Nemocnice

pro **Akasuna no PiliKKa** Sun 26 May - 17:26

Nemocnice ve vesnici sice není v nejlepším stavu, ale protože velká část mediků přežila, dokázali v tunelech vybudovat provizorní lékařskou pomoc pro všechny odvážné, kteří se vzepřeli zlu!

pro Kiwi Namikaze Mon 27 May - 22:29

Už nejaký čas som len tak chodila po tuneloch, raz tam.. raz sem, raz zasa úplne inde. Popravde som nevedela čo robiť. Vo vnútri tunelov som príliš trénovať nechcela a vonku to bolo moc nebezpečné. Nepríjemne som mľaskla jazykom a do úst som si po dlhšom čase strčila drevené špáratko. Nie že by som si potrebovala niečo vyšpárať spomedzi zubov, bol to proste zvyk. Nakoniec ma kroki zaviedli až práve do nemocnice. Keď som vošla dnu, obzrela som sa na okolo. Bolo to tu v dosť blbom stave no, to bolo snáď všetko. Nedalo sa však nič robiť. Každý robil max.. aj keď to zväčša nestačilo. Pohľad som uprela na moju pravú ruku a pár krát som s ňou pohla. Nakoniec som podiśla ku kvázi recepcii a len som kývla hlavou. V podstate som tu bola stály.. kvázi hosť.. alebo skôr darca ? Mala som ten typ krvi typu, univerzálny darca. Dala som si dole plášť, ktorý som si len prehodila stočený cez rameno a následne som vošla za jednu zásteru. V podstate to prebiehalo ako vždy. Vyhrnula som si rukáv, oprela som sa a zavrela som oči. Nemala som z injekcií fóbiu no sama som sa na to nerada pozerala. Navyše to vždy trvalo dlhśie než zvyčajne. Mala som.. no povedzme o dosť zrýchlenú a silnejšiu regeneráciu, takže si doktory mohli dovoliť vytiahnuť zo mňa viac. Tento krát som to radśej nepočítala a po "odkrvení" som bola ešte bledšia, než pred tým. Pomaly a neisto som sa postavila. Takmer v momente mi prišlo zle no rýchlo som to potlačila a len som si sadla na nejaký výčnelok, ktorý sa na kvázi chodbách nachádzal. Oprela som sa o chladnú kamennú stenu a čakala som, teda.. mohlo sa to pretiahnuť aj na takú pol hodinku. Teraz som však vstávať nemienila.

pro **Hideo Hatake** Tue 28 May - 12:45

Než ale stihla opadnúť, moja ruka sa zastavila na jej ramene. Len čo sa obhlaidla, mohla zahliadnuť tvár pod maskou, no jediné čo ju mohlo udržať kľudnú bola moja čelenka prevesená cez oko. Sharingan no Hideo, jako ma prezývali, prisadol som si k nej a zapozeral sa do neznáma. „Tvoja krv je príliš dôležitá, neplýtvaj ňou ťažko..“ Prehovoril som po chvílke ticha sedenia na zemi, pričom som zrak nespúšťal z náprotivnej steny. „Kyuubi no Jinchuuriky..“ Povzdychol som si v hlave, aj keď som sa nemal ukazovať, po dlhom čase som sa predsa len predviedol. Mal som ju chrániť kým sa nenájde poriadny strážca, a zatiaľ som svoju úlohu plnil poriadne. Teda aspoň som sa snažil a za ten čas sme sa naozaj zblížili. „Videl som ťa na uliciach, je to nebezpečné a sama by si nemala chodiť..“ Tentoraz sa môj pohľad presmeroval na ňu, akoby jej otec dával kázanie. „Tvoj brat sa určite čoskoro vráti..“ Pousmial som sa pod maskou čo naznačilo aj zvrásnenie masky, a moje privretie očí do milého úsmevu.

pro Rokuro Uchiha Tue 28 May - 12:48

Dostal som sa do podzemia. Šiel som smerom do tej novej nemocnice, chcel som im tam dať tie obväzy a vlastne celú tu lekárničku, ktorú som našiel. Mne to bolo na nič a v nemocnici by sa to mohlo hodiť.
Keď som dorazil do nemocnice bolo tu dosť ľudí a bola tu aj niečo ako recepcia, tam som prišiel a dal som sestričke lekárničku. Povedal som jej, kde som ju našiel a kto vlastne som.
Nechcelo sa mi tu riešiť už nič. Proste som sa otočil na päte a šiel som tunelmi odtiaľto preč.
Bol som zvyknutý na iný život, proste tu bola na mňa veľká nuda, kedysi v Konohe bola oveľa väčšia zábava, vôbec tu nebolo tak mŕtvo, ale teraz sa človek bojí odísť von z tunelov.

Presun

pro Kiwi Namikaze Tue 28 May - 18:01

Hlavou som lenivo pootočila ku shinobimu, ktorý si ku mne prisadol. Ďalej som sa však len opierala o stenu a rukou som šmátrala niekde k opasku, nakoniec som si odtiaľ odopla flašku vody (podobne ako to mal suigetsu) a zopár dúškami som ukojila nehorázny smäd. Konečne sa mi hrdlo uvoľnilo dosť natoľko, aby som mohla aj rozprávať.
"Moja krv nie je onič dôležitejšia než hocikoho inéhu tu. Navyše sa mi zregeneruje.. ptorebujem len chvíľočku času." Zamumlala som a následne som si znova odpila zopár dúškov celkom studenej vody. Dobre ma osviežila. Zvyśok som si len vyliala na hlavu a tvár, aby som sa trocha z tej malátnosti prebrala. Na jeho druhú vetu som len prikývla a mierne som sa pohmírila..
"Za tých pár rokov, som sa už naučila, že nikdy nie som sama.. a navyše sa viem skrývať." Pohľad som tento krát pootočila do toho jedného voľného oka, ktorému bolo Hideovi vidieť.
"Príde... a zas odíde. Je to stále rovnaké. Nemám mu to však za zlé." Z môjho tónu hlasu však bolo jasne počuť, že som na neho trocha naštvaná. Aj keď som na prvý pohľad hrala úplne flegma-týpka, štvalo ma, že ho vidím raz za pár dní aj to len na chvíľu.
"Nevravte, že odtiaĺto nechcete raz za čas vypadnúť. Proste.. na vzduch, niekam von." Tento krát nejaký znudený hlas na zlomok sekundy nahradil až priam túžobný. Každopádne som už dnes vonku bola, aj keď len naozaj na krátko, asi mi to muselo znova na dlhší čas stačiť.

pro **Hideo Hatake** Wed 29 May - 14:05

Iba chvíľku spočíval môj pohľad na nej, kým som sa odvrátil a pozrel sa na stenu pred sebou. "Prinajmenšom je cennejšia ako moja.." Odvetil som jej skrátka, a viac som jej vlastne k jej tématam neodpovedal, kým ma nezaskočila jej otázka nato, či by som niekedy nechcel výjsť. Odpoveď bola jednoduchá.. "Ako veliteľ odporu v tomto sektore pri Konohagakure, trávim vonku dosť času. Ver mi že by si tam nechcela byť, skrývať sa pred každým, báť sa že ťa zabijú.." Striaslo ma keď som to spomínal a v mojich očiach sa ukázala nenávisť k dobe, v akej sme žili. Kde boli časy kedy som mohol svojvoľne opúšťať Konohu a len tak sa prechádzať lesom, tentoraz brána neexistovala a lesy boli buď vypálené alebo príliš nebezpečné. Chvíľku som prepaľoval pohľadom stenu kým som si neuvedomil pri kom sedím, okamžite som zatriasol hlavou a v očiach sa objavil znova úsmev. "Už to nerob, a ak áno, nikdy nechoď sama, ale s niekým, kto ťa dokáže ochrániť.. Hai?" Spýtal som sa jej s úsmevom pod maskou.

pro Kiwi Namikaze Wed 29 May - 14:32

Nohy som skrčila a kolená som si pritiskla k hrudi, pri ćom som si ich objala rukami. Bradu som položila práve na ne a na nejaký čas som zatvorila oči.
"Viem sa o seba postarať.." Zamumlala som nie príliš zrozumiteľne a následne som sa len sarkasticky uškrnula.
"A v čom je to iné pred životom tu ? Neustále pod zemou, denné slnko človek ani nevidí a stále sa musí báť dňa, kedy to tu vyčmuchajú. Nič netrvá večne, aj tento úkryt raz objavia." Na chvíľku som sa odmlčala, po tom som s povzdychom pokračovala.
"Som jinchuuriky, mám byť zbraňou ktorá má konohe pomôcť.. ale ako ? Neodvážim sa vstúpiť ku Kyuubimu v úkryte pretože by tento úkryt moja chakra mohla odhaliť. Tiež nie vonku, pretože by sa na mňa v momente zosipali nepriateľské jednotky. Nech už to vyzerá akokoľvek, nech už som akákoľvek optimistka. Nevidím budúcnosť tohto miesta v jasných farbách. Ak to takto pôjde ďalej.." Dodala som no hlas tento krát pripomínal skôr nejakého profesionálneho vojaka ktorý konštatoval, nehádal.

pro **Hideo Hatake** Wed 29 May - 14:48

"Nikdy som nepovedal že nevieš.." Odpovedal som okamžite na jej sarkastický úsmev, a pozrel sa ventilátorom, ktorý ošúpane vysel na stene do druhej miestnosti. Doktori, mnoho teraz mali roboty, bolo ich málo a zranených každým dňom pribúdalo. Svet vonku, nemusela to vidieť. Ale zase stretnúť slnko, toby nebolo zlé nie? Aj keď ej Kyuubi no Jinchuuriky, mala by mať právo odchádzať. "Nie si zbraňou v nikoho rukách, pamätaj, že pre nás si člen Konohy a taky rodina.." Okamžite som sa na tieto slová postavil a napravil si vestu, pričom rukami som si odprášil nohavice. "Zájdeme niekam? Neviem, do lesov? Veď by si ich rád videla.." Pousmial som sa zo zavretým okom, sama nemôže, tak pôjdem z ňou, pustia nás..

pro Kiwi Namikaze Wed 29 May - 15:00

Pootočila som k nemu trocha omámene hlavou.
"Eh.. vážne?" Zamumlla som potichu a následne som sa len, tento krát pre zmenu veselo zazubila. Rýchlo som sa postavila a už to naozaj nevyzeralo tak, že by som nejakým nedostatkom krvi trpela. Popravde sa mi jej aj za tú chvíľu stihlo zregenerovať dosť.
"Josh ! Naozaj rada, naozaj by som rada išla do lesov. Nebola som tam uš šesť rokov!" Zasmiala som sa no moc mi neprekážalo, že ma asi počuje celá nemocnica.

pro **Hideo Hatake** Wed 29 May - 15:19

Len som sa usmieval, a posunkami za pomoci rúk som sa ju snažil trochu ukľudniť a stíšiť. Taktiež ak chcela ísť von, musela niečo splniť. "Musíš mi niečo sľúbiť.." Začal som ale už celkovo vážne, pričom som pohľadom pozoroval jej oči a prepaľoval ju ako nedávno stenu. "Budeš maximálne ticho, a extrémne obozretná. Počúvať ma budeš na slovo. Ak poviem skry sa, skryješ sa.. Ak poviem uteč a zachráň sa, urobíš to. Ak ti poviem aby si ma tam nechala a sama seba zachránila, utečieš.. Je ti to snáď jasné že?" Spýtal som sa, pričom som stále nestrhával svoj pohľad z nej nestrhával a stále pozoroval. Aj keby som mal jej chuť ísť von skaziť, nedovolím aby sa jej niečo stalo.. Už nie..

pro Kiwi Namikaze Wed 29 May - 15:25

Neodvrátila som pohľa z jeho očí a zatvárila som sa naozaj rozhodne. Ruky som si založila v bok a na chvíľku som oči prižmúrila. Ako by som niečo také mohla spraviť? Prebehlo mi hlavou no len som prikývla.
"Okej okej, hlavne už poďme." Začala som si sama pre seba prikivovať hlavou. Veľa vecí ma nevedelo rozrušiť či nejak nadchnúť, aspoň teda nie poslednú dobu. Toto však bolo niečo úplne iné, mohla som ísť predsa von.. aj keď nie sama, to mi až tak nevadilo.

pro **Hideo Hatake** Wed 29 May - 15:29

~presun xDDDDDDDD~

pro Hiroshi Senju Thu 27 Jun - 16:55

Došel jsem s Mai až do nemocnice. Cestou si škaredě rozsekla koleno a já medik fakt nebyl, proto jsem jí v náručí dopravil až k recepci, kde nás zavedly do nějaké místnosti. Byl to normální dětský doktor a na koleno se jí stále díval. Pak pohlédl na mě a na konec na Mai, které mírně cvrnkl do nosánku. Čupl jsme si k ní a pousmál se. "Víš že až se naučím ty techniky tak budu učit i tebe?" Zrovna v momentě kdy jsem na ní mluvil jí doktor tu ránu vydezinfikoval a obvázal. Nechtěl jsem aby se soustředila na bolest ale na moje slova, proto jsem mohl plácat pak i blbosti. Když měla zafašované koleno, nadzvedl jsem obočí s takovým trošku vystrašeným výrazem. Bože můj Kaori mě zabije... Pokroutil jsem hlavou a šel napřed než Mai, která kulhala. Potřeboval jsem ještě něco vyřešit na recepci.

pro Hiroshi Senju Thu 18 Jul - 22:50

Na konec jsem si dal Mai do náruče a s úsměvem na tváří jsem s ní zmizel, byl jsme rád že to není nic vážného.

Přesun

pro Sponsored content

Nemocnice

Nemocnice

Re: Nemocnice

Re: Nemocnice

Re: Nemocnice

Re: Nemocnice

Re: Nemocnice

Re: Nemocnice

Re: Nemocnice

Re: Nemocnice

Re: Nemocnice

Re: Nemocnice

Re: Nemocnice

Re: Nemocnice

Re: Nemocnice

Re: Nemocnice