Kaori Senju [HOKAGE]

~Životopis :
I. Kapitola
Kedysi veľmi dávno, pred takmer tridsiatimi rokmi, sa na jednej misii stretla kunoichi s havraními vlasmi a krásnymi modrými očami, menom Kimi Senju, s tajomným mužom, do ktorého sa okamžite zamilovala. Pochádzal z Vodopádovej dediny a volal sa Akira Mizuki. Tiež sa do nej zamiloval, rozhodol sa opustiť svoju rodnú dedinu a odsťahovať sa za svojou milovanou do Listovej, kde ona bývala. Kultúra Listovej, a hlavne klan Senju, do ktorej patrila, ho tak zaujala, že si zaumienil, že Konohu nikdy v živote neopustí. Dva roky na to sa vzali, a o tri roky na to sa už nemocnicou rozlievali výkriky a plač novorodenca. Bolo to dievča. Obaja boli šťastní, veď po dieťati túžili dlho. Nazvali ju Kaori a vložili do nej nádej...Nádej, že z nej bude silná kunoichi, ktorá toho veľa dokáže, a že sa nestane hanbou klanu...

II. Kapitola
Kaori rástla veľmi rýchlo. Rodičia sa ani nenazdali, a ona už mala päť rokov. Avšak na to, že bola taká malá, robila veľké veci. Teda, veľké veci to boli iba pre ňu. Ostatní to vnímali ako veci hrozné, nečudujme sa, že bola pre ostatných postrach. Jednoducho, zosmiešňovala Kagov na Monumentoch tak, že im trebárs nakreslila čiernou farbou fúzy, alebo kreslila rôzne smiešne nápisy na drevený plot, hádzala vodné balóniky po ostatných, večne každému nadávala, podkopovala ostatným nohy, proste vždy niečo vyparatila a dnes jej to príde veľmi smiešne.
Milovala však príbehy svojej matky, ktorá jej rozprávala o ich príbuznej Tsunade, ktorá tiež pochádzala z klanu Senju, o Narutovi Uzumakim a o Uchihovi Sasukem, a o mnohých ďalších, a samozrejme nevynechala ani vlastné dobrodružstvá, ktoré zažila za svojej mladosti. Tieto príbehy Kaori vždy upokojili, dodali silu a na nich si vybudovala svoj veľký sen...Byť raz kunoichi.
I keď ľudia Kaori radi veľmi nemali, ona si užívala život na plné dúšky, nikdy sa na nič nesťažovala, bola jednoducho skromná a bola rada za to, čo má.
Vo ôsmych rokoch sa dostala na Akadémiu. Každý by určite čakal, že bola najlepšia a najtalentovanejšia. Však pochádza z toho klanu Senju! Pravda však bola iná...Kaori patrila k najhorším, najhlúpejším a k najnetalentovanejším žiakom. Jednoducho, obe ruky mala ľavé, v hlave piliny, možno tam žil aj škrečok, kto vie. A ešte žeby toho nebolo málo, bola zo všetkých najmenšia. Každý ju minimálne prevyšoval o hlavu, za čo sa veľmi hanbila. Nevyzerala ako osemročné, ale ako trojročné dieťa. K tomu jej prischla prezývka Trpaslík Ňuňu...Učitelia nad ňou krútili len hlavou, vždy keď prišla domov so zlou známkou, otec ju naháňal s opaskom po dome. Hanbil sa za ňu, tak veľmi sa za ňu hanbil! Jediný, kto mal Kaori úprimne rád aj napriek tomu, aký antitalent bola, bola jej matka. Tá jediná vnímala svoju dcéru ako najlepšiu, len ona jej vravela, že raz sa jej talent objaví, len proste čaká na vhodnú príležitosť. Samozrejme však nemohla tušiť, že ten talent je práve Mokuton, Element dreva. Vlastne si nikto nikdy netrúfal povedať, že Kaori je ďalšou dedičkou tohto vzácneho Kekkei Genkai. Posledným užívateľom bol práve Yamato, odvtedy sa nikto s týmto KG neobjavil. Až doteraz...
Neviem, akým zázrakom sa podarilo Kaori Akadémiu dokončiť. Možno to bolo len prižmúrenie očí Senseiov, možno sám Hokage chcel dať Kaori šancu. No proste, nejako sa jej to podarilo. Otec z nej samozrejme radosť nemal, aj tak patrila k tým najhorším. No, jej matka sa na rozdiel od neho veľmi tešila. A sama Kaori nevedela, či má plakať nad ockovým správaním, alebo sa radovať s matkou...Každopádne zanedlho bola priradená k svojmu prvému tímu, senseia a svojich dvoch tímových partnerov si obľúbila...

III. Kapitola
Takže, skončili sme pritom, že Kaori získala svoj prvý tím. Ich tréningy boli dlhé a namáhavé, i keď sensei bol veľmi prísny, bol to dobrý človek, ktorého mala Kaori veľmi rada. No bohužiaľ, ani tie dlhé tréningy nedopomohli k tomu, aby sa zbavila svojej nešikovnosti a ne talentovanosti.
A tak sa Kaori stala v tíme piatym kolesom na voze. Všade zavádzala, misie ustavične kazila, no jej tím a ani jej matka neprestali zúfať. Jej ocko o ňu už dávno stratil záujem, čo mu Kimi ustavične vyčítala, no on nepočúval. Stál si proste za svojim – Kaori nebude nikdy poriadnou kunoichi a ostatným bude len na smiech.
Kaori ale vždy trápila otázka, prečo jej to vlastne jej vlastný ocko robí? Čo mu kedy urobila, že sa tak ku nej správa? Ona však nebola ako on. Neprestala ho mať rada. Bola však rada, že jej matka stála vždy za ňou, nehľadiac na to, aká je. Vždy jej Kimi vravievala, že sa na ňu podobá. Povahou i vzhľadom. Presne tak, čím staršia Kaori bola, tým viac sa podobala na svoju matku. Už v jej trinástich rokoch boli takmer na nerozoznanie, a jediný ich rozdiel bol vlastne ten, že Kimi bola omnoho vyššia než Kaori....
Dobre, takže...V jej trinástich rokoch sa konali chuuninské skúšky. Mohla sa dlho pripravovať, no figu maľovanú jej to pomohlo. Jednoducho, kyľavosť je kyľavosť. Však ani poriadne bojovať nevedela, nieto žeby sa ešte učila nejaké techniky! Prvú úlohu ako tak zvládla, vďaka svojmu „talentu“ na odpisovanie. No druhú úlohu so svojim tímom nezvládli. A všetko bola jej vina, všetko ona pokazila. Obrala tak svojich tímových partnerov o príležitosť stať sa chuuninmi. A oni jej to vyčítali, samozrejme, trápila sa pre to.
O dva roky na to sa chuuninské skúšky konali opäť. Je síce pravda, že Kaori sa zlepšila, no nie veľmi. Každopádne, bola na seba hrdá!
Takže ona a jej tím sa znova zúčastnili chuuninských skúšiek. Prvú časť zvládli, Kaori znova vďaka „talentu“ na odpisovanie, druhú časť zvládli, ale len tak tak. Bolo to „o chlp“. A tretia časť. Síce prvý boj zvládla, pretože mala poraziť ešte väčší antitalent, než bola ona sama...No ten druhý boj...bol problém, veľký problém. Kaori mala bojovať proti jednej dievčine s vejárom. Ale ako ju mala poraziť?! Však dokým by sa k nej dostala, odfúkla by ju do tramtárie!
Boj zo začiatku vyzeral samozrejme tak, že vyhrá tá dievčina. Prítomní nepochybovali o jej výhre...
No tesne pred koncom, keď Kaori bola dobitá, pomaly sa pohybovať nedokázala, a tá dievčina sa chystala na posledný úder, pocítila Kaori odrazu príval akejsi energie, chakry. Počula slová svojej matky, ktorá v ňu vždy vyhrala, v mysli sa jej začali premietať ako na filmovom páse výstrižky z jednotlivých častí jej života...Otec, vysmievajúci sa spolužiaci, učitelia krútiaci nad ňou hlavou, jej tímoví partneri a sensei s výrazmi, ktoré naznačovali, že Kaori je stratený prípad.
„Ja...Neprehrám!“ Vstala zo zeme a zotrela si pramienok krvi tečúci z jej úst. „JA NEPREHRÁM!“ Zvrieskla a stisla ruky v päsť. Jej protivníčka sa na ňu dívala s viditeľným prekvapením v tvári, no to ju neodradilo od toho, aby použila svoju konečnú techniku.
Prekvapený bol aj Hokage, ktorý sa prišiel na túto úlohu pozrieť. Chcel vidieť, ako na tom sú Geninovia.
Protivníčka mávla vejárom, čím sa rozfúkal vietor, ktorý bol schopný človeka úplne dorezať. A práve vtedy sa pred Kaori objavila malá drevená stena...Počkať, drevená?! Ľudia vstávali zo sedadiel. Nemohli sa vynadívať, žeby Mokuton? Ale to snáď nemohlo byť možné, však Kaori bola úplný antitalent! Ako to len mohlo byť možné? Ľudia začali medzi sebou vzrušene debatovať, pritom prstom ukazovali na Kaori. Ona bola tiež viditeľne prekvapená, a nechápavo sa dívala na tú malú, ale i tak silnú stenu. Protivníčka na tom nebola tiež o nič lepšie, k tomu vyzerala veľmi naštvane. Myslela si, že víťazstvo má na dosah, no ako vždy zapracoval zákon schválnosti, ktorý ju zrejme mienil o to víťazstvo obrať.
Kaori na nič nečakala, a zaútočila na svoju protivníčku. Nebola jediná, ktorú prekvapilo, akou vlastne rýchlosťou to vlastne zaútočila. Odkiaľ sa to v nej vlastne nabralo? Práve vtedy si spomenula na slová jej matky, ktorá jej vravela, že jej talent drieme v hlbinách duše, a prebudí sa, až keď to ten talent uzná za vhodné...A to sa stalo práve teraz. Talent sa konečne rozhodol prejaviť a vyplával na povrch.
„Víťazkou sa stáva Kaori Senju!“ Takto znel výsledok boja. Kaori snáď nemohla ani uveriť! Myslela si, že to je len sen! Začala skákať ako pavián, plakala od radosti. Jej tímoví partneri a sensei skočili za ňou dole, vyobjímali ju a plakali spolu s ňou. Vlastne plakal celý ten štadión. Pre Kaori je tento deň jeden z najlepších v jej živote...

IV. Kapitola

Toto obdobie Kaori, kedy má už vlastne dvadsať rokov, nie je nijako šťastné. Áno, síce sa narodila jej sestrička, avšak jej otec hneď na to zmizol kto vie kam, pravdepodobne si našiel novú frajerku, a matka pár mesiacov po narodení jej druhej dcéry, podľahla rakovine. Kaori bolo smutno samozrejme, no musela sa vzchopiť. Prednedávnom splnila jouninské skúšky...Presne tak, zlepšila sa natoľko, že sa s hrdosťou mohla nazývať pravou kunoichi Listovej. A ešte jej ostala na krku malá sestrička, ktorá sa volala Mai, o ktorú sa vzorne starala. Pár mesiacov na to však Kaori prišiel návrh od jedného muža, silného shinobiho, neznámeho pôvodu, ktorý sa jej predstavil len ako „Majster“. Chcel ju trénovať, pretože v nej videl istý potenciál. Vravel, že sledoval každučký jej krok v jej živote.
Kaori súhlasila, ale iba s podmienkou, že si môže vziať malú Mai. Nechcela ju dávať do starostlivosti iných ľudí...Takže, Kaori a Mai zmizli s tým Majstrom ako para nad hrncom. Nikomu to nebolo oznámené, takže si ľudia mysleli, že ju niekto uniesol alebo čo. Hokage po nej vyhlásil pátranie, keď sa mu dostalo do uší, že Kaori zmizla. Nemohol si nič také dovoliť! Mokuton bol pre dedinu potrebný! No, i napriek tomu, ju nenašli.
Spolu s Majstrom sa nachádzali na ďalekom ľudoprázdnom ostrove, ktorý poznal len málokto. Nebol ničím zaujímavý, takže nikoho ani nezaujímal. Takže Hokageovi neostávalo nič iné, len ju vyhlásiť za mŕtvu, čo mu bolo veľmi ľúto. S Kaori sa poznal, boli to kamaráti, anvyše pochádzali z rovnakého klanu...

Keďže nikto nevedel o tom, kde sa Kaori nachádza, nikto nemohol ani zďaleka tušiť, že Majster z Kaori vytrénoval veľmi silnú kunoichi. Tréning trval niečo vyše štyroch rokov a siedmich mesiacov. Bol to veľmi únavný, namáhavý a neuveriteľne ťažký tréning. Majster bol prísny, neposlušnosť trestal, a poviem vám, takéto tresty nechcite nikdy v živote zažiť. No i napriek tomu Kaori vedela, že je to dobrý človek s úmyslom urobiť z nej silnú kunoichi, ktorá bude len prínosom pre svoju dedinu.
Avšak, tento tréning by nevydržala bez svojej matky. Už len spomienka na ňu, jej dodávala silu a vlastne i vďaka tomu, jej vôľa silnela a silnela. A ako narastala sila jej vôle, silnela i ona a začala si uvedomovať, ako sa vlastne správala, ako žila. Preto sa rozhodla pre radikálnu zmenu. Zmenila svoje správanie a pohľad na život, čím sa stala ešte silnejšou. Majster ju naučil mnohému novému, naučil ju ovládať tak brutálnu silu akú mala Tsunade, a k tomu ju naučil Tsunadinu legendárnu techniku – Infuuin : Kai.

Takže, po tých štyroch rokoch sa Kaori vrátila späť do Listovej spolu s Mai. Pre jej obyvateľov to bol hotový zázrak! Hokage sa tomu náramne potešil. Nikto však netušil ani len zmienku o pečati v tvare kosodĺžnika na Kaorinom čele, ktorú si skrýva pod ofinou.
Nevedel to ani samotný Hokage. Proste musela byť ticho, to bolo nariadenie od Majstra. Kaori sa to darilo dodržiavať, nikoho si veľmi k telu nepripúšťala a hlavne...Žiadneho frajera ani milenca si nehľadala, a ani zrejme nebude. No kto vie, jej rozhodnutie sa môže zmeniť, ale...O tom vážne, ale vááááááááážne pochybujem.

Niekoľko mesiacov po návrate Kaori a jej malej sestričky sa konal konkurz na post Hokageho. Rada si ju vybrala ako vhodnú kandidátku, nebola však jediná. Pravdupovediac, zo všetkých kandidátov bola samozrejme najmenšia, a keďže nikto nevedel, aký veľký rozsah jej síl je, podceňovali ju. Vedeli síce, že ovláda Mokuton, no stále si mysleli, že je ešte to malé netalentované dieťa s vymytým mozgom.
No...Mali ste vidieť ich tváre, keď im všetkým vyprášila zadky! Tvárili sa tak kyslo, že to viac ani nešlo, boli by z toho fotky na nezaplatenie!
Takže, z tohto vyplýva, že práve ona bola vybraná ako ďalšia Hokage. Sama z toho bola prekvapená, myslela si, že sa ním jednoducho nestane, pretože sú tu silnejší a múdrejší ľudia než ona. Očividne to tak však nebolo.
Zo začiatku ju táto práca bavila, no časom...Časom ju to večné papierovanie začalo štvať. Každý deň hordy papierov na stole, ozaj...Ani vy by ste si z toho veľký zážitok neodniesli. Táto práca však má i svoje svetlé stránky. Vedomie, že Kaori tým vlastne pomáha dedine a zlepšuje život ľuďom, jej prináša pocit veľkého šťastia. Jej mierumilovná povaha, večný optimizmus a dobrota v srdci, zapríčinili, že ľudia si Kaori neuveriteľne obľúbili. Časom ju prestali vnímať ako tú netalentovanú dievčinu, ale začali ju brať ako normálnu, dospelú a silnú ženu, schopnú viesť dedinu...I keď...Stále tu sú ľudia, ktorí ju prezývajú „Trpaslík Ňuňu“.

Kaori vo svojej úlohe Hokageho zotrváva už dlho. Aj keď jej tá práca vždy liezla na nervy...Jej život bol až do smrti jej žiaka, Naa, pomerne obyčajný. Braček si z nej stále robil dobrý deň, ségra ju chodievala otravovať do práce a na Hiroshiho sa neustále sťažovala, bežne na stole mala kopy papierov, ktoré musela vyplniť. K tomu sa musela venovať tréningu svojich žiakov, ktorých bohužiaľ občas i zanedbávala, pretože prakticky nemala na nich vôbec čas.
Ako som už spomínala, jej život bol pokojný až do smrti Naa. Nao jej bol neuveriteľne blízky človek, ktorý ju vždys vedel rozosmiať a v zlých situáciach ju utešiť. Jeho smrť ju zlomila. Prisahala, že každého ochráni i za cenu svojho života. Avšak...Svoju prísahu nedodržala.
Vinila sa za Naovu smrť, a aj napriek slovám ostatným, ktorí ju presviedčali, že to nie je jej vina, myslela si to stále. Podvedomie jej nedalo spávať, do práce chodila s kruhmi pod očami.
Čoskoro však nastala tá doba, ktorej sa tak obávala a dúfala, že nikdy nenastane. Krehký mier, ktorý sa tak snažila udržať medzi dedinami, sa razom rozpadol, ľudia, ktorí túžili po moci, sa začali búriť a staviali sa proti svojim dedinám. Kaori mala veľa práce, snažila sa to všetko zastaviť. Ale márne.
Listová - dedina, ktorú tak milovala - bola napadnutá. Snažila sa ju brániť, ba dokonca vyčerpala toľko chakry, že musela uvoľniť pečať na čele. Jej tajomstvo tak vyšlo na povrch. Používala najsilenejšie techniky, len aby to všetko zastavila. Bohužiaľ, sama pritom takmer zomrela aj napriek tomu, že ovládala mocnú techniku Byakugo no Jutsu.
Nech už jej snaha bola akokoľvek veľká, dedina bola zničená a jej neostalo nič iné, len sa nakoniec schovať v jej troskách, bezmocne sa dívajúc na to, ako odvádzajú nevinných dedinčanov. Od tohto dňa už nikto nikdy nevidel úsmev na jej perách, plamienky v jej očiach zhasli, zbledla...Stratila nádej, stratila samu seba. Utápa sa v nekonečnom žiali...Navyše strach z krvi jej nedovoľuje nikoho liečiť.
Už to nebola tá stará dobrá Kaori...Je to už len telo bez duše...