Re: Moře a útesy

pro Aki Kana Sun 23 Sep - 18:51

First topic message reminder :

Sedel som na skalnatom pevnom previse a sedel a sledoval západ slnka nad morom. Vedľa mňa spokojne ležal Nao ktorý to sledoval tiež. Hladil som ho a v druhej ruke som zvieral čierny kryštál. Aj po toľkých rokoch som ho stále mal. Nakoniec som si ho zase odložil do tašky a vytiahol zvláštni hudobný nástroj. Začal som hrať pieseň ktorá sa niesla ako vlny ktoré robilo aj samo more.
https://www.youtube.com/watch?v=41_R0E3mqNg
Ako slnko pomaly mizlo aj moja pieseň sa pomaly vytrácala. Až nakoniec slnko zapadlo úplne a tím utíchli nielen slnečné lúče ale aj tóny mojej piesne. Nakoniec zostalo naprosté ticho. Ktoré narušoval šum mora. Pozrel som sa na Naa a pohladkal ho. Tak Nao....ideme ďalej... vzdychol som. Zbalil som si svoje veci a z Naom na rameni som vykročil preč. Ani sám som nevedel či túto noc budeme spať alebo či túto noc precestujeme. Nevedel som takmer nič ani čo bude za 5 minút ale nevadilo mi to.

-Presun

pro Mizuki Hoshigaki Thu 25 Apr - 18:37

Skryla som sa za veľký kameň neďaleko vodopádu a sledovala som vodopád ako padala neustále voda a čakala som, čo sa bude diať. Možno, že ma Misara len oklamala. No možností bolo veľa. Stále som len čakala a sledovala som okolie a vchod. Snažila som sa sústrediť čo najlepšie a dávala som si pozor. Zapojila som svoje zmysli. Samehadu som chytila jednou rukou a naďalej čakala. Misara stále nevychádzala, ale ja som sa nerozhodla odísť, ale zostať a čakať. Ak by som tam šla možno by som niečo naozaj pokašľala. Na tvári som už dávno nemala ten môj optimistický úsmev. Snažila som sa stále sústrediť a sledovať okolie.

pro **Nukenin** Thu 25 Apr - 19:06

Čas i naďalej plynul a bez ohľadu na to, ako dlho Mizuki čakala, nič sa nemenilo.
Predsa len sa však udialo čosi nečakané. Samehada, ktorú schytila do ruky, sa začala správať malinko divne. Neupozorňovala na príchod nepriateľov, no nebola ani v bežnom stave. Pôsobila skoro ako obyčajný, neživý meč, čo mohlo znamenať všeličo. Než však dostala možnosť nad tým čo i len pouvažovať, na scéne sa z vody vynorilo niekoľko shinobi, ktorí ju razom zo všetkých strán obkľúčili.

"Vitaj v našej pasci," ozvalo sa z ničoho nič spoza nej, kde som už stála ja, neznáma, zjavne nepriateľská kunoichi, odetá v o čosi inom oblečení, ako ostatní prítomní. Vo svojom pravom rukáve som schovávala akúsi zbraň, zatiaľ čo v tom ľavom som prstami zovierala niekoľko ihiel. Nezdalo sa, že by som chcela útočiť. Objavila som sa tam skôr z výstrahy, aby si Mizuki bola vedomá toho, že ak sa o niečo pokúsi, nemuselo by to pre ňu dopadnúť práve najlepšie. Nemala veľa možností.
"Odporúčala by som ti, aby si sa nehýbala. Mohlo by ťa to stáť život," dodala som s úsmevom na tvári a dávala si extra veľký pozor na Samehadu.

Aby toho na Mizuki nebolo málo, okrem už spomínanej neznámej kolegyne, ktorá momentálne postávala ani nie meter za ňou, som sa na scéne s výnimkou ostatných shinobi v kruhu objavil ešte i ja, ďalšia zvláštna osoba.
"Na tvojom mieste by som ju poslúchol. Ver mi, že ani keby si bola na úrovni mizukage, práve si obklopená niekoľkými elitnými nukeninmi a tvoje šance na úspešný pokus o interakciu nie sú práve najvyššie," varoval som ho i ja, postávajúc narozdiel od mojej partnerky niekoľko metrov pred Mizuki.
Nevyzeralo to pre ňu v túto chvíľu práve najlepšie.
"Neuveriteľné, no ešte aj po všetkých tých rokoch ma naivita poniektorých jouninov z Kirigakure prekvapuje," prehovoril som nezaujato a bez výrazu, chystajúc si do rúk akési zvitky pre prípad núdze.

pro Mizuki Hoshigaki Thu 25 Apr - 19:20

Misara nevolala o pomoc. Vlastne ma zradila, bola to pasca ako povedala tá s červenými vlasmi. Mierne som sa len usmiala. Bola som síce obkľúčená, ale úsmev som si nemohla odpustiť. Prišla do mňa ta optimistická nálada. Bola som náladová a to bolo známe v celej dedine. "Bola to pasca. Och asi som moc dôverčivá. No nevadí ja si vždy poradím." Povedala som si sama pre seba a čakala som, čo hodlajú urobiť. Pramienok vlasov som si dala preč z ľavého oka, ktorý mi zavadzal. No odchýlila som si ho. Teraz som síce bola v obrovskej nevýhode. Bola som pripravená sa brániť a zdrhnúť. Dalo sa z toho ešte nejako dostať, ale bolo by to veľmi zdlhavé a šanca by bola veľmi malá. Lepšie ale než sa zajať a nechať si zobrať Samehadu. To som nemohla dopustiť. Bola to picha môjho klanu a ak by sa mi ju niekto pokúsil zobrať. Neváhala by som a nedovolila by som mu ju zobrať. To proste nešlo!

pro **Nukenin** Thu 25 Apr - 19:37

Bez ohľadu na to, čo Mizuki hovorila a akú mala náladu, situácia, do ktorej sa dostala, bola veľmi zlá a aby toho nebolo málo, Samehada nevyzerala na to, že by sa chystala spolupracovať. Niečo nebolo v poriadku. Než aby sa však angažovali už prítomní shinobi, namiesto toho sa jak červenovláska, tak i jej partner a všetci ostatní rozostúpili, aby umožnili príchod posledného, najnebezpečnejšieho z nich.

SHIGASAME

"Už je to nejaká doba, čo sme sa naposledy videli, Mizuki-chan," prehovoril som pomerne sebavedomo s previazanými rukami vo vreckách, odhaľujúc jej svoju identitu. Čím viac som sa blížil, tým nad mieru jasnejšie bolo, o koho sa jedná - o jej vlastného brata, ktorý opustil rodinu po strate Samehady, Shigasameho.
"Nebudem sa tajiť tým, že ťa rád vidím, sestra," zastavil som sa až neďaleko od nej, vydýchnuc cigaretový dym jej smerom. Mal som nejaké spoločné znaky s typickými členmi klanu Hoshigaki, no predsa som pôsobil svojsky a napríklad od takého Kisameho som sa v mnohom už na prvý pohľad pomerne dosť líšil.

pro Mizuki Hoshigaki Thu 25 Apr - 19:50

Nemohla som uveriť vlastným očiam. Shigasame, môj brat, on bol nažive. Dlho som o ňom nepočula, ale nevidela som ho moc rada. To ako mi to v živote robil len horšie a horšie nebolo moc dobré. Ale čo tu robil zároveň s týmito nukeninmi okolo mňa? No všetko hovorilo o tom, že sa dal na zlé chodníčky, ako sa hovorí. "Shigasame. Celkom rada ťa vidím aj keď ... čo tu sakra robíš s tými nukeninmi?" Opýtala som sa. On bol vždy namyslený a arogantný. A však to že došiel urobilo veľký rozruch hlavne v Samehade. Nevedela koho počúvať. To mi dávalo obrovskú nevýhodu v prípadnom boji. Čakala som na odpoveď

pro **Nukenin** Thu 25 Apr - 20:11

SHIGASAME

Kto by bol povedal, že po všetkých tých rokoch bude prvá otázka znieť akurát takto. Odpoveď, ktorej sa však Mizuki chystala dočkať, nebola o nič obyčajnejšia.
"Je to naozaj až tak prekvapivé? Jeden by povedal, že ma k tomu pobudili moje vlastné žraločie gény, iní naopak, že za to mohla striktná výchova našich rodičov a určite by sa našiel i niekto, kto by to zvalil na samotnú Samehadu. Ak mám byť úprimný, kúsok pravdy sa skrýva v každej zo spomínaných možností," vysvetlil som pomerne neurčito.
"Misara!" zvolal som smerom do vodopádu vo chvíli, kedy sa začala objavovať.
"Dobrá práca. I napriek tomu, že sme si to takto pôvodne nenaplánovali, bolo úplne jasné, že si v núdzi a že prípadných nepriateľov zavedieš práve sem. Ako obvykle si odviedla vynikajúcu prácu, a to sme ťa ani nemuseli ísť zachraňovať," vychválil som ju do nebies a s rukami založenými za chrbtom krúžil okolo Mizuki ako sám žralok okolo svojej budúcej koristi. Zjavne som si s ňou niečo chcel vyriešiť.

MISARA / ZENBUKEN

Jeho slová som veľmi dobre počula. Okamžite, ako totiž zvolal moje meno, som vyliezla z vodopádu a vybrala sa jeho smerom. Netvárila som sa však nijak zvlášť šťastne a môj výraz v tvári ako obvykle neprezrádzal žiadne emócie, hoci by sa možno mohlo zdať, že pôsobím takmer až previnilo. Vedela som, že to celé prebehne nejak takto, ale nemala som na výber. Celý môj život sa točil okolo Hougaku, ktorí pre mňa znamenali viac ako pre mnohých shinobi ich vlastné dediny. Zradiť ich by bolo ako zradiť vlastnú rodinu, čo by bolo neprípustné.
"Rada som poslúžila," prehovorila som iba napokon a sledovala, čo sa bude diať.

pro Mizuki Hoshigaki Thu 25 Apr - 20:21

Vypočula som si ho a už som nebola prekvapená, že ma Misara zradila. Veď som to vedela dopredu, keď sa tu už objavili tí nukenini. Bolo to tu fakt na tesno a aj som nemala už žiadnu šancu na útek."Hmm, takže ty si teraz šéf Hougaku pokiaľ tomu správne chápem. " Povedala som a vytiahla som kunaie. Predsa som sa nemohla vzdať bez boja. To proste nešlo. Aspoň som sa chcela brániť. Útočiť som nemienila. Pri tom ako okolo mňa krúžil Shigasame, pozerala som sa mu do očí a ešte som mu stihla oznámiť "Možno o tom vieš, ale náš otec je už mŕtvy. A ty si sa ani neukázal na pohrebe." ja som otca moc nemusela. Jediný kto ho mal rád bol Shigasame, tak bolo čudné, že sa tam neukázal.

pro **Nukenin** Thu 25 Apr - 21:00

SHIGASAME

Nad slovami mojej sestry som sa i napriek svojmu na prvý pohľad nemennému postoju len pousmial.
"Hougaku je až príliš veľké na to, aby mohlo byť riadené jediným človekom. Pravdou je, že som vlastne "len" vrchným veliteľom Kikōshidanu, ozbrojenej divízie organizácie, a zároveň, ak ťa to zaujíma, jeden zo saizeninov (najsilnejší shinobi od Hougaku). A čo sa tvojej otázky týka...," chystal som sa jej konečne objasniť pravdu o našej spoločnej minulosti.

"Všetko je úplne inak, ako by sa mohlo zdať. Odjakživa na mňa otec kládol neuveriteľné požiadavky. Chcel odo mňa dokonca, aby som sa za každú cenu stal mizukagem. Bez ohľadu na to, čo mi kedy povedal, som ho však, ako hovoríš, mal rád a tak som i naďalej pokračoval v jeho ceste. Veci sa však zmenili. Život so Samehadou nie je vôbec jednoduchý, obzvlášť ak sa s ňou neustále spájaš a využívaš ju na maxime. Ako istotne vieš, správa sa v mnohých smeroch ako parazit a pravdou je, že časom ju pod takýmto nátlakom každý prestáva zvládať. Nielen že sa cítiš večne unavený, strácaš akýsi pojem o svojom vlastnom ja, často ťa pobolieva celé telo a vôbec... je to horšie ako nútené manželstvo," obohatil som doposiaľ seriózne rozprávanie o neškodný malý vtip a zasa pokračoval.

"Dlhé roky som to všetko znášal, no časom mi to začínalo prerastať cez hlavu, a tak som sa rozhodol darovať svoj život niekomu, kto oňho stál - tebe. Vážne si verila tomu, že by som po tak dlhom súboji na jeho konci urobil tak úbohú chybu z nepozornosti? Umožnil som ti zasadiť poslednú ranu a dúfal, že ťa otec konečne ocení a všetky svoje očakávania zhodí na teba. Nič také sa však nekonalo. Ten súboj ho totiž nepresvedčil. Neveril tomu, že by som mohol neúmyselne podobným spôsobom prehrať nad svojou mladšou sestrou. Pohádali sme sa, následkom čoho som sa rozhodol opustiť dedinu," vyrozprával som jej pravdivý príbeh z minulosti.

"Ach jaj, otec môj... zdá sa, že som sa nemýlil. Nikdy ti nepovedal pravdu. Umrel skôr, než sa k tomu odhodlal. V tom čase už ale nebolo cesty späť... práve preto som sa neukázal ani len na jeho pohrebe. Chcel som len čo najlepší život pre nás oboch... a pozri sa na to, ako to dopadlo," povzdychol som si, konečne prestal krúžiť a tasil zvláštny meč, ktorý pripomínal žraločiu plutvu.
"Dovoľ mi ti predstaviť Nisei Hiramekarei ("falošný Hiramekarei"). Tentokrát sa nebudem držať na uzde, preto ti odporúčam tasiť Samehadu a bojovať naplno... ak ťa teda bude počúvať," dohovoril som a odteraz sa chystal prevažne na boj, ktorý s najvyššou pravdepodobnosťou rozhodne.

pro Mizuki Hoshigaki Fri 26 Apr - 13:39

Pozorne som ho počúvala a dozvedela som sa nové fakty môjho života. Vlastne dosť podstatné fakty. Len že nechcela som bojovať proti vlastnej krvi. Možno ešte bola nejaká šanca. Ale on chcel bojovať a to by bol problém ja sama som mala problém s ním bojovať a boli tu samozrejme aj iný shinobi. K tomu ešte Samehada nejako proste nereagovala. Bolo to spôsobené jej druhým majiteľom. Predsa som vytiahla Samehadu a držala som ju. "A prečo musíme proti sebe bojovať? Sme predsa rodina a nie nepriatelia." Dala som sa do obrannej pozície. On mal falošný Hiramekarei. Vedela som čo je to za meč. Ja som vedela o každom legendárnom meči z Kiri. Vedela som aj čo dokážu a na čo sa používajú. Dúfala som, že ma začne Samehada poslúchať a nebude takto nečinná. Čakala som, kým zaútočí. Bola som pripravená sa brániť po prípade naňho zaútočiť.

pro **Nukenin** Fri 26 Apr - 18:45

SHIGASAME

I napriek tomu, že som už tasil svoj meč, som sa rozhodol predsa len po tom všetkom venovať Mizuki ešte niekoľko posledných slov.
"Zdá sa, že ešte stále nerozumieš. Budiš, zopakujem ti to znova. Svoj starý život som ukončil a daroval tebe... už viac nie som brat, ktorého si poznala, rovnako ako ani ty už viac nie si moja rodina. Tou je Hougaku. Vieš toho priveľa a máš niečo, čo je i napriek tomu, že som ti to dal, v súčasnosti našim záujmom - Samehadu. Je mi ľúto, ale nemám inú možnosť, ako ťa zajať, vziať ti tvoj meč a vytiahnuť z teba všetko čo vieš," uviedol som jej dôvod môjho ofenzívneho postoja. Náhle chakra obklopila môj falošný Hiramekai, naberajúc tak svoj vlastný tvar. Už viac nebolo cesty späť, obaja sme boli pevne odhodlaní brániť to, čo je nám drahé.

pro Mizuki Hoshigaki Fri 26 Apr - 18:54

"Je to škoda. Myslela som si, že by sme sa ešte mohli zblížiť a porozprávať si nejaké tie zábavné historky, čo sme prežili za ten čas. Ale máš pravdu, je to iné" Poznamenala som. Možno som bola naivná, ale v to som dúfala. Realita bola však iná. Mala som sa brániť a najskôr robiť všetko preto, aby nedostali Samehadu a ani mňa, ale bolo ich veľa. Nikto z dediny nevedel, že som šla preč. Šance na únik neboli žiadne. Navyše Kiri je môj domov, takže som bola odhodlaná im nič nepovedať. Ani slovíčko. Vytiahla som dve ihlice a hodila ich hneď po Shigasamem. Bol to len taký ťah na zistenie či sa vôbec zlepšil a ako je na tom s reflexami. Vlastne už bolo dopredu rozhodnuté. Proti toľkému počtu som bola odsúdená na prehru.

pro **Nukenin** Fri 26 Apr - 19:17

SHIGASAME

Na jej posledné slová som už nijak nereagoval. Nemal som to zapotreby. Určite si už i ona sama za ten čas stačila uvedomiť, že už viac nie som tým, kým som býval. Stal sa zo mňa úplne iný človek. Miestami som pôsobil takmer až bezcitne a i napriek môjmu spôsobu rozprávania by sa mohlo zdať, že mi v skutočnosti na nikom a na ničom nezáleží. I napriek tomu som to však zjavne bral smrteľne vážne. Každopádne, Mizuki zahájila útok a ja som bol nútený brániť sa. Namiesto toho, aby som sa tomu však vyhýbal, sa chakra okolo môjho Nisei Hiramekareia vytvarovala do zvláštneho tvaru, ktorý rázom zakryl a obránil celé moje telo.

"Je mi ľúto, ale obávam sa, že to nebude fungovať."

Moja rýchlosť bola neuveriteľná a keďže som sa asi zachoval úplne inak, ako si to Mizuki s najvyššou pravdepodobnosťou myslela, ihneď som i s odrazenými ihlami stál pri nej, chystajúc sa jej uštedriť zásah. Úder tomuto podobný by na mieste mohol rozhodnúť o víťazovi, obzvlášť ak s ním nič neurobí. Sila môjho meča nebola slabšia ako originálu a to i napriek tomu, že jej hrozilo rozbitie, ak by som to s jej používaním prehnal.

pro Mizuki Hoshigaki Fri 26 Apr - 19:29

Jeho reakcia bola prekvapujúca. Ja som našťastie stihla zablokovať jeho meč a ako tak sa brániť, ale Samehada nebrala chakru, ktorú mohla naberať teraz čo najrýchlejšie, keď že sa v meči nachádzala chakra. Čo už no, musela som si s tým nejako poradiť, ale teraz som musela oboma rukami držať Samehadu. Bol dosť silný a ja som sa len tak tak stihla obrániť. Bol rýchly a silný. No uvidíme ako si budem viesť v tomto boji.

pro **Nukenin** Fri 26 Apr - 19:54

SHIGASAME

Nad tým, čo sa práve odohralo, som sa ani nijak zvlášť nepozastavoval. Situácia, ktorá sa nám totiž vyskytla, by sa dala označiť za pomerne blbú chybu zo strany Mizuki, obzvlášť pri pomyslení na to, akou deštruktívnou silou i samotný Hiramekarei disponuje. I napriek jej snahe o to brániť sa Samehadou nebola najmenšia šanca, aby sa udržala na nohách.
"To má byť všetko? Dievča s jouninskou vizitkou, oháňajúce sa nespolupracujúcim mečom? I pre tvoje dobro dúfam, že si ešte neskončila," vyjadril som istú formu znepokojenia nad výpadom, ktorým sa mi pokúsila brániť.

"Zdá sa, že si svoju zbraň napokon ani nezaslúžiš."

Moja snaha o provokáciu bola doplnená skutočnosťou, že sa Mizuki hneď po prvom stretnutí našich mečov ihneď aj preletela a pomerne nepríjemným spôsobom narazila o strom za ňou, ktorého kmeň popraskal.
"Máš Samehadu už tak dlhý čas a ešte stále si ju neskrotila? To ti naozaj chýba motivácia? Navrhujem mierne oživenie... ak sa ti ma podarí poraziť, Kikōshidan ťa nechá na pokoji," navrhol som, čím som ale okolitých prítomných shinobi z pochopiteľných dôvodov pobúril. Nemohli si však dovoliť vzdorovať, obzvlášť potom, ako som ich obzvlášť prísnym pohľadom upozornil na to, aby sa do toho neopovážili miešať. Tento boj patril iba nám dvom.

pro Mizuki Hoshigaki Fri 26 Apr - 20:28

Tá bolesť, keď som narazila do kmeňa bola dosť neznesiteľná. Padla som na kolená. Bol to snáď koniec? Nie nevzdávala som sa. Už len to čo povedal ma povzbudilo, ale vôbec ma to nerozzúrilo. Z časti som si za to mohla sama, ale nevedela som, že Samehada nespolupracovala. Zažila som s ňou dosť veľa zážitkov, no ona proste nespolupracovala. Musela som využiť jednu jedinú vec, v ktorej som bola lepšia než Shigasame. Postavila som sa a urobila som pečate. "Kirigakure no Juts!" Povedala som. Vytvorila sa obrovská hmla, cez ktorú si nedalo vidieť ani na nos. Pohybovala som sa bez jediného zvuku. Snažila som sa presne určiť polohu ľudí, ktorý tu boli. Samehada naďalej nespolupracovala. Určila som polohu Shigasame-ho. Čakala som, kým si uvedomí, že ho už vidím.

pro **Nukenin** Fri 26 Apr - 21:33

SHIGASAME

Ani len po vzniknutej situácii som ani na malý okamih neprepadal panike. Bez emócie a výrazu v tvári som pevne uchopil svoj Nisei Hiramekarei a začal to brať vážne.
Obklopujú nás shinobi, nie je veľa miest, kde by si mohla byť.
Než sa Mizuki stačila nazdať, chakra okolo mojej zbrane zasa raz zmenila tvar, pričom tentokrát prevažovala najmä neustále narastajúca dĺžka. Ihneď potom som ju roztočil a čakal na to, kedy sa Mizuki pokúsi o útok. Istotne si bola vedomá, o čo ide. Bola to prípravná póza pre Dankuuken.

pro Mizuki Hoshigaki Fri 26 Apr - 21:46

*Dankuuken. Pomyslela som si pri pohľade. Vyhodila som ďalšie dve ihlice a hneď na to som skočila aj ja a výpad som urobila zhora. Bolo to dosť rýchle, akurát veľa útokov z neznámej diaľky a strany nemusel vykryť a keby tieto dve útoky sekundu na to by som skočila naňho ja. On bol síce rýchly, ale ako sa mohol vysporiadať s týmto. No uvidíme. Ak by ma však odrazil najskôr by to bol môj koniec. On bol veľmi silný a Samehada ma zradila o čo to bolo ešte horšie. Proste som neskrotila Samehadu na takú úroveň aby sa rozhodla pre mňa. Ona teraz proste rezignovala.

pro **Nukenin** Fri 26 Apr - 22:03

SHIGASAME

Konečne až v tomto súboji sa plne prejavila moja genialita. Ovládanie meča bolo v mojom prípade na tak neuveriteľne vysokej úrovni, že Mizuki už muselo byť jasné, čo Misara myslela tým "najväčším rivalom". Bez spolupracujúcej Samehady nebola najmenšia šanca na to, aby ma dokázala poraziť, čo sa prejavilo i v tejto finálnej sekvencii nášho krátkeho súboja, ktorá mala rozhodnúť o jeho výsledku.
"Dankuuken," vyslovil som tichým hlasom a bez akýchkoľvek problémov zabránil ihliciam v zásahu. S tým, že Mizuki priskočí zhora, som však samozrejme nepočítal, čo v tejto chvíli ale vôbec nevadilo. Dĺžka môjho meča bola priveľká a tým pádom i rozsah a rýchlosť Dankuukenu efektívnejšia. Preto v momente, ako sa naše meče ešte vo vzduchu skrížili, mi už bolo jasné, kde presne sa nachádza, čo bol vo výsledku najfatálnejší zo všetkých faktorov.

"Bolo mi cťou s tebou bojovať. Teraz si daj šlofíka."

Zatiaľ čo pravú ruku som využil na to, aby som od seba odklonil jej Samehadu a prakticky nás tak oboch odzbrojil, druhou sa mi podarilo prepracovať až k jej hlave, za ktorú som ju pevne uchopil a následne s čo najvyššou silou zarazil do zeme, snažiac sa jej tak navodiť stratu vedomia. Nepochybne sa jednalo o veľmi zručný a rýchly chvat. Z istého neznámeho dôvodu som bol totiž akosi v Dankuukene ešte lepší iba za použitia ruky než so zbraňou. Ako to ale bolo možné ostávalo v danej chvíli záhadou.

pro Mizuki Hoshigaki Fri 26 Apr - 22:41

Plán to bol dobrý, akurát som ešte Dankuuken nemala preštudovaný a keď si predĺžil palicu mal väčší dosah a jeho efektivita vzrástla. S týmto faktorom som nepočítala. Urobila som fatálnu chybu a za ňu som zaplatila hlavu som narazila o zem. Spadla som na zem a stratila som vedomie. Bolo to už tak, bola som porazená na zemi. Vedľa mňa dopadla Samehada. V hlave mi prebehlo zopár myšlienok ohľadom brata a upadla som do bezvedomia. Pred tým ako som upadla do bezvedomia som pocítila silnú bolesť. Najskôr som už skončila.

pro **Nukenin** Fri 26 Apr - 22:56

SHIGASAME

Tentokrát bol skutočne koniec. Moje schopnosti boli na to, aby ich Mizuki zvládla bez Samehady, až príliš veľké. Nie nadarmo patrím k saizeninom, najmocnejším členom organizácie. Navyše som mal isté tajomstvo, ktoré v tomto súboji tak isto zohralo pomerne významnú rolu a to i napriek tomu, že si to Mizuki s najvyššou pravdepodobnosťou ani neuvedomila. Nič na tom, že potom, ako som sa presvedčil o tom, že je v bezvedomí, vydal som sa smerom k bezvládne položenej Samehade, skrotil ju a obdaroval ňou osobu, ktorá po nej pôvodne túžila - Misaru.
"Ber to ako odmenu za nalákanie nepriateľa na toto miesto," poznamenal som a rozkázal Mizuki spútať a odniesť. Následne som už i ja pomalými krokmi definitívne odchádzal.

MISARA / ZENBUKEN

Za jeho slová vďaky som bola nad mieru vďačná. Samehadu som samozrejme pevne uchopila a hoci previnilo, neodvážila som sa ju odmietnuť. V hlave sa mi momentálne premietalo neuveriteľne veľa myšlienok.
Urobila som správnu vec. Nebola iná možnosť, bola som v zajatí a potrebovala som zájsť akokoľvek ďaleko na to, aby som sa odtiaľ dostala. Nie je žiadny dôvod na to, aby som sa kvôli tomu cítila zle - jediné, čo robím, je to, že ochraňujem "rodinu", aj keď... je pravda, že by som Samehadu omnoho radšej získala vo svojom vlastnom súboji, pomyslela som si mierne sklamane, no dlho neotáľala a vybrala sa i s ostatnými a spútaným telom Mizuki rovnako tak preč.

=) PRESUN (=

pro Sponsored content