Květinová vesnice

Nastal čas posledných okamihov nášho napínavého súboja. Zopár posledných chvíľ malo rozhodnúť o tom, kto z nás vyhraje a kto naopak príde o život. Nemal som dostatočne dobré pohyby na to, aby som svoje rýchle reakcie usmernil, a preto vo chvíli ako po mne vrhol kunaie, som sa v poslednej sekunde doslova vrhol doprava, vzhľadom na čo ma následne minula i jeho katana. Nechtiac som sa týmto ale vrhol do ohňa. Hrozilo mi, že sa popravím vlastnou technikou.
K*rva, bol to reflex! Musím zastaviť techniku! a tak sa aj stalo. S úmyslom neuhorieť vo svojej vlastnej technike som plamene uhasil a ocitol sa tak dosť nechránený. Keď už to vyzeralo, že Shigeru má šancu na protiútok, opäť raz som ho prekvapil. Začali sa mu totiž veľmi nepríjemne podlamovať kolená a celé jeho telo akoby z ničoho nič náramne sťaželo.

"Idi*t! Nehovoril som ti to snáď?! Moja pečať blokuje chakru, preto jej nemôžeš použiť dosť na vytvorenie ninjutsu a genjutsu. Taijutsu však ovplyvňuje zásoby tvojej chakry tiež! Zdá sa, že si na pokraji svojich síl," prehovoril som sebavedomo a postavil sa na nohy.
"Nemáš už ani dosť síl na to, aby si mi akokoľvek ublížil. A pozri sa, zdá sa, že sa schyľuje k ďalšiemu blesku!" upozornil som ho výsmešne a sám sa nad svojimi slovami dobre pobavil.

Nad jeho na prvý pohľad nepodareným pokusom zasiahnuť ma shurikenom som sa len pousmial, rovnako tak ako aj nad jeho poznámkami.
"Na to, že ma ani nedokážeš zasiahnuť, máš nejak plno rečí!" pokúsil som sa o jeho zosmiešnenie, čím som mu to zároveň chcel vrátiť.
"Poddaní... nástroje v rukách vyššej moci... nemajú najmenšie právo sa vyjadrovať na moju adresu! Bez akéhokoľvek profesionálneho tréningu som bol schopný vyšplhať sa až na tak vysokú úroveň, aby som opakovane porážal a likvidoval i shinobi tvojej úrovne! Tvoje hlúpe slová nie sú ničím viac než len poslednou snahou o vzdor-" než som však mal možnosť dopovedať, shuriken sa i s lankom omotal okolo môjho hrdla a to dosť silno na to, aby mi to spôsobilo zatiaľ iba nepatrný, no predsa škaredý krvavý otlačok. Bol som prekvapený. Nielen že ma vo svojom stave zasiahol, ale zároveň v sebe ešte pozbieral dosť síl na to, aby sa postavil a s pomerne slušnou rýchlosťou na mňa vybehol.

Chvíli jsem snad i ztratil vědomí a probral se v nějakých sutinách. Ale pečeť jsem stále měl. Proto jsem se jen stěží postavil a křikl. " Saburo! Ještě máš šanci se vzdát! " křikl jsem vážným tónem. Vylezl jsem výš. Věděl jsem, že pokud zaútočí, zjistím jeho pozici a zároveń v jeho stavu nebude schopen nějaké velké ofenzívy. Stejně jako já. Ale i přesto, ty blesky ustály. To byla výhoda.

Kto by bol povedal, že po tom všetkom budem napokon dotlačený k svojmu poslednému únikovému plánu. Zámerne som vyliezol na miesto, kde som počítal s tým, že ma Shigeru uvidí. Jednou rukou som si pridržiaval hrdlo s nepríjemným krvavým otlačkom a druhou som mal utvorenú pečať.
"Myslíš to vážne? Vzdať sa? Kráľ sa nikdy nevzdá chladnokrvnému nástroju na zabíjanie! Nech ťa ani nenapadne čokoľvek skúšať!" ani po tom všetkom som nestratil svoj úsmev, hoci momentálne už nebol tak široký.
"Život kňažky ma už viac nezaujíma, aj tak si ju niekam schoval... avšak varujem ťa... určite si si všimol, že ešte pred začiatkom našej naháňačky som na ňu umiestnil pečať!" varoval som ho a myslel to smrteľne vážne.

"Tak ma dobre počúvaj. Aj keby si v sebe ešte prebudil nejaké zvyšky sily, necháš ma pokojne odísť a nebudeš ma prenasledovať... pri prvom náznaku porušenia podmienok kňažku zabijem, je ti to jasné?!" mal som navrch a bol som si toho vedomý. Čiastočne naštvaný som opúšťal bojisko a sledoval každý jeden Shigerov pohyb. Už som ani sám nevedel, čo od neho ešte môžem čakať.
"Tento súboj si možno vyhral, ale stále si spútaný mojou pečaťou... s najvyššou pravdepodobnosťou ťa namiesto mňa zabije niekto iný, ale ak nie, pri našom najbližšom stretnutí ti garantujem, že sa z neho už viac živý nedostaneš!"

" Tse ... uvidíme se ... " řekl jsem. Nezajímala mne pečeť, já dokážu věci i bez Ninjutsu, ale už nikdy na takové úrovni jako s nimi. Proto jsem vstal a ještě ho chvíli sledoval odcházejíc v dáli. Já se poté otočil a vydal se pomalu ke Kirigakure no Sato, domů ...

Bol som neuveriteľne doriadený. Už to bola nejaká doba, čo som na tom naposledy po nejakom súboji bol až tak zle. Vzdialil som sa už dostatočne a veru, Shigeru ma neprenasledoval. To však nič nemenilo na tom, že som sa tú svoju takzvanú dohodu o živote kňažky aj tak chystal porušiť.
Tse, zdá sa, že je neskoro. Kňažka teraz bude pod ochranou Kirigakure a prepožičia svoje schopnosti im. To ju radšej pripravím o život, než by som mal dopustiť, aby som ja, kráľ, nezískal, čo mi právom patrí! prehovoril som nahnevane, no vtom som sa ocitol v nepríjemnom prostredí. Všetko ma čoraz viac a viac pálilo. Pravda, bol som dosť doráňaný, ale až tak? Niečo sa mi na tom nezdalo. Strach sa však dostavil až potom, ako sa ku mne ozval cudzí hlas. Hlas muža, ktorý náš súboj po celý ten čas sledoval.

"Musím uznať, že na to, aká obrovská nula vlastne si, si bojoval statočne. Bola na vás zábava pozerať. S výsledkom však nanešťastie pre teba rovnako spokojný nie som."
"Kto si a ako si dovoľuješ takto hovoriť s kráľom?! Priblíž sa ešte trochu a zabijem kňažku, prisahám!" bol som pripravený skončiť jej život každou chvíľou, no neznámeho muža to očividne netrápilo, nehovoriac o tom, že v mojom okolí stúpala akási divná hmla.
"Prosím? To sa mi chceš vyhrážať smrťou kňažky? Naživo si ešte vtipnejší ako sa zdáš!" až po zasmiatí sa konečne vystúpil dosť na to, aby som mu mal možnosť vidieť do tváre.
"Ale veď... ty si predsa... z Hougaku! Sme predsa... spojenci... nech už robíš čokoľvek... zastav to!" môj stav sa čoraz viac a viac zhoršoval, trpeli tým najmä moje vnútorné orgány, ktoré boli síce pomaly, ale stále veľmi bolestivo leptané zvnútra. Po chvíli som začal vykašlievať krv a nezmohol sa už ani na jeden pohyb. On sa však vo svojom rozprávaní nenechal rušiť.
"Dovoľ mi ťa opraviť. Spojencami sme iba s tvojim zamestnávateľom. Ten nám však akoby zázrakom presne potom ako si nastúpil do jeho ochranky prestal posielať peniaze. Mám za to, že to má súvis s tvojou technikou, "pán kráľ". Za normálnych okolností by som možno uvažoval o tom, že ťa nechám žiť a priradím ťa pod jednu z divízií Hougaku, ale to, čo si urobil, je neodpustiteľné. Vtrhol si na moje najobľúbenejšie miesto na oddych, premenil jeho časť na ruiny a využil dedinčanov pre svoje osobné potreby. A k tvojim egoistickým rečičkám... čo by bolo z kráľa bez poddaných? Iba obyčajný odpad... presne ako ty..."

Podobnosť techník nebola náhodná. Naozaj som to bol ja, Kyuuta, ktorý práve vynášal rozsudok nad Saburom. Vo chvíli, kedy som uznal za vhodné, že sa mi na jeho ksicht už viac nechce pozerať, zahájil som posledný útok.
"Futton, Kōmu no Jutsu," z takejto blízkosti, navyše pre nechráneného, preňho už viac nebolo záchrany. Doslova sa priamo pred mojimi očami rozpustil. Toto bol jeho definitívny koniec, následkom čoho zmizla i pečať zo Shigera.
"Navyše... tento svet už dávno nepatrí feudálnym pánom a kráľom. Tí už nejaký čas zákony netvoria. Iba mocní shinobi majú právo rozhodovať o dianí tohoto sveta. Ale ospravedlňujem sa, teraz ti to už asi nemá zmysel osvetľovať. Vonkoncom som ti to názorne predviedol," dodal som už iba s úsmevom a vydal sa pomaly preč. Táto dedina už viac nebola vhodným miestom pre môj oddych. Bude tu príliš veľa opráv a s nimi sprevádzaného rozruchu. Musel som si preto nájsť iné miesto.

- PRESUN -