 3. 9. Keďže som bol vtedy ešte veľmi malý, a písal sa mesiac október, Minazuki považoval tento dátum za deň môjho narodenia. Dal mi meno Sanhyaku, podľa dátumu môjho narodenia a v poradí stej jeho výpravy na túto rieku. I keď bol Minazuki veľmi starý, vychovával ma ako vlastného syna. Naučil ma rozprávať, chodiť a čoskoro aj chytať ryby. Keď som mal 6 rokov, Minazuki zomrel. Dlho ma pripravoval na časy, kedy sa o seba budem musieť sám postarať, a ja som to samozrejme urobil. Každý deň som si išiel nachytať ryby, do neďalekého mesta som chodil nakupovať. Prešiel som si ťažkým detstvom, ktoré ma postavilo priamo pred realitu dnešného sveta. Dva roky som žil obyčajný život, bez Minazukiho. Nikdy som naňho nezabudol a čím ďalej, tým viac som premýšľal.“Bola jeho smrť určená osudom?“...“Má každý človek vopred určený svoj osud?“...“Čo je to vlastne osud?“ Moje myšlienky sa každý deň uberali iným smerom, až som sa po 2 rokoch rozhodol. Dnešný svet je rozvrátený. Všade vznikajú vojny a ľudia prichádzajú o rodiny. Ja tomu zabránim! Viac nedovolím, aby sa pretrhali putá medzi blízkymi ľuďmi! Budem silný, budem ochraňovať tie putá vlastným životom!
Začal som hľadať miesto, kde sa stanem silným. Nedokázal som len sedieť na mieste a nič nerobiť, zatiaľ čo moje slová zanikali prachom. Veľa krát som počul o shinobich. Ninjovia, ktorý používajú telesnú a psychickú energiu svojho tela, na vytvorenie čakry, astrálnej sily používanej na boj. Táto veta bola jediné, čo som o nich vedel. Naučil ma to Minazuki potom, čo som ho k tomu dlho presviedčal. Bola to jedna z mnohých vecí, na ktoré som nikdy nezabudol. Ešte stále si pamätám jeho výraz na tvári, keď mi to hovoril. Dokonca si pamätám ten chladný pocit, keď prerušil moje vyzvedanie vetou, že jeho manželku zabili ninjovia. Ešte stále mám niekedy sny, keď sa mi ten moment v mysli opakuje znova a znova. Aj to bol dôvod, prečo som sa rozhodol stať sa shinobim. Chcel som vedieť, chcel som pochopiť ich správanie, ich systém. Tak som sa vydal do Kumogakure, najbližšej vesnici ninjov.
Prihlásil som sa do Akadémie, v ktorej sa malé deti učia používať čakru a vychovávajú z nich ninjov. Stal som sa shinobim. Tu sa začína druhá časť môjho života. Časť plná trápenia a zármutku, ktorú som s radosťou prekonal počas svojej cesty za silou. Rozhodol som sa, že sa stanem silným, aj keby som mal podpísať zmluvu s diablom. A stať sa shinobim bola asi najlepšia a najrýchlejšia cesta k dosiahnutiu mojich cieľov. A bola to aj veľmi dobrá voľba. Na akadémii mi išlo všetko od ruky. Nepotreboval som trénovať, dokonca sa ani učiť. Všetko som si osvojil okamžite. Mal som talent o ktorom som vôbec netušil. Cítil som sa dobre, keď som si bol istý, že moje rozhodnutie bolo správne. Začal som čítať knihy. Začal som sa vzdelávať a spoznávať históriu sveta ninjov. Čoskoro som sa dopočul o starodávnom klane Yotsuki, pôvodne vzniknutého v Kumogakure no sato. Na ľavom ramene som mal odmala znak práve tohto klanu. Bol som neskutočne prekvapený z tohto poznatku a začal som zisťovať viac. Chytila ma čítacia horúčka. Domov som si požičal 10 kníh o klanoch v Kumogakure a všetky som preštudoval celé. Sedem dní a tri noci som len čítal knihy. Bolo to k zblázneniu a stále som dychtil po poznatkoch. Bol som na dosah mojej skutočnej rodine a záhade, odkiaľ pochádzam. Bolo to, akoby som chytal holou rukou dym. Bol som blízko, dotýkal som sa ho a v tom mi unikol pomedzi prsty. Už som nenašiel viac písomností a vzdal som to. O svojom klane som sa nedozvedel nič bližšie, no prinieslo mi to aspoň niečo. Zistil som, že pochádzam z veľmi silného klanu, ktorý ovláda raiton. Kým som bol na akadémii, nič som nemohol robiť. Preto som čo najrýchlejšie prešiel maturitnými skúškami a stal sa geninom. Otvoril sa pre mňa široký svet a začal som plniť misie v týme.
Zmaturoval som v desiatich rokoch. Dokončiť akadémiu po 2 rokoch bolo veľmi zriedkavé, no nebolo najmenších pochýb, že som hodný nosiť ochrannú čelenku Iwagakure. Moje rozhodnutie ma unášalo v pred a posúvalo stále správnym smerom. Existovala pre mňa jediná cesta. Cesta vpred. Pridelili mi tím na čele s jouninom. Keďže sme ešte neovládali takmer žiadne ninjutsu, robili sme väčšinou len D-rank misie. Mne to nevadilo. Mal som tak viac času, ktorý som samozrejme využil na tréning. Mal som sklon k rýchlosti. Mal som nadanie k taijutsu a ninjutsu, no genjutsu mi nikdy veľmi nešlo. Začal som trénovať elementárne techniky a už v dvanástich rokoch som dokázal používať C-rank bleskové techniky. Bol som považovaný za génia a najsilnejšieho genina v Iwagakure. Náš tím bol považovaný za najsilnejší, a určite to nebola len moja zásluha. Niekedy nás posielali dokonca na B-rank misie, ktoré sme zvládali bez problémov. Aj keď sme boli talentovaný, rozhodli sme sa, že na chuuninských skúškach nejde iba o silu ale aj o prax. Preto sme sa do nich prihlásili až po troch rokoch a prešli sme všetci traja. Sensei bol na nás pyšný a v našich životoch sme pokračovali už ako chuunini.
Bol som chuunin. Vybral som sa vlastnou cestou a oddelil sa od bývalého tímu. Všetko som to robil pre svoj sen. Chcel som byť silný a o to som sa snažil. Keďže som bol chuunin mal som trochu väčšiu autoritu. Rozhodol som sa ísť za samotným Raikagem a dozvedieť sa niečo viac o mojom klane. Po krátkom rozhovore som dostal tajné svitky klanu Yotsuki a odhalil som tajomstvá najsilnejších techník môjho klanu. Utiahol som sa do samoty a trénoval som. Jeden deň som strávil nad študovaním svitku a ďalšie dni som trénoval technik. Toto som opakoval jeden rok. Jeden rok mi trvalo stať sa o niečo silnejším. Bol som ako zviera prahnúce po autorite. Nakoniec som sa dokázal naučiť jednu techniku zvitku, no vedel som, že to určite nie je všetko. Môj talent som nemienil zahodiť a rozvíjal som sa stále ďalej. Začal som trénovať svoje telo. Prestal som byť závislí na technikách a začal som trénovať taijutsu. Nakoniec prišlo to, čo som očakával už veľmi dlho. Musel som začať plniť svoj sen. Silný som bol. Zostával už iba správny spôsob, ako ochraňovať ľudí. Nemal som rád veľké veci a určite som nechcel byť výstredný. Hľadal som cestu, po ktorej by som mohol kráčať sám a predsa by som bol užitočný. Rozhodol som sa stať ANBU. Plniť tajné misie na ochranu vesnice, zodpovedať sa priamo kagemu a byť užitočný. Bol to môj sen, ktorý však nebol ľahko dosiahnuteľný. Začal som zisťovať svoje možnosti. Informácie o ANBU. Ako sa tam dostať a všetko ostatné. Po krátkom čase som zistil všetko čo som potreboval a prihlásil sa do výcviku ANBU jednotiek. Bolo to oveľa jednoduchšie ako som čakal. Celý výcvik bol zameraný na to, aby sme vždy nosili masku, nikdy neprezradzovali svoje meno a počúvali a verili jedinému človeku. Mesiac pred mojimi osemnástimi narodeninami som bol vymenovaný za ANBU, dostal som masku a začal nový život. Bol som šťastný. Neopísateľne šťastný. Konečne som mohol žiť, podľa svojich predstáv a nikde sa nezastavovať.
No všetko, pre čo som sa vo svojom živote snažil sa rýchlo zmenilo. Nastalo veľké obdobie mieru. Skončili vojny, nezmyselné masakre a svet sa ukľudnil. Cítil som sa prázdno. Ako keby zo mňa vyprchalo všetko nadšenie. Vo svete vládol mier. Už nebolo koho ochraňovať, už nebôl dôvod bojovať. Všetko, prečo som sa doteraz snažil prišlo nazmar. No ja som to akceptovať nechcel. Stále som hľadal malú štrbinku, nejaké východisko. Ja som zažil, aký je svet a preto sa mi zdalo veľmi zvláštne, ako rýchlo sa zmenil. Neveril som tomu alebo som bol skôr príliš sebecký a nechcel som tomu veriť. Každopádne cítil som sa znepokojene. Vedel som, že mier nebude večný. Ale rozhodol som sa užiť si tento krátky mier čo najviac. Začal som trénovať. Po čase som sa vypracoval na elitu medzi ANBU. Nebolo nikoho, kto by ohrozoval ľudí, preto aj ninjovia dostávali stále menej misií. Kagovia strácali svoj význam. ANBU už nemali žiadne misie, a už vôbec nie tajné. Možno aj preto, že väčšina ninjov strácala na sile som sa dokázal po čase dostať na post veliteľa anbu. No po pár rokoch som si pripadal ako nepotrebný človek. Ľudia sa bavili. Boli šťastný a užívali si život. Robili hostiny, karnevali a donekonečna oslavovali mier. No ja som stále iba trénoval s jedinou myšlienkou: "Raz nastane ten pravý čas, kedy bude moje snaženie užitočné." Čím ďalej, tým menej som v to veril. Po štyroch rokoch a desiatich mesiacoch som sa rozhodol, že začnem žiť nový život. Život v mieri...
Odišiel som na pár dní preč z vesnice. Išiel som si užiť život presvedčený, že takto to bude lepšie. Cestou som sa nemusel strachovať, že by ma niekto napadol alebo mi chcel ublížiť. Bol som pokojný a ten pocit bol krásny. Práve ten pocit ma naivne presvedčil, že zlo zo sveta naveky odišlo. Ale stále to boli len prázdne slová. Usídlil som sa pri mori na vrchu útesa, na hranici Zemi Blesku. Bol som ďaleko od civilizácie, tak som nevedel skoro nič o tom, čo sa deje vo svete a bolo mi to jedno. Nečakal som žiadne záhadné úmrtia, ani vraždy. V zemi predsa vládol mier, kto by niečo také čakal? Strachoval som sa návratu domov. Bál som sa, že keď sa vrátim všetko to, čo som dosiahol stratím v jednej sekunde. Preto som to odkladal čo najdlhšie. No stále som mal povinnosti veliteľa ANBU, i keď neboli dôležité. Po dvoch mesiacoch som sa vrátil naspäť do Kumo. Cestou som sa dozvedal o rúznych krádežach, nepokojoch vo vesniciach a vzburách. Čím dlhšie som bol na ceste, tým viac som sa ponáhľal. Nakoniec som prišiel a čakalo ma veľmi nepríjemné prekvapenie...Celá vesnica bola zničená. "Prečo?? Čo sa stalo? Prečo som tu nebol?" No čoskoro som všetko pochopil. Môj krátky názor na mier bol osudný. Pät rokov som čakal na to, ako sa mier stratí zo sveta a znova zavládne chaos. Pred koncom tejto dlhej cesty som to vzdal. Podľahol som ilúziam bežného človeka. Nechal som sa ovládnuť týmto falošným mierom a prestal byť ostražitý. No nakoniec predsa len prišlo to, čoho som sa bál. Pominul celosvetový mier a nastal celosvetový chaos. Prišiel jeden človek, ktorý všetko zmenil. Znova poškvrnil náš svet, ktorý sa začínal podobať na nebo na zemi. On nám namiesto neba priniesol peklo a zato zaplatí. Svet sa zmenil rýchlo a razantne. Bolo to ako keď jediný malý kamienok rozvíri hladinu mláky. Nezostávalo nič iné, ako ukrývať sa s ostatnými, ktorý unikli nepriateľom a čakať na správnu príležitosť. Nastala doba, ktorá je pravým opakom mieru. Každý sa ukrýva, utajuje svoju totožnosť a obáva sa smrti na každom rohu. Ja som veliteľ ANBU. Ja som jeden z tých, ktorý sa rozhodli bojovať proti Kagetsu no sato a za každú cenu privediem do tohto sveta naspäť staré časy...
Vybavenie:
Zapečatený zvitok s tajomstvom techniky Jigokuzuki
Sada kunaiov a shurikenov
ANBU katana
Výbušné lístky
Dymové kuličky
Jeden prázdny zivtok, atrament a štetec na písanie
Techniky:
E-rank
Kawarimi no jutsu
Bunshin no jutsu
Kakuremi no jutsu
Nawanuke no jutsu
Henge no jutsu
D-rank
Raiton: Furasshu no ropu
C-rank
Mizu Bunshin no Jutsu
Raiton: Mantoru no jutsu
Raiton: Shitsumei no jutsu
B-rank
Raiton: Shibari no jutsu
Raiton: Raiuzu
A-rank
Suiton: Daibakufu no Jutsu
S-rank
Raiton no Yoroi
Vesnice: Kumogakure no sato
Pohlaví: Muž
Narození: 3.septembra ( září )
Věk: 26
Klan: Yotsuki
Sensei: ___
Hodnost: Veliteľ ANBU ( ANsatsu senjutsu tokushu BUtai - Zvláštna taktická a vraždiaca jednotka )
Podstaty: Raiton, Suiton
Kde by som mal začať. Sanhyaku Shunsui je člen jednotiek ANBU. Jeho povaha je veľmi jedinečná. Od mala neznášal, keď ho poznalo veľa ľudí. Bol to skromný chlapec, ktorý veril, že dokáže chrániť. Chcel sa stať silným, aby chránil. Nikdy nedokázal byť veľmi priateľský, aj keď sa snažil a preto si v mysli vypestoval myšlienku. Bola to jeho náhrada, priateľstva. Puto je niečo, čo človeka utešuje, pomáha mu ísť rovno. Priatelia sú veľmi dôležitý pre každého. Sanhyaku si to uvedomoval veľmi dobre a tak sa rozhodol, že bude silný, aby sa tie putá nikdy nepretrhli. Rozhodol sa chrániť. Chrániť ľudí, chrániť majetok a chrániť svoju vesnicu. Keď sa ocitne zoči voči nepriateľovi, stane sa z neho človek bez citov, pripravený zabiť, no normálne je to celkom pohodový človek...iba trochu príliš tichý. Jeho rozhodnutie ochraňovať ho viedlo k tomu, aby sa stal čo najsilnejším. Nikdy mu nezáležalo na tom, čo si myslia ostatný, či je to niečo pozitívne alebo negatívne. Preto sa stal tieňom vesnice. Stal sa ANBU, ktorý pracujú v tajnosti a efektívne. Je cieľavedomý človek. Jeho spôsob života je stanoviť si cieľ, ísť za ním a nikdy sa nezastaviť. Je tiež sebavedomý. Verí v svoju silu a vie, že toho zvládne veľa. Dôveruje svojim úsudkom tak, ako dôveruje samotnému Tsuchikagemu. To je asi tak všetko k charakteru Sanhyaka, predsa len opisovať človeka nie je nič najjednoduchšie.
Sanhyaku má veľmi tmavé vlasy, takmer čierne. Jeho obočie je na rozdiel od vlasov svetlé, vďaka čomu ho rýchlo spoznáte.
Skoro stále nosí masku, ktorá vyzerá úplne inak ako všetky ostatné. Na prvý pohľad vyzerá maska podstatne hrozivejšie ako normálne masky a ešte väčší účinok má, keď ju Sanhyaku nosí pri misiách. So svojou katanou a maskou vyzerá ako posol z pekla prinášajúci jediné...smrť.
V mladosti nosil červený plášť, ktorý teraz ale odložil a vystriedalo ho klasické brnenie ANBU. Pre každý prípad si plášť necháva starostlivo odložený.
Na chrbte nosí katanu, ktorá vyčnieva na pravej strane, aby ju mohol v prípade potreby chytiť rýchlo aj ľavou rukou.
Na ľavom pleci má vytetovaný znak svojho klanu, ktorý tam má od detstva. Keďže jeho klan nie je veľmi rozšírený, skoro nikto toto tetovanie nepozná.
Rozhodol som sa, že vám opíšem svoju minulosť. Svoj život. Príbeh, ktorý sa začína mojím narodením a končí dnešným dňom. Všetko to začalo v jeden deň. V deň môjho narodenia. Nebudem žiaľ schopný opísať vám okolnosti toho dňa. Odkedy si pamätám ma vychovával starý rybár menom Minazuki. Zachránil ma, keď som bol ešte drobné bábätko. Našiel ma na brehu rieky v prútenom košíku. Na kraji košíka bol vyrytí dátum 3. 9. Keďže som bol vtedy ešte veľmi malý, a písal sa mesiac október, Minazuki považoval tento dátum za deň môjho narodenia. Dal mi meno Sanhyaku, podľa dátumu môjho narodenia a v poradí stej jeho výpravy na túto rieku. I keď bol Minazuki veľmi starý, vychovával ma ako vlastného syna. Naučil ma rozprávať, chodiť a čoskoro aj chytať ryby. Keď som mal 6 rokov, Minazuki zomrel. Dlho ma pripravoval na časy, kedy sa o seba budem musieť sám postarať, a ja som to samozrejme urobil. Každý deň som si išiel nachytať ryby, do neďalekého mesta som chodil nakupovať. Prešiel som si ťažkým detstvom, ktoré ma postavilo priamo pred realitu dnešného sveta. Dva roky som žil obyčajný život, bez Minazukiho. Nikdy som naňho nezabudol a čím ďalej, tým viac som premýšľal.“Bola jeho smrť určená osudom?“...“Má každý človek vopred určený svoj osud?“...“Čo je to vlastne osud?“ Moje myšlienky sa každý deň uberali iným smerom, až som sa po 2 rokoch rozhodol. Dnešný svet je rozvrátený. Všade vznikajú vojny a ľudia prichádzajú o rodiny. Ja tomu zabránim! Viac nedovolím, aby sa pretrhali putá medzi blízkymi ľuďmi! Budem silný, budem ochraňovať tie putá vlastným životom!
Začal som hľadať miesto, kde sa stanem silným. Nedokázal som len sedieť na mieste a nič nerobiť, zatiaľ čo moje slová zanikali prachom. Veľa krát som počul o shinobich. Ninjovia, ktorý používajú telesnú a psychickú energiu svojho tela, na vytvorenie čakry, astrálnej sily používanej na boj. Táto veta bola jediné, čo som o nich vedel. Naučil ma to Minazuki potom, čo som ho k tomu dlho presviedčal. Bola to jedna z mnohých vecí, na ktoré som nikdy nezabudol. Ešte stále si pamätám jeho výraz na tvári, keď mi to hovoril. Dokonca si pamätám ten chladný pocit, keď prerušil moje vyzvedanie vetou, že jeho manželku zabili ninjovia. Ešte stále mám niekedy sny, keď sa mi ten moment v mysli opakuje znova a znova. Aj to bol dôvod, prečo som sa rozhodol stať sa shinobim. Chcel som vedieť, chcel som pochopiť ich správanie, ich systém. Tak som sa vydal do Kumogakure, najbližšej vesnici ninjov.
Prihlásil som sa do Akadémie, v ktorej sa malé deti učia používať čakru a vychovávajú z nich ninjov. Stal som sa shinobim. Tu sa začína druhá časť môjho života. Časť plná trápenia a zármutku, ktorú som s radosťou prekonal počas svojej cesty za silou. Rozhodol som sa, že sa stanem silným, aj keby som mal podpísať zmluvu s diablom. A stať sa shinobim bola asi najlepšia a najrýchlejšia cesta k dosiahnutiu mojich cieľov. A bola to aj veľmi dobrá voľba. Na akadémii mi išlo všetko od ruky. Nepotreboval som trénovať, dokonca sa ani učiť. Všetko som si osvojil okamžite. Mal som talent o ktorom som vôbec netušil. Cítil som sa dobre, keď som si bol istý, že moje rozhodnutie bolo správne. Začal som čítať knihy. Začal som sa vzdelávať a spoznávať históriu sveta ninjov. Čoskoro som sa dopočul o starodávnom klane Yotsuki, pôvodne vzniknutého v Kumogakure no sato. Na ľavom ramene som mal odmala znak práve tohto klanu. Bol som neskutočne prekvapený z tohto poznatku a začal som zisťovať viac. Chytila ma čítacia horúčka. Domov som si požičal 10 kníh o klanoch v Kumogakure a všetky som preštudoval celé. Sedem dní a tri noci som len čítal knihy. Bolo to k zblázneniu a stále som dychtil po poznatkoch. Bol som na dosah mojej skutočnej rodine a záhade, odkiaľ pochádzam. Bolo to, akoby som chytal holou rukou dym. Bol som blízko, dotýkal som sa ho a v tom mi unikol pomedzi prsty. Už som nenašiel viac písomností a vzdal som to. O svojom klane som sa nedozvedel nič bližšie, no prinieslo mi to aspoň niečo. Zistil som, že pochádzam z veľmi silného klanu, ktorý ovláda raiton. Kým som bol na akadémii, nič som nemohol robiť. Preto som čo najrýchlejšie prešiel maturitnými skúškami a stal sa geninom. Otvoril sa pre mňa široký svet a začal som plniť misie v týme.
Zmaturoval som v desiatich rokoch. Dokončiť akadémiu po 2 rokoch bolo veľmi zriedkavé, no nebolo najmenších pochýb, že som hodný nosiť ochrannú čelenku Iwagakure. Moje rozhodnutie ma unášalo v pred a posúvalo stále správnym smerom. Existovala pre mňa jediná cesta. Cesta vpred. Pridelili mi tím na čele s jouninom. Keďže sme ešte neovládali takmer žiadne ninjutsu, robili sme väčšinou len D-rank misie. Mne to nevadilo. Mal som tak viac času, ktorý som samozrejme využil na tréning. Mal som sklon k rýchlosti. Mal som nadanie k taijutsu a ninjutsu, no genjutsu mi nikdy veľmi nešlo. Začal som trénovať elementárne techniky a už v dvanástich rokoch som dokázal používať C-rank bleskové techniky. Bol som považovaný za génia a najsilnejšieho genina v Iwagakure. Náš tím bol považovaný za najsilnejší, a určite to nebola len moja zásluha. Niekedy nás posielali dokonca na B-rank misie, ktoré sme zvládali bez problémov. Aj keď sme boli talentovaný, rozhodli sme sa, že na chuuninských skúškach nejde iba o silu ale aj o prax. Preto sme sa do nich prihlásili až po troch rokoch a prešli sme všetci traja. Sensei bol na nás pyšný a v našich životoch sme pokračovali už ako chuunini.
Bol som chuunin. Vybral som sa vlastnou cestou a oddelil sa od bývalého tímu. Všetko som to robil pre svoj sen. Chcel som byť silný a o to som sa snažil. Keďže som bol chuunin mal som trochu väčšiu autoritu. Rozhodol som sa ísť za samotným Raikagem a dozvedieť sa niečo viac o mojom klane. Po krátkom rozhovore som dostal tajné svitky klanu Yotsuki a odhalil som tajomstvá najsilnejších techník môjho klanu. Utiahol som sa do samoty a trénoval som. Jeden deň som strávil nad študovaním svitku a ďalšie dni som trénoval technik. Toto som opakoval jeden rok. Jeden rok mi trvalo stať sa o niečo silnejším. Bol som ako zviera prahnúce po autorite. Nakoniec som sa dokázal naučiť jednu techniku zvitku, no vedel som, že to určite nie je všetko. Môj talent som nemienil zahodiť a rozvíjal som sa stále ďalej. Začal som trénovať svoje telo. Prestal som byť závislí na technikách a začal som trénovať taijutsu. Nakoniec prišlo to, čo som očakával už veľmi dlho. Musel som začať plniť svoj sen. Silný som bol. Zostával už iba správny spôsob, ako ochraňovať ľudí. Nemal som rád veľké veci a určite som nechcel byť výstredný. Hľadal som cestu, po ktorej by som mohol kráčať sám a predsa by som bol užitočný. Rozhodol som sa stať ANBU. Plniť tajné misie na ochranu vesnice, zodpovedať sa priamo kagemu a byť užitočný. Bol to môj sen, ktorý však nebol ľahko dosiahnuteľný. Začal som zisťovať svoje možnosti. Informácie o ANBU. Ako sa tam dostať a všetko ostatné. Po krátkom čase som zistil všetko čo som potreboval a prihlásil sa do výcviku ANBU jednotiek. Bolo to oveľa jednoduchšie ako som čakal. Celý výcvik bol zameraný na to, aby sme vždy nosili masku, nikdy neprezradzovali svoje meno a počúvali a verili jedinému človeku. Mesiac pred mojimi osemnástimi narodeninami som bol vymenovaný za ANBU, dostal som masku a začal nový život. Bol som šťastný. Neopísateľne šťastný. Konečne som mohol žiť, podľa svojich predstáv a nikde sa nezastavovať.
No všetko, pre čo som sa vo svojom živote snažil sa rýchlo zmenilo. Nastalo veľké obdobie mieru. Skončili vojny, nezmyselné masakre a svet sa ukľudnil. Cítil som sa prázdno. Ako keby zo mňa vyprchalo všetko nadšenie. Vo svete vládol mier. Už nebolo koho ochraňovať, už nebôl dôvod bojovať. Všetko, prečo som sa doteraz snažil prišlo nazmar. No ja som to akceptovať nechcel. Stále som hľadal malú štrbinku, nejaké východisko. Ja som zažil, aký je svet a preto sa mi zdalo veľmi zvláštne, ako rýchlo sa zmenil. Neveril som tomu alebo som bol skôr príliš sebecký a nechcel som tomu veriť. Každopádne cítil som sa znepokojene. Vedel som, že mier nebude večný. Ale rozhodol som sa užiť si tento krátky mier čo najviac. Začal som trénovať. Po čase som sa vypracoval na elitu medzi ANBU. Nebolo nikoho, kto by ohrozoval ľudí, preto aj ninjovia dostávali stále menej misií. Kagovia strácali svoj význam. ANBU už nemali žiadne misie, a už vôbec nie tajné. Možno aj preto, že väčšina ninjov strácala na sile som sa dokázal po čase dostať na post veliteľa anbu. No po pár rokoch som si pripadal ako nepotrebný človek. Ľudia sa bavili. Boli šťastný a užívali si život. Robili hostiny, karnevali a donekonečna oslavovali mier. No ja som stále iba trénoval s jedinou myšlienkou: "Raz nastane ten pravý čas, kedy bude moje snaženie užitočné." Čím ďalej, tým menej som v to veril. Po štyroch rokoch a desiatich mesiacoch som sa rozhodol, že začnem žiť nový život. Život v mieri...
Odišiel som na pár dní preč z vesnice. Išiel som si užiť život presvedčený, že takto to bude lepšie. Cestou som sa nemusel strachovať, že by ma niekto napadol alebo mi chcel ublížiť. Bol som pokojný a ten pocit bol krásny. Práve ten pocit ma naivne presvedčil, že zlo zo sveta naveky odišlo. Ale stále to boli len prázdne slová. Usídlil som sa pri mori na vrchu útesa, na hranici Zemi Blesku. Bol som ďaleko od civilizácie, tak som nevedel skoro nič o tom, čo sa deje vo svete a bolo mi to jedno. Nečakal som žiadne záhadné úmrtia, ani vraždy. V zemi predsa vládol mier, kto by niečo také čakal? Strachoval som sa návratu domov. Bál som sa, že keď sa vrátim všetko to, čo som dosiahol stratím v jednej sekunde. Preto som to odkladal čo najdlhšie. No stále som mal povinnosti veliteľa ANBU, i keď neboli dôležité. Po dvoch mesiacoch som sa vrátil naspäť do Kumo. Cestou som sa dozvedal o rúznych krádežach, nepokojoch vo vesniciach a vzburách. Čím dlhšie som bol na ceste, tým viac som sa ponáhľal. Nakoniec som prišiel a čakalo ma veľmi nepríjemné prekvapenie...Celá vesnica bola zničená. "Prečo?? Čo sa stalo? Prečo som tu nebol?" No čoskoro som všetko pochopil. Môj krátky názor na mier bol osudný. Pät rokov som čakal na to, ako sa mier stratí zo sveta a znova zavládne chaos. Pred koncom tejto dlhej cesty som to vzdal. Podľahol som ilúziam bežného človeka. Nechal som sa ovládnuť týmto falošným mierom a prestal byť ostražitý. No nakoniec predsa len prišlo to, čoho som sa bál. Pominul celosvetový mier a nastal celosvetový chaos. Prišiel jeden človek, ktorý všetko zmenil. Znova poškvrnil náš svet, ktorý sa začínal podobať na nebo na zemi. On nám namiesto neba priniesol peklo a zato zaplatí. Svet sa zmenil rýchlo a razantne. Bolo to ako keď jediný malý kamienok rozvíri hladinu mláky. Nezostávalo nič iné, ako ukrývať sa s ostatnými, ktorý unikli nepriateľom a čakať na správnu príležitosť. Nastala doba, ktorá je pravým opakom mieru. Každý sa ukrýva, utajuje svoju totožnosť a obáva sa smrti na každom rohu. Ja som veliteľ ANBU. Ja som jeden z tých, ktorý sa rozhodli bojovať proti Kagetsu no sato a za každú cenu privediem do tohto sveta naspäť staré časy...
Vybavenie:
Zapečatený zvitok s tajomstvom techniky Jigokuzuki
Sada kunaiov a shurikenov
ANBU katana
Výbušné lístky
Dymové kuličky
Jeden prázdny zivtok, atrament a štetec na písanie
Techniky:
E-rank
Kawarimi no jutsu
Bunshin no jutsu
Kakuremi no jutsu
Nawanuke no jutsu
Henge no jutsu
D-rank
Raiton: Furasshu no ropu
C-rank
Mizu Bunshin no Jutsu
Raiton: Mantoru no jutsu
Raiton: Shitsumei no jutsu
B-rank
Raiton: Shibari no jutsu
Raiton: Raiuzu
A-rank
Suiton: Daibakufu no Jutsu
S-rank
Raiton no Yoroi
Sanhyaku Shunsui- Velitel ANBU
- Počet príspevkov : 31
Join date : 28. 05. 13
Re: Sanhyaku Shunsui [VELITEL ANBU]
POVOLENO
Bez: Zapečatený zvitok s tajomstvom techniky Jigokuzuki
Bez: Zapečatený zvitok s tajomstvom techniky Jigokuzuki
Kiyoko Hokori- Tsuchikage*A
- Počet príspevkov : 655
Join date : 14. 09. 12
Age : 29
Shinobi
Vesnice: Iwagakure
Klan: Hokori
Re: Sanhyaku Shunsui [VELITEL ANBU]
Hrám ďalej.
Reakcia na https://nsgoon.forumczech.com/t4566-projekt-ozcvj-xd
Reakcia na https://nsgoon.forumczech.com/t4566-projekt-ozcvj-xd
Sanhyaku Shunsui- Velitel ANBU
- Počet príspevkov : 31
Join date : 28. 05. 13
Similar topics
» Sanhyaku Shunsui
» Sanhyaku Shunsui
» Hiroshi Senju [Velitel ANBU]
» Hiroshi Senju [VELITEL ANBU]
» Saikoro [VELITEL JOUNINŮ]
» Sanhyaku Shunsui
» Hiroshi Senju [Velitel ANBU]
» Hiroshi Senju [VELITEL ANBU]
» Saikoro [VELITEL JOUNINŮ]
Ns: Go on :: Text RPG :: NS: Go on :: Vaše postavy :: Kumogakure no Sato
Strana 1 z 1
Povolení tohoto fóra:
Nemůžete odpovídat na témata v tomto fóru