Ruiny vesnice Oblohy

"Prekvapenie!" ozval sa pre tentokrát iný, zjavne mladší hlas, avšak lokalizovať ho vzhľadom na clonu, ktorá sa už dostala do celého okolia, bolo iba veľmi, veľmi zložité, obzvlášť keďže akosi vôbec neustupovala a naďalej sa držala celej oblasti. Konečne prišlo na akciu - nepriateľský útok bol zahájený...

Miestami by sa mohlo zdať, že tá ohnivá technika bola jediné, s čím dvaja nukenini doposiaľ prišli, ale opak bol pravdou. Už od počiatku boli zjavne veľmi opatrní a precízni, dokonca mali pripravenú viac než schopnú stratégiu. Doprava? Doľava? Ani náhodou, ak sa niekto chystal pred ich technikou uniknúť, muselo to byť vrchom. Ihneď po pristáti mala Tenshi možnosť neďaleko od clony zbadať akéhosi shinobiho, prekvapivo zatiaľ len jedného. Nevyzeral nijak zvlášť neobyčajne, čo na ňom však bolo divné, bol fakt, že hľadel jej smerom. Tenshi si rýchlo musela uvedomiť, že ju sledoval, ale už bolo neskoro.

Iba jeden? pomyslel som si pri pohľade na to, že sa o útek pokúsila iba jedna osoba. Vlastne to ani nijak zvlášť nevadilo, naopak. Bolo to tak možno ešte jednoduchšie. Musel som si iba dávať pozor, aby sa ten druhý z ničoho nič neobjavil za mnou a neprekvapil ma.
Výborne, zatiaľ to vyzerá tak, že ste mi to len uľahčili, pousmial som sa a v momente, ako Tenshi pristála, čo najrýchlejšie utvoril pečate.
"Fuuton, Kamikaze," vyslovil som a rozohnal obrovské veterné tornádo smerom na Tenshi. Aby toho ale nebolo málo, prechádzalo rovno cez miesto, na ktorom bola ešte clona a oheň, následkom čoho sa obe techniky spojili dohromady.

I napriek všetkému, čo sa za ten krátky čas stihlo udiať, som i naďalej pokračoval v ovládaní svojho tornáda, ktoré i naďalej rástlo a rástlo a spájalo sa do jedného dostatočne veľkého na to, aby pokryl väčšinu oblasti. Ani pri najmenšom som totiž netušil, kde presne sa Daiki nachádza a ako moju techniku znáša, preto som ho chcel nechať "piecť" čo najdlhšie ako to len bude možné. Tak či onak, čo ma zaujalo zo všetkého najviac, bol spôsob úteku Tenshi, ktorú som samozrejme po celý ten čas veľmi, veľmi pozorne sledoval v snahe zistiť jej slabiny.
Hmmm... Takže chýry neklamú, naozaj tvoje schopnosti súvisia s ovládaním krvi... každopádne, že ju budeš schopná využiť na útek pred našou technikou, s tým som skutočne nepočítal... pomyslel som si naposledy predtým, než som utvoril ďalšiu pečať a pohol svojou rukou, ako keby som sa opäť nejakým spôsobom chystal ovplyvniť svoju techniku.

"Hmmm... i po všetkej tej chakre a námahe, ktorú sme museli vynaložiť na to, aby sme úspešne previedli naše zabijácke kombo, sa tvoja priateľka akýmsi zázrakom vyhla a ty máš iba nejaké slabé povrchové popáleniny..." poznamenal som s miernym nadšením v hlase.
"Každopádne... obávam sa, že si v našej clone ostal až príliš dlho," pousmial som sa a z ničoho nič zmizol a stál niekde úplne inde. Aspoň Daiki to tak vnímal, pravda však bola, že som sa tam iba pomalými krokmi premiestnil.
"Nešlo nám iba o to, aby sme vás oslepili. Bola to jedovatá hmla bez zápachu, ktorá vyvoláva halucinácie, skreslenie času a priestoru a navyše čiastočnú paralýzu tela. Myslíš si snáď, že si chránený?" opäť raz som v jeho očiach zmizol a stál iba pár metrov pred ním.
"Kdeže. Zdá sa, že jed na tvoju priateľku účinkovať nebude, ale asi jej potrvá nejaký čas, kým sa znova zapojí do boja, hehe. Dovtedy-" až teraz som si konečne všimol, že okolo seba má malé čiastočky železného piesku a veľmi rýchlo uskočil.
"Ouch, šikovné, ale ako som už povedal, tvoje vnímanie času a priestoru je skreslené. Zaujímalo by ma, či si uvedomuješ, že máš úplne nechránený chrbát..."

Nebolo najmenších pochýb, že všetko sa to udialo strašne rýchlo. Ešte iba pred chvíľou to vyzeralo, že máme absolútnu prevahu a z ničoho nič tá technika. Nebyť môjho chytrého oka, pravdepodobne by som dostal zásah, ale využil som skutočnosť, že som od nej bol dostatočne ďaleko a využil svoju fuuton chakru na to, aby som sa vzniesol do vzduchu. Vzlietol som ako raketa v snahe vyhnúť sa zásahu a len tak tak sa mi to napokon predsa nejakým zázrakom podarilo.
Oj, oj, tá technika je nebezpečná! Zdá sa, že to nie je len tak obyčajný ninja.
Vyzeralo to nepríjemne, tak som zaletel do dostatočnej vzdialenosti na to, aby som mal možnosť vidieť celú techniku a porozhliadnuť sa po okolí s úmyslom nájsť môjho tímového partnera.

Nemal som čas nijak zvlášť uvažovať. Mal som iba jedno šťastie - moje techniky boli síce slabšie, ako môjho tímového partnera, ale rozhodne mi to viac pálilo. Dokázal som vymýšľať taktiku prakticky okamžite. Netrvalo mi teda dlho, aby som pochopil, na aký princíp jeho technika funguje. Doslova som sa vrhol na miesto, odkiaľ na mňa leteli kunaie a shurikeny s úmyslom len tak tak sa vyhnúť útvarom. Pravda, nevedel som síce o nich hneď, ale rýchlosť môjho manévrovania vo vzduchu mi umožnila uhnúť včas. A čo sa kunaiov a shurikenov týkalo, odohralo sa čosi veľmi zaujímavé.

Heh... možno že máš dobrú techniku, ale stále si paralyzovaný a mimo... ako ďaleko ma budeš môcť takto stíhať? bol som už až príliš ďaleko od neho. Dosah jeho techniky nemohol byť neobmedzený a ja som si toho bol vedomý, preto som krúžil v obrovských vzdialenostiach a čakal na šancu zaútočiť...

Konečne som mal dosť času na to, aby som zhodnotil situáciu.
Tse, tá žena... zdá sa, že sa už nezhmotní... naozaj sa rozhodla ísť ďalej a nechať to všetko na ňom?! Poriadne nás podceňujete, čo? pomyslel som si nie práve nadšene, keďže mi týmto čiastočne pokazili zábavu, ktorú som v tomto súboji hľadal. Tak či onak na podobné veci momentálne nebol čas. Môj tímový partner na tom nebol práve najlepšie.
Technika, ktorou si môže vytvoriť a vytvarovať akýkoľvek objekt, s ktorým priamy fyzický kontakt je navyše jedovatý. Máme čo dočinenia s veľmi nepríjemným súperom, ak to takto pôjde ďalej... Heh, že "to" použijem už tak skoro, to by som si nebol pomyslel, konečne som si premyslel, o čo sa pokúsim. Z ničoho nič som totiž prestal krúžiť a neuveriteľnou rýchlosťou vyletel rovno na Daikiho, až to miestami vyzeralo, že idem vyslovene po ňom. Ako náhle som však vzbudil pozornosť vlkov, zmenil som smer na miesto, kde sa nachádzal môj tímový partner a hodil jeho smerom akéhosi zvláštne vyzerajúceho hada.
"Namiesto toho, aby som to použil ja sám, to mrhám na záchranu tvojho života, tak si to váž!" zakričal som ešte a opäť sa čo najrýchlejšie vzdialil.

I napriek tomu, že to nebolo patrné, pôvodne som nepočítal s tým, že budem musieť zájsť až tak ďaleko, aby som mu musel uprostred boja prepožičať jednu zo svojich náhradných chakrových injekcií. Ukončiť sme to totiž plánovali jedným z našich ďalších kombinácií fuutonu a katonu, avšak tým, že sa nechal zasiahnuť jedom, som nemal na výber. Dotyčná chakra injekcia totiž nielen prekryla jeho efekt, ale zároveň ho z neho vysala. Takýto trik však môže fungovať iba raz.
Tse, i napriek tomu, že to tak nevyzerá, nie sme na tom práve najlepšie. Ak dostaneme zásah znova, už z toho tak jednoducho nevykľučkujeme, aj keď... tá injekcia, ktorú som mu dal, mala pravdepodobne..., zamyslel som sa poriadne a konečne počas letu vymyslel novú stratégiu. Pristál som iba neďaleko od Daikiho, avšak na opačnej strane, na akej sa nachádzal môj tímový partner.
"Je mi ľúto, ale obaja už poznáme tvoje triky. Modli sa, aby ti tvoja priateľka prišla na pomoc," prehovoril som provokačne a začal si i ja chystať pečate. V tom čase ich mal ten druhý už dávno hotové.