Ukryté sídlo Kage

pro **Akasuna no PiliKKa** Sun 26 May - 17:00

Po tom, co zlo ovládlo zemi se všichni obyvatelé vesnic, kteří nehodlali ustoupit, museli stáhnout a skrýt před narůstající mocí zla. Zahnali je tak daleko, až se museli uchýlit do prastarých tunelů, které prochází kdysi neochvějnou chloubou Konohy - Monumenty, a které se rozkládají ještě hluboko ve slavné skále.
Právě tady, ve stínu a chladu kamene vybudovali nové přístřešky, místnosti a i provizorní jednací místnost, kde zasedá rada a Hokage.

pro **Kaori Senju** Fri 31 May - 18:55

Pomaličky som si kráčala po cestičke až sem. Nebála som sa, že si ma niekto všimne...Jeho chakru by som totiž cítila už zďaleka. Dotrepala som sa dnu, do tohto sídla, kde som trávila väčšinu svojho času.
Na jednom schodisku už samozrejme stála doširoka usmiata Mai. Mala už jedenásť rokov a bola geninom! Bola som na ňu i patrčine hrdá, už podľa známok z Akadémie bolo jasné, že je talentovaná. Ešte šťastie, že nie je taký antitalent, akým som kedysi bývala ja. Avšak neusmiala som sa...Len som jej rukou rozstrapatila vlasy, vybehla hore schodmi a sadla si do kresla, odkiaľ som sa len tak tupo dívala do steny.
Bola som rada, že Mai bola v poriadku. Podarilo sa mi ju zachrániť skôr, než ju tí hnusní namyslení parchanti našli. Našťastie. Aspoň túto hyperaktívnu kôpku...Moju malú sestru. Nahlas som si povzdychla a podala Mai balík Jojo Vexta, ktoré mala tak rada. Kto vie, odkiaľ som to zohnala...Mai si ten balík s poďakovaním uchmatla, sadla si na gauč vedľa a začala sa nimi napchávať.

pro **Hideo Hatake** Sat 1 Jun - 14:54

Nedovolil som aby sa Kiwi ešte niečo stalo, preto sme obišli bránu pri ktorej sa niečo strhávalo, neskôr tam pošlem jednotky, teraz bolo prvoradé dostať Kiwi do bezpečia. Nemocnicu som okamžite vylúčil, bolo to príliš pre ňu nebezpečné ešte stále sa mohla vymknúť a ja som potreboval niekoho kto zvládne Kiwi vyliečiť na najvyššej úrovni. Obaja sme pristáli pred tajne ukrytým domom Hokáge, kde som narýchlo zaklopal na dvere a vstúpil bez vyzvania do vnútra. Kaori si mohla všimnúť jedine mňa ako s dierou v ramene a celý dotlčený, špinavý a od krvi držím v náručí Kyuubiho Jinchuurikyho, spáleného od vlastnej sily, s pečaťou a v bezvedomí na hrudi, následne čoho som skolaboval priamo pred ňou od straty krvi a nadmerného využívania Sharinganu, ktorý sa mi teraz jasne leskol v oku keď pri dopade mi znova odletela čelenka.

pro Kiwi Namikaze Sat 1 Jun - 14:59

Celý čas som nijak nereagovala na okolie. Bola som v takom.. tom.. zvláśtnom druhu bezvedomia. Nevnímala som moje okolie no moja myseľ stále pracovala a snažila sa vstrebať to, čo sa za približne poslednú pol hodinu stalo. Bolo to niečo ako nepríjemný a živý sen. Samozrejme som si sama z danej udalosti pamätala len naprosté minimum. Strašilo ma hneď niekoľko pohľadov. Kyuubi sa mi vtedy úplne dokonale zavŕtal do mysle a cez môj strach dokázal aj cez pečať dostať svoju chakru. Teraz som však už našťastie vďaka pečatiacemu papieriku bola znova v bezpečí.. teda takmer. Nebyť spaĺenej pokožky a niekoľko zranení, ktoré sa mi aj v bijuu plášti nestihli zregenerovať.

pro **Kaori Senju** Sat 1 Jun - 15:27

Ako som si tak sedela a pozorovala Mai, ako sa napcháva cukríkmi, ktosi zaklopal. Povzdychla som si, chvíľu trvalo než som sa postavila a dotrepala sa dole, kde na zemi ležal v kaluž krvi...Hideo a vedľa neho celá doráňaná Kiwi.
Zbledla som ako stena, krvi som sa obzvlášť bála. Odkedy som videla ten masaker, ktorí spôsobili tí dementi z tej hnusnej dediny. Č-čo to sakra...? Horúčkovito som premýšľala, čo robiť. Nemohla som ich tu predsa nechať! A odniesť ich do nemocnice tiež nie je dobrý nápad. Ktokoľvek z nepriateľov by nás mohol vidieť...
Mai sa dotrepala za mnou a keď to zbadala, zbledla tiež ako ja a balík cukríkov jej spadol na zem. Nepozeraj sa, Mai... Šepla som smerom k nej a sťažka pregĺgla. Mai odvrátila tvár...Prosím, prines injekcie, musím im odobrať krv, či im v nej náhodou nekoluje jed. Hovorilo sa mi to ťažko, vedela som, čo musím urobiť. Nesmiem ich nechať zomrieť...Mai prikývla a vytratila sa.
Kľakla som si k nim dvom. Nadýchla som sa...Musela som ich liečiť naraz. Tak za toto ťa zabijem... Šepla som k Hideovi a ruky mi obalila zelená chakra. Jednu ruku som pritisla na Hideovo rameno, druhú na Kiwine brucho. Toľko som sa musela premáhať, aby som tam rovno neodpadla. Z tej hnusnej krvy sa mi dvíhal žalúdok. Mala som z nej strach...Ale teraz som sa musela premôcť, pretože som teraz bola jediná, kto ich môže zachrániť.
Do Shosenu som vložila toľko chakry, že sa mi nachvíľu zahmlilo pred očami. Musela som ich vyliečiť čo najskôr, dúfala som, že to bude včas. Hideo pravdepodobne stratil veľa krvi a Kiwine rany sa zase mohli nepekne zapáliť.
Mai sa vrátila i s injekciami, prikázala som jej, aby ich zatiaľ položila na stôl.
Hideove a Kiwine rany sa čoskoro začali pomaly, ale isto zaceľovať. U Hidea to trvalo omnoho dlhšie, keďže mal dieru v ramene.

pro Kiwi Namikaze Sat 1 Jun - 15:39

Pomaly som začala otvárať oči. To svetlo mi vôbec nerobilo dobre.. ako keby som sa niekoľko týždňov nachádzala len v temnej miestnosti bez okien a bez nejakej lampy. Chcela som pohnúť hlavou no len som sikla od bolesti, páč som nehoráne cítila každý jeden sval v tele.. ako keby som otvorila neviem koľkatú chakrovú bránu a toto boli jej vedľajšie účinky. Aj keď zas taký rozdiel v tom nebol. Mojim telom pred tým prevažne hýbala hlavne kyuubiho chakra a tá sa moc s mojimi svalmi neštvala a prepínala ich dosť na to, aby mi teraz privodila takýto stav. Cítila som však aj menšiu úlavu a zároveň vlhkosť na chrbte teda.. nemyslela som si, že budem ležať v kaluži krvi. Keď sa mi konečne rozjasnil pohľad, uvidela som Kaori a Hidea. Môj pohľad však bol uprený niekam do diaľky. Nemohla som uveriť tomu, čo sa pred chvíľou stalo.. že som to bola naozaj ja. Nepamätala som si všetko ale podstatnú časť áno. Bola som ešte bledšia než obvikle no nebolo to z nedostatku krvi. Začala som však dýchať pravidelnejšie než pred chvíľou, čo bolo asi dobré znamenie.

pro **Hideo Hatake** Sat 1 Jun - 16:03

Rana sa pomaly a isto hojila, ale ja som sa nepreberal tak či tak. Každému a pri najmenšom Kaori bolo jasné čo mi bolo. Nadmerné využívanie Sharinganu ma dostalo do stavu kedy si ešte hodnú chvíľu pospím v tvrdom bezvedomí, do ktorého ma asi naspäť dostane Kaorina päsť. A možno to bol aj dôvod prečo som sa nepreberal, nechcel som ju zažiť takto naštvanú na mňa, keď zistí že som neopatrne s Kyuubim vyšiel za hradby, z dôvodu že chcela vidieť slnko..

pro **Kaori Senju** Sat 1 Jun - 18:54

Zelená chakra okolo mojich rúk zmizla. Zrušila som tú techniku, usúdila som už totiž, že ich rany sú vyliečené. Hideo však aj napriek tomu vyzeral dosť bledo. Čo ste, sakra, robili? Opýtala som sa viac menej pre seba, vedela som, že odpoveď sa len tak skoro nedozviem. Veď ja to z nich potom vypáčim!
Rukou som si zotrela pot z čela. Vyčerpalo ma to, už len preto, že som neliečila pekne dlho. Proste som vyšla z cviku. Uprela som pohľad na Kiwi, ktorá sa práve prebudila. Vyzerala byť v poriadku, ale to myslím len fyzicky, psychicky to tak nemuselo byť. Pravdepodobne Kyuubi začal besnieť, čo usudzujem z jej popálenín. Neboj sa, zlatíčko, všetko je v poriadku... Jemne som sa pousmiala, viac menej som sa prinútila.
Nemohla som ich tu nechať na chladnej podlahe, a tak som vzala najprv Kiwi do náručia a odniesla ju do izby, kde som ju položila na posteľ. To isté som urobila i s Hideom, akurát som ho uložila na posteľ vedľa Kiwinej.
Vzala som si od Mai injekcie a odobrala im vzorky krvi, musela som zistiť, či nie sú náhodou otrávení. V tomto som sa vyznala, takže mi netrvalo dlho a zistila som, že v Kiwinej krvi sa nachádza jed. Na ktorý som vytvorila protijed, vrátila sa do izby a sadla si na Kiwinu posteľ. Protijed som jej vpichla do krvi...Mal by začať účinkovať hneď, no uvidíme.
Odpočiň si...Ak budeš niečo potrebovať, stačí zavolať, hneď budem pri tebe. Znova som sa na ňu pousmiala. Vstala som a podišla k posteli vedľa, na ktorej ležal Hideo. Dúfam, že sa zobudíš čo najskôr. Vedela som, čo spôsobuje nadmerné využívanie Sharinganu. Zavrtela som hlavou a vyšla na chodbu, na tú kaluž krvi som sa ani nepozrela, nechcela som sa tam nebodaj pozvraciať alebo niečo také. Opäť som došla k tomu svojmu kreslu, kde som sa usadila a dívala sa do blba. Mai si sadla hneď vedľa mňa.

pro Kiwi Namikaze Sat 1 Jun - 19:12

Kaori ma nakoniec zobrala na ruky a odniesla do postele do niektorej z izieb. Rovnako ako aj Hidea, ktorého položila na posteľ, ktorá bola vedľa tej mojej. Pootočila som k nemu hlavu. Ten pohľad ma bolel. Aj keď som mu nespôsobila žiadne z tých zranení, práve kvôli mne sa tak vyčerpal a bohvie kedy sa znova prebudí. Pocítila som vpichnutie injekcie do mojej ruky a tak som zo sebou ani nepohla, až kým sa Kaori nevrátila aj s protilátkou. Chcela som niečo povedať.. hocičo no slová sa mi zasekli v hrdle. Nemohla som sa však prestať triasť, nebolo to však kvôli zraneniam alebo popáleninám. Pohladila ma, nečakala som to no prílIš som sa neupokojila. Pred očami sa mi stále zobrazovali matné obrazy z toho, keď som besnila a nejakým spôsobom som ich vôbec z hlavy nevedela dostať. Nakoniec Kaori odišla zo slovami, že mám zavolať ak budem niečo potrebovať no.. pochybovala som, že by mi to, čo teraz potrebujem dokázala zaobstarať..
"Rai-kun.." šepla som skôr pre seba no vedela som, že nepríde. Nebol tu. V podstate mal už svoju vlastnú rodinu a ja som ho za to neobviňovala. Ocitla som sa v izbe sama, teda ak sa nerátal Hideo, ktorý bol v bezvedomí.
"Čo.. som.. to... spravila?" Šepla som si pre seba a zaťala som zuby. Chcela som do niečoho vraziť no sotva som vládala zodvihnúť ruku z pohovky. Rezignovane som ostala ležať a trocha omámene som sa pozrala na strop.
"Som len.. monštrum.. príšera.. blbé.. krvilačné.. monśtrum." Nebola to otázka.. skôr skonštatovanie, fakt ktorý som si sama pre seba momentálne prijala.

pro **Kaori Senju** Sun 2 Jun - 13:42

Niečo ma napadlo. Schytila som do ruky pero, vytiahla papier a začala naň čosi písať. Kiwi bude isto rada, ak ju navštívi Raiken, nebol tu už pekne dlhú dobu a mňa to začalo i štvať. Mal tu predsa Kiwi!
Vedela som, že má rodinu, že sa o ňu musí starať, ale tak mohol by aj častejšie Kiwi navštevovať, nie? Papier som stočila a vyšla von, kde som ho pripevnila na nôžku cvičeného orla. Ten rozprestrel krídla, vyletel do vzduchu a kamsi zmizol.
Nadýchla som sa čistého vzduchu a porozhliadala sa. Konoha bola samozrejme v katastrofálnom stave, takže som prakticky ani nemala na čo pozerať...Všimla som si však pár ľudí pri bráne, bola som síce dosť ďaleko na to, aby som dokázala rozoznať, kto presne tam je, obrysy postáv som ale videla zreteľne. A nevyzeralo to veľmi na priateľské stretnutie...
No však ešte uvidíte, vy parchantské zmije... Prižmúrila som oči a zmizla v obláčiku dymu. (presun)

pro Kiwi Namikaze Mon 3 Jun - 15:24

Nevedela som, koľko prešlo hodín. Po nejakom čase sa mi na asi hodinu podarilo zobudiť no nesnívalo sa mi nič príjemné. Zobudila som sa ešte vyčerpanejšia než pred tým a celé telo mi oblieval studený pot. Kruhy pod očami neboli ničím výnimočným. Vedela som, že to takto dlho nepôjde. Oboma rukami som si pošúchala oči a prešla som v posteli z ľahu, do sedu. Oprela som sa o stenu za mnou a hlavu som pootočila k HIdeovi, ktorý bol stále v bezvedomí. Nijak ma to nepotešilo, prečo by aj malo.. ja som bola tá ktorá ho do tohto stavu dostala. Za celý čas som necekla ani hláska, nemala som moc náladu na rozprávanie. Ostala som tam len sedieť a po chvíľke som tupý pohľad z Hidea premiestnila niekam k náprotivej stene.

pro **Raiken Namikaze** Mon 3 Jun - 15:58

Objavil som sa rovno v kancelárii, s orlom na ramene, a s nie veľmi šťastným výrazom, či už šlo o to, že mi chýbala po takej chvíľke rodina, alebo aj obsahom listu od Kaori. Tá sa mimochodom tu ale nenachádzala, orla som teda nechal sadnúť si tu niekde opäť na vešiak, alebo čo mu bolo pohodlné, a začal som sa obzerať po dverách. Nakoniec som jedny z nich, a tie správne, otvoril a vstúpil som do izby. Tu už som zahliadol dve postele, a dve osoby v nich. Jednou bol Hideo, ktorého som už párkrát zahliadol, a druhou Kiwi, ktorá na tom až tak dobre zrejme nebola.
Kiwi? Oslovil som ju potichu, posadiac sa na voľný kraj jej postele. Viem, venoval som sa jej už menej, keďže som tu už vlastne nebýval, ale... teraz jej to vynahradím, snáď mi to aspoň takto prepáči. Akurát som ale teraz nič nerobil ani nevravel, len som sa na ňu ustarostene díval a čakal, či na môj príchod niečo povie alebo zareaguje. Pravdaže som sa zaujímal o to, čo sa všetko stalo, ale nechcel som hneď po príchode vyzvedať, tak som to zatiaľ ani nevyslovoval.

pro Kiwi Namikaze Mon 3 Jun - 16:24

Bolo tu naozaj ticho. Neskôr som však započula nejaký zvuk v chodbe. Kroky.. myslela som si že sa Kaori vrátila no nakoniec do izby prišiel Raiken. Pozerala som sa na neho tak trocha ako na zjavenie, naozaj som ho tu nečakala. Ako si sadol na voľný kraj postele.. po vyslovení môjho mena ostal ticho. Sklesnuto som sa na neho pozerala no nakoniec som len podvihla ruky, naklonila som sa k nemu a zovrela som ho v dosť zdrvujúcom objatí. Nezmohla som sa ani na slovo.. proste som bola rada, že je tu.

pro **Raiken Namikaze** Mon 3 Jun - 16:49

Posunul som sa k nej o trošku bližšie, nech jej objatie viem opätovať čo najlepšie, a trošku som sa pousmial. Občas som chcel, aby bola s nami v Sune... ale to by už bol ten malý príbytok až príliš zaplnený.
Prepáč, mal by som za tebou chodiť častejšie. Pošepkal som sklamane zo seba, že to teraz je všetko také, aké je. Bývalo to iné, keď dokonca aj Yo ešte s Daikim boli tu, všetky dediny ešte čestne stáli, a po zlu nebolo ani stopy. Ale to je teraz už iba môj malý sen, aby sa to tak vrátilo. Teraz som musel byť oporou pre Kiwi, najmä kvôli Kyuubimu, ktorý sa ju, aspoň podľa toho čo bolo v liste, snažil ovládnuť.
Čo sa vlastne stalo? Hm? Spýtal som sa napokon, keď som sa už trošku odtiahol, a zadíval som sa na ňu. Z nej mi hneď padol pohľad aj na Hidea povedľa, tiež nevyzeral najlepšie, no nakoniec som sa pozrel naspäť na Kiwi, a čakal som, čo mi také prezradí. Bolo mi ale jasné, že nech sa stalo hocičo, teraz bude furt so mnou, aby sa nič také nezopakovalo. Keby sa tak stalo, zobral by som to dosť ťažko.

pro Kiwi Namikaze Mon 3 Jun - 17:36

"V poriadku.. nehnevám sa." Šepla som no nejak som ho nechcela pustiť, aj keď sa posnažil odtiahnúť mal proste smolu. Chvíľu som ostala v tejto polohe, na čo sa ma spýtal, čo sa stalo. Konečne som ho pustila a znova som sa len oprela o stenu, ruky som si založila na stehná a pohľad som uprela niekam dole. Nechcela som o tom hovoriť.. teda možno aj chcela ale nebolo mi z toho práve najlepšie.
"J..ja.. " Začala som a mimovoľne som sa chytila za brucho. Znova som len stisla zuby a zvraštila som obočie. Obe nohy som pokrčila a hlavu som si zaborila do kolien, po čom som nohy ešte obmotala rukami.
"..on.. ja.. eh.." Nevedela som sa stále nejak vymačknúť. Nakoniec som však len nahlas preglgla a rozhodla som sa to zo seba vysypať na jeden nášup.
"Bola som vonku, Hideo ma tam zobral lebo.. no.. hrozne som chcela ísť von.. a.. napadli nás nunkeninovia a.. on.. jedna, paralizovala ma.. Hrozne som sa bála, bola omnoho silnejšia keď.. ono.. tak hrozne som sa bála... " pevnejšie som pritiskla kolená k sebe. "... jeho." Šepla som. Mohlo ho napadnúť že hovorím práve o Kyuubim.
"Prehováral ku mne.. ovládol ma. Nemohla som nič robiť len.. sa.. pozerať, takmer som Hidea zabila..." dodala som a znova som sa začala triasť. Cítila som ju stále v sebe.. tú jeho prítomnosť, temnotu ktorá ma vtedy zachvátila.. a to aj cez ten jeden blbý pocit strachu.

pro **Raiken Namikaze** Mon 3 Jun - 19:22

Cítil som, že ma nechce pustiť, takže som sa aj prestal snažiť odťahovať sa. Spravil som to až keď sa ona sama pustila. Nato som ostal aj rovno ticho, a začal som sledovať a počúvať, ako sa snaží mi povedať, čo sa vlastne stalo. Bolo hrozné vidieť ju takto, a každým slovom som mal chuť zastaviť ju, čo som nakoniec ale nespravil. Trochu som sklonil hlavu, a utrápene som sa díval, ako sa začala triasť. Napokon som si ju znova potiahol k sebe, pretože nič viac ako objatie ma teraz nenapadlo.
V poriadku, snaž sa už na to prosím nemyslieť. Som tu, pri tebe, nemusíš sa ničoho obávať. Skús sa iba uvoľniť... si dosť silná nato, aby si to premohla. Začal som šepkať, veril som, že to zvládne, a ak nie, stále tu má mňa ako oporu! A vidieť ju takúto bolo fakt príšerné, chcel som ju z toho dostať.

pro Kiwi Namikaze Tue 4 Jun - 12:15

Len som sa o Raikena oprela a na chvíľku som ostala úplne potichu. Mohlo to na nejaký čas vyzerať aj tak, že som zaspala no stále som bola pri sebe.
"Uhm.. keby.. keby som tak moc.. nechcela ísť von.. nestalo by sa to." Dodala som no na jeho slová som nijak konkrétne neodpovedala.
".. keby som bola.. silnejšia.. nenechala by som sa ovládnuť.." Po chvíľke som sa ale prestala triasť. Pokrútila som hlavou a znova som sa od Raikena odsunula. Oboma rukami som si prešla po tvári a znova som len potriasla hlavou, ako keby som zo seba ten blbý pocit chcela vyhnať.
"Čo to rozprávam?.. asi som naozaj troska.. je to samé.. bojím sa toho.. bojím sa tamtoho.. nie je to správne." Povedala som už trocha pevnejším hlasom no náladu mi to moc nezodvihlo.
"Gomenne, že si kvôli mne.. musel.. odísť od rodiny... mrzí ma to."

pro **Raiken Namikaze** Tue 4 Jun - 14:15

Nevinil som ju, nech sa stalo hocičo. Mohlo sa tak stať vlastne hocikedy, akurát to teraz dopadlo takto. No nebral som nič, čo vravel, za vážnu vec. Myslím to s tou troskou, že je to jej chyba a podobné. Až keď sa prestala triasť som ju pustil, a zakvačil som na ňu pohľad s úsmevom na tvári. Síce nie takým poriadnym, ale úsmev to stále bol.
Kiwi... tiež si moja rodina, patríš do môjho života. A nevyčítam ti, že som sem musel prísť. Keď ma niekto blízky potrebuje, prídem. Trošku som jej objasnil, podľa jej slov to už asi brala tak, že rodinu mám iba Yoko a Daikiho, no nebolo to tak ani zďaleka.
Neboj, verím, že ten strach po nejakom čase zmizne. A ak aj nie, mysli aspoň na blízkych, nie na to. Pomôže ti to. To už trochu smerovalo na jej rozprávanie, že je troska, a že furt vraví, že sa niečoho bojí a podobne. Ale podľa mňa to bolo len hlavne zo šoku a z toho, čo sa stalo, a že to pominie.
Radšej mi povedz, čo si naplánujeme na doma. Film, nejaká hra,... hm? Zmenil som téma, chcelo to niečo, čo ju od toho aj odreaguje, aby na to tak nemyslela. A zároveň... fakt to chcelo aj nejaký plán. Pravda, snáď ju so mnou Kaori pustí, nebola síce v najlepšom stave, ale vylihovať a oddychovať môže aj doma. To ma vlastne privádzalo k otázke...
Kde je vlastne Hokage? Čakal som, že bude tu. Obzrel som sa za seba, k dverám, z ktorých šlo vidieť do kancelárie, kde bola len prázdnota.

pro Kiwi Namikaze Tue 4 Jun - 18:44

"Ten strach nezmizne.. strach nie je vec ktorú by človek mohol odhodiť a nechať za sebou." Šepla som no aj keď sa na mňa usmial, mne moc do úsmevu nebolo. Začala som prstom robiť na plachte od postele imaginárne kruhy a so zamysleným pohľadom som civela niekde do ich stredu. Nevedela som, ako mám odpovedať na jeho prvú vetu. Vedela som že som jeho rodina no.. už som nebola taká dôležitá ako kedysi.. možno som bola sebecká no nech už som si hovorila čo som len chcela, vadilo mi to..
"To je v pohode.. už som si zvykla." Dodala som nakoniec a znova som pohľad obrátila na Hidea, ktorý bol stále mimo. Len som neisto pokývla ramenom, keď sa ma spýtal čo budeme robiť doma. Prestala som opisovať prstom imaginárne kruhy a s povzdychom som sa na Raikena zapozerala.
"Chcela by som.. ho .. skrotiť alebo.. ako to povedať.. ovládnuť ? Dá sa vôbec niečo také.. ovládnuť ? Len.. ono.. držia ma dosť v šachu nemyslíš ? Kyuubiho jinchuuriky ktorý nemôže trénovať kvôli tomu, aby jeho chakra neodhalila polohu posledných úkrytov konožanov.. Ani by som sa nedivila, keby že ma odtiaľ jedného dňa vykopnú.. sama neviem, či sa chcem do tunelov po tom, čo som to nezvládla.. vrátiť. Nechcem nikoho ohroziť." Prehovorila som po nejakom čase, ktorý som strávila na rozmyslenie si práve povedaných slov.

pro **Hideo Hatake** Tue 4 Jun - 20:24

Z ničoho nič som sa v posteli trhol, okamžite ma nadvihlo nad vankúš, moje oko bez Sharinganu zasvietilo na červeno, následne čoho som sa postavil aj ja sám. Nebol to už ale vôbec môj pohyb, bol skôr mechanický? Áno, pretože som vôbec nevnímal nikoho v okolí, proste som sa postavil jako robot, jako robot som si vzal čelenku a nasadil si ju a opustil miestnosť s Kiwi a Raikenom, ktorých som odignoroval. Moje tiché kroky viedli na jediné miesto, ktoré som práve potreboval navštíviť. Už chápem čo bola tá pečať keď ma napadol ten ninja mimo Konohu, Kiwi nebola ich plánom, musel som to zastaviť ale nemal som ako! Moja jediná šanca před tým než umriem bola, že to zistia!

Oko:

~presun~

pro **Raiken Namikaze** Tue 4 Jun - 21:19

Nezmizne... ale je možné tomu aspoň čeliť, a prekonať to. Pousmial som sa, bolo pár ľudí, ktorý so strachom bojovať nedokázali. Ale Kiwi toho schopná bola, len sa potrebovala zase postaviť na nohy, zabudnúť nato, čo sa stalo, a zas sa vrátiť do normálnych koľají. Potom nastalo nejaké dlhšie ticho. Možno som tušil, nad čím premýšľa, možno ani nie. Ale dôležitosť u mňa rozhodne nestratila. Keby to je možné, vzal by som ju do Suny, alebo naopak by som všetkých blízkych zo Suny vzal sem. Bohužiaľ, to nešlo, a roztrhnúť na viac častí som sa nevedel. Musel som to riešiť teda iba takto, návštevami. Len mi bolo trochu ľúto, že som ju fakt navštevoval menej... ale inak som to nedokázal zvládať. Ale to bola zase téma prehodená na jej vyslovenú požiadavku, že chce ovládať to, čo má v sebe. S tichším povzdychom som sa pozrel len niekam na stenu.
Možné to je... ale vyžaduje to veľa tréningu, a nie hocijakého. Potichu som prehovoril, nebolo to ako za starých časov, že by to aj šlo uskutočniť. Teraz bol problém už iba vyjsť z tunelov a zostať v bezpečí, nie ešte ísť podniknúť takýto tréning. To by sa musel odohrať ale tu, niekde v bezpečí... a um, neviem, či napríklad ja som vhodný na taký tréning, keďže som o tom aj tak príliš netušil. Neviem ale ako ostatní z dediny. Z myšlienok ma vytrhol Hideo, ktorý len tak vstal a začal kráčať preč.
Hideo-san? Oslovil som ho, ale iba zmizol preč, fakt ako robot. Prižmúril som oči, a trochu nechápavo som pozrel na Kiwi, či náhodou nevie, čo to malo byť.

pro Kiwi Namikaze Wed 5 Jun - 17:22

Nevedela som, čo by som na jeho slová mala povedať no zrazu som zaregistrovala pohyb u Hideovej postele. Bol ot on. Dosť som sa potešila no v momente ma celá radosť ochabla.. teda.. bol to on, stál tu a aj pomaly odiśiel. Rozhodne to však zároveň on nebol. Všimla som si červenej žiare na jeho oku a napadla ma jediná vec.
"Raiken-kun... posledne sme bojovali proti dvom nunkeninom. Je možné že na neho niektorý z nich umiestnil nejakú pečať. Teda.. eh.. toto.. nebol on.. aspoň teda nebol sám sebou." Ako som na to priśla ? Teda prevažne som si to typla a dosť k tomu dopomohlo aj to, že som o fuinjutsu už čo to vedela. Teda vedela som, že sa pomocou nich dá spraviť.. v podstate hocičo. Niečo ako ovládanie mysle by síce bola nebezpečná technika no nie nemožná. Chcela som sa postaviť no len čo som tak učinila, pocítila som nepríjemnú slabosť v svaloch a bolesť hlavy. Oprela som sa o stenu a so zamračením som po púzdre na pravej nohe začala hľadať chakrovú pilulku.. mala by som tam mať, aspoň jednu. Keď som ju prehltla, tak som na zlomok sekundy len zatvorila oči a bola som naozaj vďačná za príval chakry, ktorý ma v momente naplnil. Teda nedoplnila mi chakrová pilulka celú chakru no, rozhodne som sa cítila lepšie. Teraz to už ani nevyzeralo tak, že by som si o seba robila starosti. Hideo bol v nebezpečenstve, očividne kvôli mne.. rozhodne som to nemienila nechať len tak. Zvládnem tak tri rasengany s trocha šťastím štyry.. Prebehlo mi hlavou a trocha som si ponaťahovala krk. Vedela som že ho bude Raiken nasledovať, aspoň po tom, čo som mu povedala.
"Nepokúśaj sa ma zastaviť !! idem s tebou či sa ti to páči, alebo nie. To ja som ho do tohto stavu dostala." Strelila som po ňom rozhodný pohľad.

pro **Kaori Senju** Wed 5 Jun - 18:43

Klon

Došla som sem i s Killuniou v náručí...Nevyzerala dobre. Pravdepodobne si práve prežila traumu, ktorú jej spôsobil ten...Čudák. Neodniesla som ju do izby, v ktorej odpočívala Kiwi, ako som pôvodne plánovala, ale radšej do izby vedľa. Položila som ju na posteľ a prikryla s perinou, aby jej náhodou nebola zima.
Urobila som i teplý čaj a nechala ho na stole, keby náhodou bola smädná...Sama som si sadla na vedľajšiu posteľ, vzala si do ruky knihu a začala čítať. Nechcela som tu Killuniu nechať sama, chcela som ju utešiť, keby to náhodou potrebovala...Otázkou len je, kedy sa vlastne zobudí...

pro **Raiken Namikaze** Wed 5 Jun - 19:09

Prikývol som na jej vysvetlenie, a potom som sledoval, ako si hodila pilulku do úst. Vedel som, čo bude následovať. Hádam si fakt nemyslela, že ju pustím. Mohla sa vzpierať ako len chcela, teraz ostane tu, aj keby som ju tu mal pripútať!
Ale ale, kam sa zberáš? Vieš vôbec, kam šiel? Nevieš, tak ostaň ešte ležať. A neskúšaj zatiaľ vyliezať. Tentoraz na ňu vletel môj prísny pohľad, už bez úsmevu, aby vedela, že to fakt myslím vážne. Ale pravda, ani ona si nikdy nedala povedať, rovnako ako nepočúva Daiki. Čo už... Začul som ale niečo, čo ma donútilo vstať z postele. Kiwi som len ukázal, nech ostane ležať, a presunul som sa do kancelárie, z ktorej šlo vidieť do ďalšej izby.
Ka... ehm, Hokage-sama? Oslovil som ju po vstupe do izby, načo som ostal stáť ako stĺp pri pohľade na ďalšiu známu tvár na posteli.

pro Shijin Hyuuga Wed 5 Jun - 20:49

Pokud jsem se nepletla, mělo to být zde. Cestu jsem znala jen od sestry, dokonce i jako Jounin jsem měla takové mezery v navigaci. Raději jsem se potulovala po povrchu a brala mise společně s jinými klanovými příslušníky, pročež jsem ani neměla příležitost sem zajít. Nízké podpatky jemně klapaly o podlahu. Rozhlédla jsem se. Na dveře, které vypadaly jako vhodný adept na vstup do kanceláře, jsem následně rychle zaklepala a čekala, jestli jsem se trefila a jestli se ozve vyzvání ke vstupu.

pro Sponsored content

Ukryté sídlo Kage

Ukryté sídlo Kage

Re: Ukryté sídlo Kage

Re: Ukryté sídlo Kage

Re: Ukryté sídlo Kage

Re: Ukryté sídlo Kage

Re: Ukryté sídlo Kage

Re: Ukryté sídlo Kage

Re: Ukryté sídlo Kage

Re: Ukryté sídlo Kage

Re: Ukryté sídlo Kage

Re: Ukryté sídlo Kage

Re: Ukryté sídlo Kage

Re: Ukryté sídlo Kage

Re: Ukryté sídlo Kage

Re: Ukryté sídlo Kage

Re: Ukryté sídlo Kage

Re: Ukryté sídlo Kage

Re: Ukryté sídlo Kage

Re: Ukryté sídlo Kage

Re: Ukryté sídlo Kage

Re: Ukryté sídlo Kage

Re: Ukryté sídlo Kage

Re: Ukryté sídlo Kage

Re: Ukryté sídlo Kage

Re: Ukryté sídlo Kage

Re: Ukryté sídlo Kage