Re: Ruiny vesnice Oblohy

pro Shiro Ochita Sun 27 Jan - 9:42

First topic message reminder :

A presne v týchto ruinách, do ktorých už aj tak nikto nechodil, bol stále nejaký život. Nepovedal som že tam ale všetci boli dobrovoľne. V jednej z ruín, kedysi určite obrovskej veže, sa znova ozval výkrik, ale nie tak silný ako na začiatku. Človek, ktorý tento výkrik vydal už bol príliš zlomený nato aby dokázal vôbec vydávať nejaký zvuk. Mladý chlapec, pripútaný o starú kamennú stoličku z dávnych čias, zahmleným pohľadom hľadel do zeme, nevšímajúc si že ma v nohe znova niečo bodnuté, jednoducho zradiť svoju sestru nechcel. Nesmel. Nedokázal. Bolo to zbytočné mučenie, ale zdalo sa že ovocie už prichádza k zberu, totižto tento Shiro Ochíta už nevládal vzdorovať. Dlho sa bránil, ale nakoniec aj on sa zlomil.

pro **Nukenin** Tue 26 Mar - 0:28

Súboj sa zdal byť čoraz viac a viac naklonený na našej strane. Konečne som dostal možnosť oddýchnuť si a pristáť, provokujúc popritom Daikiho i napriek tomu, že vôbec nebola istota, či sa k nemu moje slová cez všetok ten rozruch dostanú.
"Tak si to teda zhrňme. Si infikovaný jedovatou hmlou, ktorá ti spomaľuje reflexy a čiastočne paralyzuje telo. Máš zjavne pomerne nepríjemné popáleniny a aby toho nebolo málo, bol si doslova zjedený vodným drakom, ktorého vodná vlna ti nedáva ani len najmenšiu šancu na protiútok. Podcenil si nás a tvoja priateľka tak isto... alebo? Mohlo by to byť v tom, že sa jednoducho rozhodla obetovať ťa pre záchranu svojho brata? Nie že by na tom záležalo... nech sa bude snažiť akokoľvek, nášho zvyšného tímového partnera aj tak neporazí," dodal som a užíval si skvostný pohľad.

"Heh, nemôžem nesúhlasiť! Boli sme na vás viac než dobre pripravení!" vykríkol som a dal pred seba ruky, skoro ako keby som priamo nimi ovládal tok onej vodnej techniky, ktorá práve nepríjemne sužovala Daikiho a vťahovala ho naspäť dovnútra. Tým to ale nekončilo.
"Vodného draka mám už dosť. Suiton, Dai Suirou no Jutsu," všetku vodu okolo neho som pretransformoval do neuveriteľne obrovskej vodnej gule. Následne som jej doslova vyskočil naproti a vložil do nej svoju ruku, vytvoriac tak plnohodnotné vodné väzenie ako ho poznáme v omnoho väčšom rozsahu. Nie je snáď ani nutné dodávať, že sa Daiki nachádzal priamo v ňom, uprostred jutsu.
"Máme ťa! Toto je koniec. Uznávam, že keby to bol súboj jeden na jedného, pravdepodobne by sme ti nestačili, ale takto je to úplne o inom. Keď sme spolu, nemáš na nás šancu! Dobre si to pamätaj, dlho si už nepožiješ... nechám ťa vo svojej vodnej guli až dovtedy kým ti nedôjde vzduch! Ľutuj seba i skutočnosť, že si s nami sám bojoval, pretože ťa čaká smrť utopením!"