Sídlo klanu Hyuuga

First topic message reminder :


Sídlo klanu Hyuuga má dva vchody. Hlavním vchodem je velká brána, chráněná hlídkou, kterou se lze dostat přímo na ulici. Vedlejší vchod znají jen členové klanu a Hokage.

Celé sídlo klanu je obehnáno zdí. Navíc je chráněno hlídkou, jedná se o dva členy klanu Hyuuga (chuunin - vedlejší větev).

Sídlo již není rozděleno na část pro členy hlavní a vedlejší větve. Obě rodiny tak mohou mít své domy v těsném sousedství.

Členové vedlejší rodiny se mohou učit veškeré techniky právě tak, jako členové rodiny hlavní.

Hlavou klanu je Hyuuga Naomi, právě tak jako velitelkou policie - Hyuuga klan.

Po dlhom hľadaní mi bolo jasné že tu sa nenachádza.... Tak som sa len tak tmolil po štvrti s rukami vo vreckách... Zrazu ma oslovil niekto koho som po hlase dobre poznal.... bol to jeden starček ktorý vypomáhal v klanovej knižnici a poznal som ho už od mlada. Zastavil som sa a prišiel až k nemu a pekne sa mu pozdravil a opýtal sa ako sa má a tak. Starček mi porozprával čo a ako aj to čo sa tu dialo keď som tu nebol a bol rád že ma vidí po dlhom čase..... Po dlhom rozprávaní, teda viac počúvania ako rozprávania z mojej strany som sa konečne dostal tam kam som chcel... Starček mi povedal že sestra bola niekedy dnes v knižnici a potom zasa zmyzla... Poďakoval som sa mu a chcel som odýsť ale starček ma zastavil a vložil mi do ruky dva zvitky s technikami Chakura Senbon no Jutsu a Shōtei.
Pretože som mu povedal o svojom pláne a bolo mu jasné že ma zatiaľ nemá kto učiť a tak mi dal techniky ktoré sa môžem naučiť aj sám.....
Znova som sa mu poďakovala odkráčal pomaly preč...... Po mojej ceste preč som započul zopár ľudí, nepoznal som ich ale aj tak keď som išiel okolo nich som im kývol na pozdrav a pokračoval ďalej..... Von bránou zo sídla priamo do ulíc Konohy...(Presun)

Po nejake delsi chvilce jsem se presunul na cviciste.(presun)

Tsuki ne zdarne dovedla zpet do sidla a clovek si mysli ze uz je v bezpeci a stenne se opet milil. Sel jsem no a jako naschvla jsem zrychlyl tempo abych prosel kolem Shijin no to mi samozdrejmne nevyslo. Preletel jsem pres lavicku.
A do prcic. Toho si urcite vsimne. Au. Sem si pomohl.
"Heh. Sem mrtvy jak Shijin zjisti co jsem delal!" Pomyslel jsem si.

Išiel som podla pamäti do Hyuuga štvrte a priamo na jeden zo stromov kde som sa usadil a pozorne počúval okolité zvuky, rozhovory a všetko čo sa okolo mňa dialo...

Prešla som cez hlavnú bránu a bez toho, aby som sa na niekoho pozrela, som vstúpila do môjho domu. Pozdravila som sa mamke, vybehla som pár schodov a vbehla som do svojej izby. Ľahla som si na posteľ a tupo som zazerala na strop.

Vypočuté som mal celé okolie a bolo na čase sa ukázať doma... Zoskočil som zo stromu a dokráčal som až pred svoj dom.. Nezaklopal som len som tam tak stál a rozmýšľal... Nakoniec som zaklopal

Už zase k nám niekto prišiel? pomyslela som si, keď som počula niekoho klopať. Zliezla som z postele, pomaly som zišla dolu schodami a pomaly som sa vybrala k dverám. Po dlhej chvíli som ich otvorila. Nadvihla som obočie nad nejakým chlapcom, ktorý mal previazanú čelenku cez oči. Myslela som si, že je to nejaký mamin známy Mama je v kuchyni... Sucho som poznamenala a otočila sa k odchodu.

Hm.. namyslená ako vždy veď sa ani nedivím odsekol jej A svoju matku teda ak sa má právo vôbec takto nazývať tak ju pozdravím až neskôr... sestrička to posledné slovo naschvál zdôraznil. Mal vážny výraz ani sa neusmieval a ani nebol smutný...

Hé? O čom tu rozprávaš? zamračila som sa. Vôbec som nevedela, o čom tu hovorí.

Ako som čakal ani ma nespozná vlastná sestra.. neprekvapila preto nechápem prečo náš otec do teba vkladal toľké nádeje... pokrútil sm hlavou. Môj hlas bol cítiť nenávisťou... Zrejme som bol na tom horšie ako som čakal... jedno je isté otec bol slaboch že sa zahadzoval tréningom s tebou

Braček? nadvihla som jedno obočie. Nemo som otvorila ústa a doširoka otvorila oči. Chcela som ho objať a privítať ho, ale keď to povedal, prebrala som sa a rýchlo pokrútila hlavou Nemáš právo vravieť na ocka také veci. Bol to najlepší otec, akého som si mohla priať... Zabuchla som dvere, naštvane som sa otočila a odpochodovala do svojej izby. Mamka si pospevovala v kuchyni nejakú pesničku a bola tak zababraná do svojej roboty, že nevnímala svet okolo seba.

Zatvorila mi dvere pred nosom aktivoval som byakugan a našiel okno.
Vyskočil som do okna ktoré bolo v izbe Fu a pokračoval.... Áno bol som super otec... taký ktorý sa na teba vykašlal hneď ako sa mu narodí druhé dieťa... a potom o teba ani nezakopne.... to radšej nemať žiadneho otca ako takého sllabocha odsekol jej sucho....^^

Teraz som sa naštvala Tak prečo ho spomínaš? A vlastne, prečo si to vylievaš na mne? Nemôžem za to, chápeš? Alebo, dávaš mi to hádam za vinu? prižmúrila som oči.

Áno aj ty si príčina prečo sa tak ku mne správali a prečo si to vylievam na tebe? Pretože ten komu som chcel dokázať svoju existenciu už nežije..... to je jeho šťastie hovoril stále naštvane otočil sa a chystal sa na odchod A kedže jedna pričina už nieje a ostala tu iba jedna tak si cieľom môjho návratu ty... som zvedavý čo z teba vychoval ten starý blázon tým myslel ich otca...

ja... Nevedela som, čo mám povedať. Cítila som sa za to vinná Nebyť mňa, spokojne by si žil v tomto klane...Nebyť mňa... sklonila som hlavu a do očí sa mi nahrnuli slzy.

Hm... hneď od začiatku som vedel že budeš slabá a to sa nezmení.. hovoril ešte krutejšie ako predtým....

Daj mi pokoj! sykla som, podišla som k oknu a vyskočila von, pred náš dom, kde som si sadla.

Hm.... ja už nikdy... dokým nedosiahnem toho čo chcem,, dopovedal, zoskočil z okna A pozdravuj mamu a začal sa Hyuuga štvrťou...deaktivoval byakugan..

A čo chceš dosiahnuť? opýtala som sa ho ešte predtým, než odišiel. Odpovedi som sa nedočkala, otočila som sa teda a vyskočila naspäť do svojej izby. Zničene som si ľahla na posteľ. Po chvíľke rozmýšľania som zaspala. Nechala som otvorené okno, aby na mňa pofukoval studený vietor.

Prišiel som do Hyuuga štrvte a našiel dom Fu... Vhupol dom do okna a ticho zavolal Heeej Fu si doma? a čakal som na odpoveď a dúfal že sa ma nezľakne

áááá! vyskočila som z postele a skončila na zemi. Prižmúrila som oči Čo to? odlepila som sa od zeme Človek si ani neodpočinie... pozrela som sa na Shiho a uškrnula sa.

Vhupol som do izby a podišiel som bližšie k Fu Prepáč nechcel som rušiť a preto som hovoril potichu uškrnul sa Ale ako vidím teba to vzbudilo... a to som vážne nechcel nahodil ospravedlňujúci výraz

Spala som ľahkým spánkom, takže som to počula... posadila som sa na posteľ a sledovala Shiho.

Prečo iba ľahkým ? Si sa bála zaspať poriadne? teraz na odpoveď nečakal a hodil sa na postel a Fu zhodil zo sebou Tak môžeš znovu zaspať ale teraz už poriadne nech si dobre odpočinieš... usmial sa a ležal vedľa nej na posteli

Chcela som niečo povedať, keď ma stiahol do postele. Nadvihla som jedno obočie a uškrnula som sa No dobre... Položila som hlavu na jeho hruď a takmer ihneď som zaspala...