Podzemí temné síně

First topic message reminder :

Podzemní síně jsou hned pod hlavní budouvou a jsou plné tajných dokumentů... přesněji jsou to nejstřeženější místa Iwy a Anbu tu mají dokonce své pokoje... popravdě anbu nemají moc prostoru odejít z těchto střežených prostor...

"Tak dobrá..." řekl přešel před všechny... vytáhl dva kameny... a jen tak lehce o ně ťuknul,ale ozvalo se to všude...jako kdyby dopadli dva obrvksý balvany na sebe..
"Takže... už jste se rozhíbali... takže ... 400 kliků...potom 400 sedů-lehů... 400 schybů... " řekl ještě něco a nakonec " A to vše pětkrát..."

Hmm.. skončili tie pekné dni ničnerobenia. Prebehlo mi hlavou no len som bez slova začal robiť kliky, no.. prvý deň bol vždy najťažší, vo všetkom, či už v nejakom športe alebo aj ako Anbu. Vedel som že to bude zabiják no nesťažoval som sa. Po nejakom čase som sa už potil ako kôň ale stále som bez slova robil, tento krát už shyby. Po prvej sérii nasledovala ďalšia a potom ďalšia.. sám som nevedel ako ale zrazu bol koniec. Bolelo ma asi celé telo a musel som sa poriadne rozdýchať páč to bola dosť fuška.

"Teď další část... " najednou přišli Anbu udělali pár pečetí uvrhli všechny cvičící do nějakého genjutsu... každého do jiného

Ogovi se začalo promítat to,jak ty Anbu schodili pláště a začali na něj útočit(takže těžko rozpoznatelné genjutsu...)

Keď na mňa Anbu začali útočiť tak.. mi to prišlo trocha divné. Predsa len mali sme tréning a ja som viac menej pochyboval že by sa všetci zamerali na mňa. Odrazil som pár útokov no nakoniec som usúdil že za pokus nič nedám. Kai !.. šepol som pri čom som sa snažil úplne vyrušiť a následne znova ustáliť tok chakry.

Jakmile se však většina probudila už na ně padal strop...

Rozhliadol som sa hore, zdalo sam i že na mňa začal padať strop no.. zároveň mi prišlo ako blbosť že by si mali Anbu sami vyhodiť tréningové priestranstvo do vzduchu, alebo ho zboriť. Kľudne to mohla byť zdvojená ilúzia, na všetko sú techniky. Znova som spojil ruky do "Kai" no ak to nepomohlo tak som si pokožku obalil pomocou techniky Doton: Domu, aby mi tie kamene neublížili.

Většina Anbu odskočila,nebo udělala nějaké nijutsu proti a mezitím ještě zrušili genjutsu spojencům...
Pak dopadl strop a skoro vše se ocitlo pod kamením...
/Žádné genjutsu

Keď som si všimol že .. to v podstate nič nebolo tak som sa snažil kameňom vyhnúť. Teda podarilo sa mi to sčasti, zopár balvanov ma trafilo no vďaka Doton: Domu mi nijak neublížili a ja som už znova stál na nohách pripravený.. v podstate na hocičo.

A tak to pokračovalo celé dalši dny bez odpočinku a s minimem jídla... pak však byla menší hostina...

Po nejakom čase som aj stratil.. orientáciu čo sa týkalo dní.. mohol som tu byť týždeň ale aj mesiac.. proste som nemal tušenie koľko v tomto podzemnom sídle Anbu trčím. Nesťažoval som sa však, vlastne som ani nemal kedy páč bol naozaj nabitý týždeň. Za celý čas som nemal jedinú misiu no pri tých tréningoch som sa potil.. viac než dosť. Dalo sa však povedať že ma ten čas trocha zocelil. Aj tak ma však prekvapilo to, čo sa dialo teraz.. hostina?.. no.. proste mi to prišlo divné. Sedel som za stolom pri čom som sem tam s niekým prehodil zopár slov.. sledoval som jedlo ktoré.. som mal na taniery. Nevedel som sa však prinútiť začať ho jesť.. bolo toho tak veľa.. alebo sa mi to aspoň zdalo.

Po hostině si pak zavolal řezbář Ogu... (ohledně masky... tu si vyber sám(napiš jakou jsi dostal apod...))

Pomaly som prišiel ku rezbárovi ktorý si ma dal zavolať. Dalo sa povedať že som sa celkom tešil, konečne budem mať moju vlastnú masku. Vlastne som sa divil že tá výroba trvala toľko, koľko trvala. Prišlo i to celkom jednoduché nejakú masku vyrobiť no, radšej som nechcel nijaké remeslo podceňovať a tak som iba ostal ticho. Prevzal som masku. Ďakujem. Šepol som tichým tónom hlasu pri čom som si ju premeral.. bola krásna, aspoň pre mňa. Niekomu by sa možno zelená farba, ktorá bola použitá nepáčila ale. No proste mne to prišlo ako hotové umelecké dielo.

Spoiler:

jeden ninja(nějakej hodně mladej "Anbu") seběhl k Ogovi(po schodech které tam jsou) a předal mu svitek...
pak zase běžel pryč:

Spoiler:

Po tom čo mi bola predaná misia tak som si len zvitok založil do anbu vesty. Nasadil som si masku a nato som sa iba rozbehol do mojej izby. Tam som si prezliekol normálnu uniformu Anbu a nie tú farebnú ktorou sme sa tu dole mohli rozoznať. Zvitok som premiestnil do jedného z vreciek, cez chrbát som si prevesil katanu a ešte som si zobral istú časť zvn, teda kunaiov, shurikenov, lístkov a piluliek. Celé to netrvalo ani dve minúty.. v podstate som to už nejaký ten čas nacvičoval aby som mohol byť "mobilný" v čo najkratšom čase. Následne som rýchlo vyrazil z podzemných siení a sídla Anbu priamo do Amegakure no sato, ani som sa nezastavoval v dedine.
(presun)

Po nejakom čase som znova prišiel do sídla Anbu jednotiek. Trocha som si ponaťahoval ruky a následne som len vošiel do svojej izby. Dal som si z hlavy dole masku, vyzliekol som si ochrannú vestu, chrániče na ruky ako aj na nohy, ochranné rukavice a následne som sa len posadil na posteľ. Myšlienkami som bol stále niekde inde. Dúfal som že sa čoskoro niečo bude diať, toto ničnerobenie ma ubíjalo. Bolo to divné ako človeka poznačí tento život. Do ruky som chytil vyleštenú katanu od jednej Anbu ktorá bola taká.. nesmierne milá už od môjho prvého dňa tu. Bol som zvedavý kedy si pre svoju zbraň príde.

Procházel jsem se po síních... a kontroloval jsem jak to zde vypadá... a jak se všichni připravují...
během mé cesty se ke mně připojila jedna Anbu a začala si se mnou povídat o tom,jak jsou ti nováči rok od roku paličatější... a já jí jen přitakával... ale pak jsem ji zase promlouval do duše,jestli to trochu nepřehání rok od roku víc... a ona mi dala za pravdu...
Pak jsem se s ní rozloučil a šel jsem do kanceláře Velmistra Anbu jednotek...