Sídlo klanu Seishin

Rozľahlé sídlo, vybavené najmodernejšiou technikou, patriace klanu Seishin. Sídlo bývalo rozdelené na dve časti. Jedna kedysi patrila obyčajným členom klanu, druhá patrila vodcovskej rodine a ich najbližším príbuzným. Teraz, keď už sú Yuu a Yuna poslednými členmi tohto klanu, je z tohto sídla iba obyčajný dom, v ktorom zatiaľ býva len Yuna a jej nevlastní rodičia.
V sídle je nespočitateľné množstvo miestností - kúpeľne, obývačky, spálne, hosťovské izby...
Zaujímavosťou sídla je, že tri švrtiny vonkajších stien sú z nepriestrelného skla.
Za sídlom sa nachádza rozľahlá záhrada, v jej strede leží dosť veľký bazén. Nechýba v nej záhradné vybavenie (hojdačky, lavičky, stoly...xD dokonca aj altánky xD).
Hneď veda sídla je malá budova, v ktorom sa nachádza klanové cvičisko a knižnica. V knižnici je tajný vchod, ktorý smeruje do miestnosti, kde je všetko o klane. Jej vznik, všetky jej etapy, bývalí členovia, ich techniky...Všetko...Je to však prísne tajné a o tomto vchode okrem Yuny a jej rodičov nevie nikto.

Vstúpila som do domu a ihneď som pocítila vôňu ramenu. Nie, prosím už nie... Zatvárila som sa kyslo, len čo som si uvedomila, že mama zase bude chcieť, aby som zjedla tri misky ramenu. Potichučky, tak aby to mama nepočula, som vybehla hore schodmi až do mojej izby. Smola však bola to, že moja mama bola nielen medik, ale i senzibil a ľahko ucítila moju chakru. Yuna! Zakričala na mňa zdola. Poď sa najesť! Dúfala som, že túto vetu nepovie. Mala som smolu. Mami! Nemám čas sa prežierať tvojim ramenom! Idem plávať. A vieš, ako sa vraví, nie je dobré jesť pred plávaním. Vytiahla som zo skrine plavky a rýchlo som si ich obliekla. A s kým tam ideš? Mama mi nedala pokoj. S kamarátom! Vybehla som z izby a zbehla som dolu schodmi. Zastavila som sa až pri mame. Dobre, choď, ale nie že prídeš domov tehotná, je ti to jasné? Dívala som sa na ňu ako na zjavenie. Mami, pre pána kráľa! Mám len šestnásť rokov! Myslíš si, žeby som v takom veku chcela mať dieťa?
Mama len prevrátila očami. Toto bolo len upozornenie a...Keď prídeš, tak pred mojimi očami ten ramen zješ. A potom si dáme tréning. Vyzerala som, akoby som dostala s tehlou po hlave. Mami, ty ma mučíš! Skleslo som si pomyslela. Mami, chceš, aby som vyzerala ako nejaké...Prasa?
Nie, ale jesť musíš. Chceš, aby bola z teba kostra? Opýtala sa ma na oplátku. Poskladala som pečať. Chcela som už rýchlo vypadnúť. Dobre dobre, mami. Vyhrala si! A ja už padám, maj sá! Zmizla som pomocou Shunshinu a objavila som sa pred domom. Odtiaľ som sa rozbehla k tomu jazeru. (presun)

So zvláštnym výrazom v tvári som došla domov. Mama tu ešte nebola, našťastie, inak by som zrejme musela zjesť tri misky ramenu. Dráčik na mojom ramene sa rozhliadol, nepoznal to tu. To je môj domov. Šepla som mu. Dráčik sa na mňa pozrel, obtrel sa o moje líce a vyletel do vzduchu. Začal lietať kade tade, zrejme sa tu chcel poobzerať. Ja som sa rozhodla, že sa pôjdem vyspať. Vybehla som hore schodami, rovno do mojej izby a bez toho, aby som sa aspoň prezliekla, som si ľahla do postele. Chvíľu som sa dívala cez presklenenú stenu na okoloidúcich ľudí, potom som pomaly zatvorila oči a zaspala. Cítila som už iba, že si čosi malé ľahlo hneď vedľa mňa. Tušila som, že to je dráčik...

Pomaly som otvorila oči. Bolo mi čudné, že vonku je tma. Cez presklenenú stenu som videla hviezdy. Žeby som spala päť minút? Unavene som sa zdvihla z postele a mrkla na hodinky. Preboha! Zistila som totiž, že som spala niekoľko dní. V bruchu mi hlasno zaškvŕkalo. To ma však teraz netrápilo. Nebol tu dráčik. Obzerala som sa okolo seba, ale nevidela som ho. Vyskočila som na nohy a rýchlo sa prezliekla do tých šiat, ktoré som bežne nosila. Vybehla som na chodbu. Halooo, kde si? Zakričala som naňho, no on neprichádzal. Och, bože! Čo keď sa mu niečo stalo? Zbledla som. Zbehla som dole schodmi a volala som na dráčika, no on nikde. Mama sa ešte stále nevrátila, zvláštne. Z kuchyne som si vzala jeden rožok a behala som s ním po celom dome, pričom som sa ním takmer zadusila, keď som si z neho odhryzla. Dom bol obrovský, dráčik mohol byť kdekoľvek. Chytila som sa za hlavu. Kde len mohol ísť? Odrazu sa niečo sčista jasna objavilo nado mnou. Zdvihla som pohľad. Drááčik! Natiahla som k nemu ruku a on na nej pristál. Ako ťa rada vidím, vieš ako si ma vyľakal? Pousmiala som sa a šla som rovno do obývačky, kde som si sadla do kresla.

Nakoniec ma prestalo čučať na ostatných ľudí, ktorých som sledovala cez presklenenú stenu. Mala som chuť si ísť zatrénovať...Poškrabkala som dráčika za jeho malými rohami a on spokojne zavrčal. Ideme si zatrénovať, čo ty na to? Dráčik nadšene prikývol. A práve v tejto chvíli som sa i rozhodla dať mu meno...Azzuen. Vstala som a ponaťahovala sa. Tak hurá na tréning! Poskočila som si, vybehla som z domu a mierila som rovno na cvičisko. (presun)

Po dlhšom kráčaní sme sa s Minatom objavili pred obrovským domom, osvetleným modrými žiarovkami. Takže, tu bývam. Kedysi to bývalo ako sídlo klanu Seishin, ale keďže z hlavného rodu som už len ja a vedľajší rod býva niekde úplne inde, je to obyčajný dom, no dobre, tak vila. Pokrčila som ramenami a vyšla som po schodoch až k vchodovým dverám. Z vrecka som vytiahla kľúčik a odomkla som dvere. Vošla som a keď vošiel i Minato, hneď som tie dvere zatvorila. Predsa len komáre sú hrozne otravné. Zaregistrovala som, že chodba a k tomu polovica domu, je osvetlená. Ach, jaj. Keď som odchádzala, zabudla som zhasnúť. Ja som kretén...Prevrátila som očami. Samotná chodba bola dosť rozľahlá a bol tu poriadok. Do mojej izby určite nepôjdeme...Mám tam hrozný brajgel. Pomyslela som si a pozrela som sa na Minata. Takže, vyber si, ktorým smerom pôjdeme najprv. Doprava, doľava alebo rovno? Ukázala som na tri vchody. Azzuen zatiaľ zletel z môjho ramena a poletoval sem a tam.

Když mě zavedla do svého domu. Čekal jsem ledacos, ale tohle byl pro mě hotový palác. Přeci jen jsem bydlel v ANBU ubytovně. Kdy nejlepší byty tvořili 4+1. Což byl i můj případ.
Páni, máš opravdu krásný... dům a bazén.
Pousmál jsem se a následoval ji dovnitř, kde se cesta rozbíhala třemi směry.
Ehm nechám to na tobě, ty jsi průvodkyně.
Mrkl jsem na ní a rozhlédl se po nábytku kolem sebe. Vypadalo to, že jsou opravdu bohatá rodina.

Zazubila som sa. Tak ďakujem. Tento dom bol mnohokrát rekonštruovaný...Pokrčila som ramenami. A náš bazén síce mám veľmi rada, ale radšej mám to jazero. Však vieš ktoré...Mierne som očervenela, keď som si spomenula na naše prvé rande. Potom som sa poobzerala a vybrala som si najprv ľavý vchod. Tak poď...Preplietla som si s ním prsty a viedla som ho k ľavému vchodu. Keď sme ním prešli, objavila sa tu ďalšia dlhá chodba. A bolo tu plno oblúkovitých vchodov. Takže najprv začneme pri kuchyni, ktorú ale vôbec nevyužívame. Vlastne vôbec túto ľavú chodbu nevyužívame. Prešla som teda cez vchod a objavili sme sa v kuchyni.

Spoiler:

Ako vidíš, táto kuchyňa je vlastne osvetlená na modro. Prečo to tak urobili, to neviem, ale mne sa to celkom páči. Ale najviac na tom milujem tú presklenenú stenu. Uchechtla som sa a ukázala som na dvere, hneď vedľa kuchynskej linky. Tam je kúpeľňa. Keď chceš, môžeš sa tam ísť pozrieť. Celá je vlastne v štýle black&white.

Spoiler:

Nechala som mu trochu času, nech sa poobzerá a vybrala som sa ďalej. Cestou som mu ukázala obývačku a niekoľko ďalších izieb, ktoré boli zrejme určené prehosťov alebo tak niečo. Pokiaľ by si chcel, pokojne by si sa tu mohol nasťahovať. Máme tu toľko voľného miesta, že už ani nevieme, čo s ním robiť. Prehrabla som si rukou vlasy a vrátila som sa späť na hlavnú chodbu. Tentoraz som ho zaviedla do vchodu v strede. Toto je vlastne mamina časť domu. Prechádzala som chodbou a ukazovala som mu každú miestnosť. Raz sme sa objavili v jej "kozmetickom salóne", vo "vlasovom štúdiu", dokonca v "kinosále", kde zvikne pozerať filmy, v jej kúpeľni, obývačke a izbe, v ktorom mala nehorázny neporiadok, až som sa za ňu začala hanbiť. Ten neporiadok si nevšímaj. Nemá času si v izbe poupratovať. Usmiala som sa. Narozdiel odo mňa. Ja mám času habadej, ale poriadok si urobiť nemienim. Pomyslela som si kyslo a keď sme vyšli z maminej časti domu, povzdychla som si. A teraz prichádza na rad pravý vchod. Vošli sme doňho. Boli tam akurát izby vedúce na prvé i druhé poschodie. Raz dva som vybehla hneď na prvé poschodie. Tak tu trávime najviac času. Bolo tu mnoho chodieb, vedúce do všetkých smerov a niekto sa tu mohol i stratiť. Máme tu prakticky všetko, čo sa nachádza i dole. Môžeš sa tu poobzerať pokiaľ chceš. O svojej izbe som mu radšej nepovedala ani ň.

Celou dobu jsem si pozorně prohlížel dům a zachytával každé její slovo. Když jsem přišlo k pokojům, tak mě její slova trochu překvapila.
No sice to zní jako zajímavý nápad, ale nemyslím, že by mě tu tvá matka chtěla. Tedy ta nevlastní matka.
Dodal jsem omluvně a následoval jí dále domem. Nakonec byla prohlídka u samého konce a my skončili v patře vily. Něžně jsem Yunu objal a dal jí pár láskyplných polibku, přičemž jsem ji hladil prsty po šíji.
No a kde je tvůj pokoj?
Zeptal jsem se nakonec a mírně se přitom usmál.

Nadvihla som jedno obočie. Žartuješ? Takých milých a dobráckych ľudí ako ona len tak ľahko nenájdeš. I keď...Veľmi rada zapára do druhých, hlavne do mňa. Pokrčila som ramenami a pousmiala sa.
Keď ma Minato objal, objala som ho tiež a bozky som mu opätovala. Potom som očervenela ako puľka. Eeehm, nie je dobré ísť do mojej izby, pretože...Tam mám veľký neporiadok. Najskôr by si sa kvôli tomu prachu zadusil, alebo...Alebo...Proste tam mám neporiadok, no! Ruky som si oprela o jeho hruď a bola som zvedavá, či aj napriek tomu neporiadku bude chcieť ísť do izby.

Její nečekaně dívčí a zároveň roztomilá reakce. Mě donutila k veselému úsměvu.
No mě nepořádek nevadí, ale jestli to sama nechceš, tak to necháme na jindy. Vnutit se ti do pokoje nechci.
Mile jsem se usmál a párkrát jí něžně pohladil po hlavě, rukou sjížděl po vlasech a končil u její pravé lopatky.

Po dlhom premýšľaní som predsa len prikývla, hoc s veľkými obtiažami. Ach, no ták dooobre. Ale vopred ťa varujem...Za spôsobené zdravotné problémy neručím. Uškrnula som sa a viedla som ho chodbou k jedným dverám. Keď som sa rukou dotkla kľučky, v duchu som sa pomodlila. Prosím bože, nech bude otvorené okno... Odbážila som sa stisnúť kľučku, čím som otvorila dvere a vstúpila som do izby.

Spoiler:

A bolo otvorené okno. Bingooooo! Nechala som otvorené okno! Od radosti som vyskočila do vzduchu, no potom som sa zamračila, keď som videla ten brajgel. No, prachom sa tu neudusíš, lebo som našťastie nechala otvorené okno. Môžem byť akurát pyšná na ten presklenený strop a jeden a pol steny. Ukázala som na stenu oproti posteli a na druhú stenu, napravo od nej, z ktorej bola presklenená iba polovica. V noci sa tu výborne spí nielen kvôli tomu, že moja izba je dosť temná. Ale i preto, že mám výborný výhľad na hviezdy. Pousmiala som sa, rozbehla sa a skočila na posteľ. Pre istotu som tu mala dve paplóny, pretože jeden mi pri mojom rozťahovaní, keď som spala, nikdy nestačil. A vlastne mi nikdy nestačila ani posteľ pre jedného, preto som poprosila mamku, aby mi kúpila posteľ pre dvoch. Tak som mala dosť miesta na spanie a mohla som sa rozťahovať bez strachu, že skončím na zemi ako palacinka.

Když otevřela dveře do pokoje, nevěřil jsem svým očím. Ne kvůli nepořádku, nebo tak, ale kvůli tomu stropu a stěnám. Jen ta představa ležet v noci na posteli a sledovat hvězdnou oblohu, mě zcela pohltila.
Páni, to je opravdu skvělá vychytávka.. Nemusíš se bát, mě jen tak něco nerozhází.
Mrkl jsem pobaveně na ní a opatrně přešel pokoj tak, abych jí do něčeho nešlápl. Přeci jen se tu válelo kde co, od zmuchlaných papírů, přes slupku něčeho co bývalo banán, až po spodní prádlo a jiné oblečení. Nakonec se mi však podařilo tohle "minové pole" přejít a sednout si k ní na postel.
Opravdu je to neskutečný výhled, hlavně v noci. Někdy bych to chtěl s tebou vidět.
Mírně zasněně jsem se usmál a sledoval oblohu, která plynula nad lůžkem.

Uhm, aj ja si myslím. Založila som si ruky za hlavou a len tak som sa dívala na svetlomodrú oblohu a "lietajúce prasiatka". Jeden mrak mi dosť pripomínal mojich ozajstných rodičov. Na tvári sa mi objavil úsmev.
Samozrejme, môžeš tu ostať, kedykoľvek budeš chcieť. Budem len rada. Mrkla som naňho a potom som svoj pohľad znova upriamila na ten mrak, čo predtým, ale už sa stihol tak zdeformovať, že mi pripomínal niečo úplne iné. Nie mojich rodičov.
Chvíľu som ešte ležala, potom som si sadla a pobozkala som Minata na líce. V tom ale za dverami bol počuť zvuky, ako keby niekto škriabal na dvere, a niečo podobné kňučaniu. Ach, Azzuena sme nechali na chodbe. Uškrnula som sa, vyskočila som z postele a rozbehla sa k dverám, ktoré som následne otvorila. Azzuen okamžite vletel do izby a od samej radosti, že ma vidí, ma začal oblizovať po tvári xD. Strašne ma to šteklilo, preto som sa začala smiať ako šialená. Potom Azzuen prestal a usadil sa na mojom ramene. Vrátila som sa k posteli a sadla si vedľa Minata.

Při pohledu na Yunu s dráčkem se mi na tváři vykouzlil lehký úsměv.
No to víš, že rád přijdu, ale ne jen kvůli výhledu.
Opětoval jsem její mrknutí a následně i polibek, ale ne na líce, nýbrž na krk. Když se vrátil s dráčkem jemně jsem se usmál a potom mu věnoval trochu intenzivní pohled. Načež se vznesl a přeletěl na vzdálenější polštář. Já jsem mezi tím políbil Yuna na rty a po chvíli ji jemně povalil na postel. Takže ležela hlavou na polštáři a já měl jednu ruku jemně položenou na jejím zátylku a druhou v oblastí její pánve. Polibky jsem začal sjíždět od rtů k lícím a od nich po útlé šíji.

Tlmene som sa zasmiala a už aspoň po stý raz som očervenela ako puľka. U mňa je to dosť nezvyčajné a takúto reakciu u mňa zrejme vedel vyvolať len a len Minato. Predtým, než Azzuen stihol odletieť, poškrabkala som ho ešte pod papuľkou na krku a pousmiala som sa. Môj zlatý malý Azzuen... Pomyslela som si, dívajúc sa na Azzuena na neďalekom vankúši. Potom ma Minato pobozkal, aké "nečakané". Takže som mu bozky opätovala, jednou rukou som mu zašla do vlasov a druhú som mu obmotala okolo krku. Bola to pre mňa tak krásna chvíľka, že som si ani nevšimla, že ma zvalil na posteľ. Uvedomila som si to až, keď ma prestal bozkávať na pery. Potom som už len slastne privrela oči....

Během líbání její šíje, mi obratně sjeli obě ruce k jejímu pasu a pomalými pohyby jí začal vytahovat tričky nahoru. Nedělal jsem to rychle hned z několika důvodů. Jedním z nich bylo narušování momentu a druhý jí dával možno mě zastavit, pokud by to sama nechtěla. Každopádně jsem se posunul trochu níž a začal jí něžně líbat od pupíku směrem k poprsí. Každý kousek, o který triko popojelo, následoval můj polibek...

Dobre, musím priznať, že sa mi to trochu páčilo...No dobre, tak trochu viac...Dobre dobre, tak veľmi! A dávala som to dosť najavo. Ale...Jednoducho som to musela zastaviť. Nepoznali sme sa dlho, len prednedávnom sme sa dali dokopy. Navyše mama sa mohla kedykoľvek vrátiť a mala by som taký prúser, že až! Jemne som Minata od seba odstrčila, upravila som si tričko a nohy pritiahla k hrudi. Prepáč...Ja...Ja...Nemôžem..Vieš, poznáme sa len krátko...A, proste...Odvrátila som od neho tvár a jemne som sa uhryzla do pery. Azzuen zrejme vycítil moju nervozitu, preto priletel a oblizol mi líce. Na oplátku som ho poškrabkala na jeho maličkej hlave, pritom som upierala pohľad von oknom. Na vtáky, na mraky, na motýle...Dúfala som, že sa Minato na mňa hnevať nebude. Dúfala som, že ma pochopí...

Po pravdě mě to vůbec nepřekvapilo. Neměl jsem žádné iluze ohledně toho, že by jsme teď a tady zašli někam dál. No lhal bych, kdybych řekl, že se mi ta její roztomilá reakce nelíbila a navíc neudělala dojem. Protože jsem alespoň věděl s jistotou, že to není žádná lehká dívka. Zářivě jsem se na ní usmál a pohladil jí po jejích ohnivě rudých vlasech.
To víš, že se nezlobím. Tahle tvoje stránka se mi naopak líbí. Tahle stránka, kterou ukazuješ jen mě a možná svým adoptivním rodičům. Zkrátka ta roztomile dívčí část, kterou se už preventivně snažíš ukrýt před ostatními, aby ti nemohli ublížit.
Políbil jsem jí na čelo a jemně jí objal kolem ramen, nyní vlastně i kolen, které přitáhla k hrudi.
Není kam spěchat, je spousta dalších věcí které spolu můžeme dělat. Třeba zajít do kina, nebo na večeři.
Zašeptal jsem jí do ucha a potom jí něžně políbil na líčko.

Nahlas som si povzdychla, keď som zistila, že mu to nevadí. Bola som rada. Jemne som sa pousmiala, jemne som vzala Azzuena do náručia, pritom som ho škrabkala po chrbte. Nakoniec sa pretočil na chrbát, vystrčil brucho a vyvalil jazyk. Pochopila som to a začala som ho škrabkať na bruchu, on začal vrnieť a mávať chvostíkom sem a tam. Bol proste roztomilý...
Presunula som pohľad z Azzuena na Minata. Mierne som sa pousmiala a očervenela som. Bola som veľmi rada, že tá moja "dievčenská časť" sa mu zdá roztomilá. Znova som pohľad uprela na Azzuena a usmievala som sa ako mesiačik na hnoji. Keď ma Minato objal, Azzuen radšej odletel, aby ho nerozpučil. Objatie som mu opätovala. Kino je dobrý nápad...Šepla som mu do ucha.

Nakonec jsem objetí povolil a postavil se vedle postele. Natáhl jsem k Yuně ruku, abych jí pomohl z postele.
No tak na jaký film půjdeme růžičko?
Zeptal jsem se milým hlasem a lehce mrkl jedním okem. Vypadal jsem poněkud více zadumaně než obvykle, avšak nikdo nedokázal nikdy určit, co mi probíhá hlavou.

Chytila som Minatovu ruku a postavila sa. Chvíľu som pátrala v mysli, pretože som si nevedela spomenúť na film, ktorý má mať dnes v kine premiéru. Po chvíli som si spomenula. Dnes ide Snehulienka a Lovec, vraj je to úžasný film.
Uškrnula som sa a mávnutím ruky som zavolala Azzuena. On poslušne priletel a sadol si na moje rameno. Pohladkala som ho a pristúpila k Minatovi. Tak ideme? Preplietla som si s ním prsty a venovala som mu jeden z najkrajšách úsmevov, aké som vedela.

Její úsměv mě dokázal pokaždé potěšit a zvednout mi náladu. Takže jsem se na ní také usmál.
No jistě milady, můžeme vyrazit.
Mrkl jsem na ní a palcem na ruce kterou jsem se s ní držel, jsem jí jemně přejel přes prsty, takže to bylo skoro jako letmé pohlazení. Potom jsme došli k hlavním dveřím a Yuna za námi zhasla světla a zamkla dveře. Já jsem na ni mlčky čekal a pozoroval oblohu. Její sledování mě vždy tak zvláštně fascinovalo, možná to bylo místem, ze kterého jsem pocházel.

(čo dodať iné, než presun xDDD)