Pamätník klanu Akasuna

First topic message reminder :

Nachádza sa na najvyššie postavenom mieste v Sunagakure no sato, prístup sem ľudia síce majú no je tu určitá hranica odkiaľ ďalej nemôžu ísť. Má však aj podzemnú časť o ktorej vie momentálne iba Artemis a členovia klanu Akasuna. Sú tam hroby všetkých členov ktorý kedy do klanu patrili.

Došel jsem před památník, ale cítil jsem že tu nejsem sám. " Vylez" řekl jsem přímým panovačným hlasem.

Socha Artemisa pred tebou zrazu otvorila oči.. teda.. nebol som socha.. len som tak po dlhom čase naozaj vyzeral. Odpusť si ten tón chlapče.. povedal som tichým a kľudným hlasom. Čo ťa sem privádza? Akasuna no Ruki? spýtal som sa pri čom som sa však.. vôbec nepohol, len som hýbal ústami no to bol môj jediný pohyb.

Ano to je mé jméno. Jdu navštívit hrob své matky a sestry. Kdo jsi ty? " Podíval jsem se a viděl jsem tam jen menší nepohyblivý obrys.

Ja nie som nikto, odpovedal som jednoducho a mŕtvymi očami som sa zahľadel na Rukiho. Pustím ťa dnu.. len kvôli tomu, že si Akasuna.. ak sa však pokúsiš o nejakú hlúposť.. zabijem ťa.. niektorý sa sem už pokúšali dostať.. kvôli očiam, kvôli telám.. nikdy o nich však už nikdy nepočul.. nechceš predsa aby sa to stalo aj tebe.. či ?.. spýtal som sa stále potichu. Nenávidím ťa Akasuna no Ruki, kvôli tebe sa Ayame trápila.. kvôli tebe sa trápila Pilikka.. kvôli tebe obe zomreli. Dodal som no ani som sa nepohol.. mienil som ho pustiť no.. moja hrozba staĺe platila.

V ruce se mi zjevil sharingan " Já- já" Ruku jsem zatl v pěst " Jak myslíš že se cítím já? Zemřela mi matka a sestra kvůli mě! CO si sakra o sobě myslíš. ANi mě neznáš a říkáš mi že za vše můžu já !

Neviem ako sa cítiš.. už dávnejšie necítim absolútne nič, zomrel som spolu s nimi, teraz som už iba.. nástroj.. na ich ochranu.. šepol som a znova som sklopil zrak... nemárni moju trpezlivosť Akasuna no Ruki.. dodal som a nakoniec som úplne zatvoril oči.

Jen jsem kolem něj prošel bez jakékoliv emoce." Ty nepokoušej mou. Nevím co si měl za vztah s mou sestrou, ale už tu nejsi potřeba, ohlídám je.

Či tu som alebo nie som potrebný.. o tom nerozhoduješ ty.. Odpovedal som mu no ostal som sedieť na zemi.. nechal som zatvorené oči a ani som sa nepohol. Sústredil som sa však na bábky ktoré som mal rozmiestnené po kryte.. nemali na sebe umiestnené chakrové lanká no aj tak reagovali, ostávali však stále strnulé ako pred tým, proste sa nehýbali.. len sa v ich jadre obnovila chakrová gulička.. ktorú však bolo vidieť tak maximálne sharinganom páč cez oblečenie a cez telá bábok nebola vidieť normálnym okom.. táto chakrová gulička vlastne vytvorila vlastný chakrový obeh každej jednej bábke na ktorú som sa mysľou pripojil.

Jen jsem šel hlouběji do hrobky a oboum dal modrou květinu k hrobu" Jsem zpátky mámi, Amayo." Sedl jsem si na zem a začal se modlit.

Nič som nerobil.. aj keď som začal rozmýšľať.. aké to je ?.. ako teraz vyzerá Suna? kto je Kazekage? je dobrým Kage?.. celkom zbytočné veci.. začal som rozmýšľať nad úplne normálnymi vecami.. stále som však cítil to puto ktoré ma viazalo na toto miesto, proste.. som odtialto nemohol odísť.. ani keby som chcel.. aspoň som si to momentálne myslel.. považoval by som to za takú zradu, voči nim, sľúbil som že ochránim Amayo, že sa postarám o Pili a Yo ale.. ani jedno mi nevyšlo..

Stoupl jsem si " Omlouvám se vám " Pomalu jsem šel kolem Artemise.

Keď prešiel okolo mňa, tak som sa doslova otriasol. Piesok zo mňa opadol a aj cez to, že bola moja koža v podstate zhnitá a miestami úplne preč (takže som skôr vyzeral ako nejaký zombík), som sa postavil.. vyvolal som ďalšiu chakrovú guličku ktorú som však vložil do seba.. moje telo sa začalo obnovovať, všetkými zranenými a odumretými miestami mi prešla namodralá chakra, po pár minútach som znova vyzeral ako človek.. Akasuna no Ruki.. povedal som potichu po čom som len ruky založil na hruď. Vrátim sa s tebou, do Sunagakure no sato.. ale.. pred tým zapečatím vchod.. ak sa sem budeš chcieť vrátiť tak mi to proste povedz, nechcem aby sa tu zbytočne niečo ničilo technikami.. toto je pokľudné miesto a aj to tak ostane.. Povedal som a následne som len zodvihol ruky nad seba.. všade z piesku sa ku mne vyrútili bábky, vlastne ich bolo hrozne veľa no ani jednu som neovládal chakrovými niťami.. všetky sa proste nahrnuli dovnútra.. doslova spravili zo svojich tiel niečo ako neprestupný.. val.. následne sa pred ich telami vynorila chakra ktorá vytvorila niečo ako "stenu".. ďalšie z bábok iba privalili obrovský balvan ktorý celý vchod zakryl..

Dobře a myslím že jsme začali špatně" Nastavil jsem ruku na náznak míru a pousmál se " Ruki".

Prezrel som si ho očami v ktorých bol taký nemenný a prázdny výraz. Artemis.. odpovedal som po chvíľke a len som jeho rukou potriasol, po tom som ju však stiahol späť. Na sebe som mal plášť takej béžovej až pieskovej farby, mal veľký límec (či ako sa tomu nadáva xD) a bol mi asi tak po päty.. bol trocha otrhaný no to mi moc nevadilo.. vlastne skôr vôbec.. vytváral dojem že som bol hodne dlho na cestách a nejak som nemal čas kúpiť si nový..

Aha no tak s tebou asi moc do řeči nebude. Mám dotaz. Jaký si měl vztah s mou matkou a sestrou? Říkals že je chceš chránit, ale proč?

Hm.. poviem to tak že.. som bol mŕtvy dávno pred tým než som ich spoznal.. aj keď skôr po psychickej stránke, Pilikka mi pomohla vyhrabať sa z toho, spolu s Amayo.. tú som začal učiť no.. mal som ju veľmi rád.. bola pre mňa ako sestra..vieš.. voľakedy som mal vlastné sestry.. potom ich však otec zabil, ako aj moju matku.. z ich tiel vytvoril bábky a následne sa pokúsil zabiť aj mňa.. prežil som.. no.. aspoň po tej fyzickej stránke.. teraz sa cítim ... alebo som sa cítil ako pred tým.. tak.. mŕtvo, keď som sem Amayo-chan priniesol.. život pre mňa skončil druhý krát.. Dodal som zo sklopeným zrakom a následne som sa pootočil k odchodu.. je to prvý krát za.. dlhý čas.. čo odtiaľto odchádzam.. prebehlo mi hlavou a ešte raz som sa obzrel za hrobkou ktorú som zapečatil a od ktorej som mal v pláne momentálne odísť.

Tak přijmi moji pomoc. Myslím si že bychom si mohli rozumět. Oba už nic nemáme sice já jo, ale lidi kteří jsou na druhé straně. Artemisi přidej se ke mě a pomožme Suně získat sílu a její velikou reputaci. Jsem též loutkař, ale né tak mocný a myslím že kdybychom dali svoje schopnosti dohromady dokázali by jsme že sebe udělat silné duo." Jen jsem se na něj pousmál a čekal co odpoví. Hned po tom co odpoví jsem byl připraven odejít.

Chvíľku som sa na neho pozeral po čom som pohľad sklopil znova k zemi. Myslím že na ďalšiu šancu, čakať nebudem.. Pridám sa k tebe.. Odpovedal som mu po čom som ho len následoval.. vedľa mňa sa objavili dve dievčatá, neboli moc staré.. mohli mať tak 9-10 rokov.. boli to práve moje sestry z ktorých môj otec vyrobil bábky.. teraz som ich však ovládal ja..

Podíval jsem se na ty loutky " Tak to je ta technika mé matky? To budou tvé sestry že? Slyšel jsem že když si z mrtvých těl uděláš loutku stále v sobě mají svojí duší." Jen jsem se pousmál na loutky. " Myslím že bychom měli jít za Kazekagem".

Hai.. to sú Kin a Rin.. odpovedal som pri čom som sa na ne zahľadel. Boli také.. malé, jedna mala biele vlasy zatiaľ čo druhá čierne, inak sa hrozne podobali.. Uhm.. Kazekage, musím ho potom o niečo poprosiť.. mám totiž v pláne nájsť miesto kde je uchovaná Chiyo, a jej bábky.. Dodal som po čom som sa len rozišiel k miestu, kde aspoň pred nejakým časom bola budova Kazekageho
(presun)