Hora Mizu-san

First topic message reminder :

Hora Mizu, domov Rokubiho.

"Slyšel jsem, že jsi zabila Kisameho. Dobře, hledej jeho čakru. Hajiho, zatím ne." pomalu kráčím a přemýšlím.

"H-Hai! Manzou-sama!?" poviem mu a sústredím sa. Uchiha...Uchiha...kde len je? Tlak bol silný až tak že sa mi z uší liala krv, našla som ho! "Manzou-sama...Sasuke Uchiha je na severe...Tsukigakure no Sato.." poviem mu a začnem si liečiť uši. "H-...Hai porazila som Kisameho...bohužiaľ nestihla som vziať Samehadu..." poviem mu a kráčam za ním.

"Dobře." vytáhnu ze svých šatů svitek a malou dřevěnou loutku.
"Juinjutsu: Ningyou Noroi." dal jsem loutce na čelo pečeť, a následně se začala pohybovat. Na svitek jsem napsal vzkaz, a dal jsem ho dovnitř loutky.
"Jdi.." loutka se zahrabe do země a zmizí.
"Jdeme teda."

"Hai...Manzou-sama..." poviem mu a nasledujem ho.

Vyšla jsem na vrchol hory. Podívala jsem se dolů na vesnici. Natáhla jsem ruku před sebe. Zakryla jsem tak téměř půlku vesnice. Tak málo stačí... Ušklíbla jsem se.

Zase jsem byla zpátky. Už tolikrát jsem stačila odejít a vrátit aniž by mě mizukage nějak potrestala. Stakovou to půjde z kopce... Stále jsem se dívala na vesnici. Mírný vítr si pohrával s mými vlasy.
Vzala jsem si vodu a pořádně se napila. "Tak jdem na to!" řekla jsem si pro sebe. Rozešla jsem se do vesnice.

Konečně jsem objevila dostatečně klidné místo pro svůj trénink a okamžitě jsem se do tréninku pustila. Potřebovala jsem zlepšit své Taijutsu. A pokud možno tak, aby nebyl nikdo blízko. Alespoň pro případ, že bych jim v afektu zase chtěla ublížit.

Vysiel som na kopec a porozhliadol som sa , videl som celu dedinu , krasny pohlad .
Potom som vytvoril dva vodne klony a s nimi som vytvoril dva Sakageki ktore som hodil do skaly predomnou ta sa po zasiahnuti roztriestila na niekolko tisic kuskov .
Potom som skusal tu to techniku roznimy sposobmi.

Skoncil som trening a isiel som sa pozret do kancelarie mizukage

Vyšiel som na najvyššie miesto a tam som sa posadil a kochal sa pohľadom na dedinu zahalenú v hmle.

Shinobi

Konečně se mu podařilo najít toho koho potřeboval.
"Pane, Mizukage-sama si přeje, abyste k ní přišel."
Informoval ho.

,,Dobre idem,, odpovedal som pohotovo, rýchlo som sa postavil a rozbehol som sa do kancelárie Mizukage. (Presun)

Prišiel som znova na miesto kde ma minule vyrušili. Ľahol som si a oddychoval.

Po dobre prespanej noci som vstal rozhliadol sa a rozmýšľal čo podniknem.
Mal som pred sebou Kiru ktorá bola pokrytá hmlou "Milujem Hmlu viac ako dážď ". Po tom nádhernom pohľade som sa pomalým krokom vybral preč. (Presun)

Dorazil som sa svoje obľúbené miesto na odpočinok a zároveň aj tréning.
Prišiel som si vyskúšať svoju novú techniku. Odložil som si prebytočné veci nabok.
Poskladal som pečate ,,Suiton: Yoroi,, moje telo začala postupne obaľovať voda. Keď bolo vodné brnenie dokončené rozbehol som sa o proti skale a začal som do nej udierať a kopať. Skala sa podvolila po mojich útokoch veľmi ľahko a rozsypávala sa. Hoci to aj moje útoky na skalu boleli aj cez vodné brnenie pokračoval som ďalej.

Už hodne dlhú chvíľu som na sebe nemal Vodné brnenie a aj napriek tomu so stále bušil do kamennej steny. Prestal som ani neviem prečo som vôbec začínal jednoducho som si potreboval svoju agresivitu, nenávisť a všetky zlé pocity von zo seba. Keď som prestal hánky som mal celé rozmlátené a z rúk mi tiekla krv. Nevnímal som žiadnu bolesť jednoducho som potreboval potlačiť všetky pocity a nie len tie zlé.
Stál som nad Kirou ktorú pokrývala hmla. Bol to pekný pohľad ale zároveň vo mne prebúdzal zlé pocity. Len tak som tam stál a pozoroval Kiru. Nevnímal som okolie, bolesť ani pocity. Kebyže ma teraz niekto zabije tak si takpovediac toho ani nevšimnem.

Ako som tak stál krv mi kvapkala na zem z oboch rúk. Bohužiaľ som sa musel vrátiť do reality. Niekde som vyhrabal obväz s ktorým som si obviazal ruky. Síce mi to bolo jedno či krvácam alebo nie jednoducho som si to radšej zaviazal aby som sa od niekoho vyhol otravných otázok. Zobral som si všetky veci ktoré som tam mal. Keď som bol pripravený na odchod zložil som jednoduchú pečať a po mne ostal iba obláčik dymu a malá kaluž krvi. (Presun)

Tichá jako voda jsem se odtamtud konečně vypařila.

(Přesun)

Prišiel som na svoje obľúbené miesto kde som mohol v kľude relaxovať a sústrediť sa.
Sedel som v tureckom sede na čo najvyššom mieste a oddychoval.

Bolo načase sa pobrať z oddychového režimu do tréningového kedže som už pekne dlho netrénoval, síce som nemal nato náladu ale bolo to nutné. Vstal som, ponaťahoval sa a pomalým a znudeným krokom som sa pobral preč. (Presun)

Prikráčal na horu kde mohol v kľude trénovať. Po ceste som si požičal normálny meč. Zložil som zo seba nepotrebné vybavenie a pokúšal som sa dávať moju chakru do meča. Meč po chvíli začala pomaly obaľovať chakra ale po chvíli zmizla. Nevedel som presne koľko chakry treba takže mi chvílu trvalo kým ho obalila celá.

Keď už som vedel ako tak to udržať začal som s ním sekať do skál a poriadne cvičiť.

Po mojom dlhom tréningu mi to už celkom šlo. Všade naokolo boli dosekané a rozbité skaly. Meč už dávno nevydržal a nahradilo ho už niekoľko kunaiov do ktorých som vkladal chakru. Bol som dosť vyčerpaný ale nebol som na svojom limite preto som sa pár krát nadýchol a skúšal som to znova a znova.

Už som dosiahol to čo som potreboval. Ležal som na zemi a prudko dýchal. Okolo mňa boli polámané kunaie a meč. Bol som zničení t tréningu ale dosiahol som to čo som chcel "Som pripravený?" Behalo mi stále v hlave. Potreboval som odpočinok ale teraz som nemal nato čas. Pozviechal som sa na nohy, zobral zbytok svojej výbavy a poberal som sa preč. (Presun)

Prišiel som na vrchol tejto hori a vo forme štyroch chvostou som použil bijuu bombu na tento kopec.Kopec celý zmizol a bol na jeho mieste len kráter ktorí bol plný prachu.Rana z výbuchu sa ozvala široko ďaleko.Ja som len išiel znova ďalej.