Vlnková země

First topic message reminder :



Vlnková země pro mise

"Nemusíš sa ma báť..." poviem dieťati ktoré sa rýchlo skrylo. "Asi prichádzam nevhod....títo ľudia...to sa nik nestará ako sa majú...?" spýtam sa Futoshiho. "Nevadí....asi sa mi to len zdalo...len viem že sa ma vždy pýtal či mi nie je zima...tvrdil že miluje Konohu, poznal dokonca aj Assasina Senju, Hokageho." zasmiala som sa. "Vlastne...ako sa voláte? Ja som Yuuki, Yuuki Botan!" poviem mu a podám mu ruku. Usmejem sa.

"A tak nemáme sa tu až tak hrozne." Ešte raz som sa usmial. "Ako sa volám? No ja netuším... ale volajú ma tu Shiranai." Podal som jej ruku.

"Shiranai-san?" zopakujem a usmejem sa. "Neviete ako sa voláte?" zopakujem. "Stáva sa...v svete Shinobi je stratiť pamäť niečo podobné ako dostať nádchu...." poviem zo smiechom. Všimnem si jeho rozbité, skoro zacelené čelo. "Prepáčte.." poviem do ticha a prejdem mu po ňom. Nemal tam ani škrabanec. "Dalo sa to vyliečiť tak som to vyliečila..." zasmejem sa. "Mala by som tu nájsť...jedno miesto...hmmm..." hovorím do ticha, bolí ma hruď.

"Jedno miesto?" Dal som si ruku na čele a začudovane sa pozrel na Yuuki. "Pamäť... je možné že ma poznáte?" Je možné, že hovorila o mne?! Otočil som sa na to dievča a tašku jej podal. "Povedz doma, že prídem neskôr." Usmial som sa na ňu.

"Hai...zdalo sa mi že Vás poznám..." poviem mu. "Povedzte...dokážete urobiť niečo z vašimi očami? Niečo čo by vám pomohlo chytať ryby?" spýtam sa ho. "Volá sa to Byakugan..." dodám. "Ste to vy Fuutoshi...ste..." poviem mu. "To miesto bolo jazero. Sedeli sme neďaleko a zhovárali sme sa. Potom som Vás ale musela odprevadiť preč...videla som Vás vtedy posledný krát...ale pamätám si Vás..." poviem mu. Nesnažím sa priblížiť, ešte by som ho nejak odstrašila. "Viem že je to celé akési podivné ale poznám Vás..." poviem už zúfalo.

"Byakugan..." Pristúpil som o krok bližšie k Yuuki. "Áno oči mi v love pomáhajú... ako vás napadlo, že budem práve rybárom?" Zasmial som sa, ale len trošku. "Takže vás poslali hľadať ma?"

"Pretože v tom vraj nieste dobrý..." zasmejem sa. "Nie...Konoha a Kirigakure sú v spojenectve...narazila som na Vás náhodou...šla som si sem pre bylinky ktoré nerastú u nás..." poviem mu úprimne. "A čo budete teraz robiť...?" spýtam sa ho keď pristúpil. Pozrela som sa mu do očí. "Nezmenil ste sa...len máte trochu viac svalov než obyčajne.." zasmejem sa.

A to som si myslel, že ma niekto bude hľadať... možno ma aj hľadá... "Bylinky..." Pousmial som sa, ale úsmev bol taký... iný. "A my sme si vždy vykali? Na moment som si pozrel na ruku. Hmm?

"Konoha bola zničená....určite Vás ale hľadajú..." poviem mu. "No...vždy ste ma na to upozorňoval, aby som Vám nevykala." zasmiala som sa. "Ste sklamaný...?" spýtala som sa ho. "Ja...chcela som len pomôcť..." dodám. Pozrel sa na svoju ruku, bolo to drzé ale chytila som mu ju. "Určite Vás hľadajú....verím tomu..." poviem mu a pustím ho.

"Eh?" Pozrel som sa na jej ruku a potom na jej tvár. "Možno... by som im to mal uľahčiť, ale neviem ako."

"A čo tak...vrátiť sa?" spýtam sa ho. Potom si všimnem jeho reakciu. "Eh, gomene gomene!" poviem mu v panike a začnem sa nervózne smiať. "Možno Vás hľadajú, nevedia kde ste, strácajú nádej že žijete...kedysi ste mi povedal že milujete Konohu..." poviem mu keď sa upokojím.

Rukou som si prešiel vlasmi čo bola reakcia na jej paniku. "To som povedal?"

"Hai! Z úsmevom!" povedala som mu. "A potom ste mi povedal aby som Vám nevykala..." zasmejem sa.

"A stále mi vykáte." Uškrnul som sa.

"Gomene Futoshi...sila zvyku.." zasmejem sa. "Ako to že si sa dostal práve sem?" spýtam sa ho.

"Ja... neviem." Moja tvár ostala bez výrazu. "Nejako som len kráčal až som sem prišiel a mal som pri sebe len pár vecí."

"Hmm...ja som sa tiež prebudila...len pred nedávnom..." poviem mu. "Bude ti to znieť smiešne...ale zabili ma...Mizukage ma ale oživila..." poviem mu z úsmevom. "Vzalo mi to ale emócie...nie nie som teraz nesmrteľná alebo niečo...len som ožila." dodám. "Konoha sa potom začala veľmi meniť...prestali robiť všetko čo donedávna...ba aj Hokage bol nevrlí...niečo vážne sa tam stalo...alebo im niekto šliapol na päty..." poviem mu z udivením.

Totál nechápavo pozerám na osobu predomnou. Robí si zo mňa srandu???

"Divne vysvetlené čo?" spýtam sa ho keď si všimnem jeho pohľad. "Jednoducho...som bola oživená. A nerobím si srandu." zasmejem sa. "Určite si mal v Konohe niekoho kto ti bol blízky...nechýba ti niekto? Nejaký dobrý kamarát? Alebo priateľka?" spýtam sa ho.

Ešte chvíľku som sa spamätával z toho výkladu o oživení, no napokon som sa spamätal. "Ja... neviem, možno?"

"Hmm...veď ty si spomenieš...už si si uvedomil že si Futoshi..a to je povzbudivé!" poviem mu a usmejem sa. "Budem musieť nájsť tie bylinky...asi tu budeš chcieť ešte ostať či nie?" spýtam sa ho a zatvárim sa uspokojene.

"Ešte hej... áno ostanem ešte tu." Pozrel som sa smerom k domu, kde som istý čas žil. Nemôžem od nich len tak zmiznúť...

"Máš tu...novú rodinu...dá sa povedať..." poviem mu a pozriem sa tam kde on. "Ak budeš potrebovať pomoc...alebo radu..." dám mu do rúk píšťalku. "Stačí zapískať a prídem..." zasmejem sa. "Nikto by len tak neodišiel od rodiny ktorú má teraz..." dodám.

Pozrel som sa na tú píšťalku. Prišlo mi to trošku divné... tak som sa len uškrnul. "Ja... pomoc no, možno." Odložil som si píšťalku do vačku. "Rodina... áno je to rodina. Neopustím ich len tak..."

(Tie mínusy sú trápne XD ale človek sa aspoň nasmeje...)

"Chápem to...sú tu pre teba..." poviem mu a zasmejem sa. "A aspoň si sa naučil chytať ryby." zasmejem sa viac.